Výskum
Slováci objavili zbraň proti rakovine
Naši vedci pracujú na novom spôsobe liečby zhubných buniek. Ukazuje sa, že budú lacnejšie a účinnejšie ako dnešné špičkové biologické liečivá. Čestmír Altaner, vedec z Ústavu experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave, nám prezradil, ako funguje nový strategický boj s rakovinou, kde významnú úlohu zohrávajú dospelé kmeňové bunky.
Najprv do tela chorého človeka podáme kmeňové bunky, do ktorých sme pred zákrokom vložili osobitný gén. Určitým spôsobom sme ich teda upravili. Kmeňové bunky putujú priamo na miesto, kde rastie nádor. Majú totiž v povahe vyhľadať ‚pokazené‘ miesto v našom tele, opisuje Altaner. V druhej fáze sa podáva pacientovi predliečivo. Zázračnosť tohto predliečiva spočíva v tom, že až keď dorazí k nádorovým bunkám, upravené kmeňové bunky ho zmenia na chemoterapiu. Zdravé tkanivá v tele sa tak vôbec nedostávajú do kontaktu s toxickými liekmi.
Klinické skúšky v Brne
Novú metódu už vyskúšali naši odborníci v Bratislave na laboratórnych myšiach, ktoré boli infikované ľudskými zhubnými nádormi. Našu liečbu sme testovali pri nádoroch hrubého čreva, melanóme, čo je veľmi agresívny nádor kože a tiež pri nádore prsníka. Terapia sa ukázala ako veľmi účinná. Funguje to.
Podľa vedca je tu však veľký predpoklad, že kmeňové bunky pomôžu likvidovať akýkoľvek druh nádoru. Kmeňová bunka totiž nevie, o aký typ rakoviny ide. Vidí len poškodenie organizmu a uteká presne na napadnuté miesto. Máme už vážnu ponuku z Brna, aby sme tam rozbehli klinické skúšky, teda testovanie metodiky a lieku na ľuďoch.
Čo je to kmeňová bunka
- Pomenovanie kmeňová bunka znamená základná, hlavná bunka.
- Kmeňové bunky sa vo všeobecnosti rozdeľujú na embryonálne a dospelé kmeňové bunky.
- Dospelé kmeňové bunky nemajú nič spoločné s embryonálnymi bunkami. Nie sú tu teda ani žiadne etické problémy, ktoré by bránili použiť tento druh kmeňových buniek na liečbu.
- V našom organizme sú dospelé kmeňové bunky umiestnené už pri narodení v pupočnej šnúre a v placente pri pôrode. V tele dospelého človeka sú v kostnej dreni, tukovom tkanive, koži a mozgu.
- Úlohou dospelých kmeňových buniek je obnovovať poškodené a opotrebované tkanivá v našom organizme. K poškodeným orgánom sa dostávajú cez krvný obeh.
Nádejou sú bunky z tuku
Liečba kmeňovými bunkami obchádza zdravé tkanivá, nepoškodzuje ich a zasahuje len choré nádorové bunky. Výhodou je tiež to, že sú lacnejšie. Dnes terapia jedného onkologického pacienta vyjde ročne aj na 33 193 eur (jeden milión korún). „Predpokladáme, že liečba pomocou kmeňových buniek bude lacnejšia, pokiaľ sa utvoria podmienky na ich bezpečnú produkciu, a to si vyžaduje peniaze. Musíme len vyriešiť, ako vyrobiť dostatok zhodných dospelých kmeňových buniek. Pri týchto bunkách funguje niečo také ako krvné skupiny alebo zhoda darcov pri transplantácii kostnej drene. Jednou z možností je získavať kmeňové bunky priamo z tuku onkologického pacienta. Tak by sme získali identické bunky, problém s neznášanlivosťou by odpadol. V zahraničí si ľudia môžu dať zmraziť svoje kmeňové bunky získané z tuku.
Výborná správa a nová nádej pre chorých!
BRNO - Tím brnianskych vynálezcov z firmy Enjoy objavil úplnou náhodou magnetické pole, ktoré ničí smrtiace nádorové bunky.
„Keď sa nad cievky, ktoré vytvárajú pole, dala kultivačná doska s nádorovými bunkami z laboratórneho potkana, magnetické žiarenie tieto bunky zabilo!“ vysvetlil podstatu javu vynálezca. Pri pokusoch dali tvorcovia do kultivačnej dosky postupne vzorky zhubného melanómu, karcinómu mliečnej žľazy a leukémie - teda nádorové bunky z krvného a lymfatického systému.
„Zistili sme, že bunky pod vplyvom magnetického poľa zomierajú. Efekt bol selektívny. Zabíjalo to len nádorové bunky a zdravým bunkám to neublížilo. A niektorým bunkám žiarenie dokonca prospelo,“ upresnil Rampl. Vynálezcovia plánujú, že účinok magnetického poľa vyskúšajú na živých laboratórnych zvieratách. Tie v sebe budú mať rôzne nádory.
„Myš či potkan by boli v tesnej blízkosti cievky. A pri pokusoch by sa vyskúšalo, či magnetické pole choré zviera vylieči, alebo nie,“ zdôraznil Rampl. Nikto z onkologických odborníkov sa k možnosti novej metódy liečby rakoviny nechcel vyjadriť, pretože výskum je na začiatku a akýkoľvek komentár by teda bol predčasný.
V Česku je každoročne odhalený zhubný nádor asi u 69-tisíc ľudí a 29-tisíc ľudí chorobe podľahne. Podľa meradiel nastavených Európskym parlamentom pritom Česko v liečení rakoviny patrí ku špičke. Vyňuchá nádor
Prístroj, ktorý mal slúžiť kozmonautom, bude chorým s rakovinou zachraňovať životy, vedia to vraj aj psi.
Jeho pôvodným poslaním bolo zisťovanie úniku nebezpečných látok na palubách raketoplánov. Vedci z odboru medicína však nedávno testovali ENose, „elektrický nos“, v celkom inej oblasti. Rovnako ako vo vesmíre by mal v blízkom čase jeho citlivý čuch zachraňovať životy. V tomto prípade však na Zemi rýchlou a presnou detekciou vážnych rakovinových ochorení.
Nádor smrdí?:
Podľa magazínu New Scientist, ktorý informáciu o prevratnej novinke priniesol, ENose vznikol v laboratóriách americkej agentúry NASA. A ako pracuje? „Obsahuje tenké vrstvy polymérov, ktorých elektrická vodivosť sa mení podľa toho, akú chemickú látku zachytia,“ píše časopis.
Vďaka tejto jedinečnej schopnosti by prístroj mohol byť užitočný pri operáciách, kde je problematické presne lokalizovať nádor tradičnými metódami, teda voľným okom alebo röntgenom. „Napríklad mozgové tkanivo sa od niektorých typov nádorov odlišuje len veľmi ťažko, pritom pri týchto zákrokoch môže byť každý chybný milimeter osudný,“ vysvetľuje New Scientist.
„Čuchací detektor“ už úspešne diagnostikoval rakovinu pľúc pri testovaní na pacientoch v kalifornskom centre City of Hope. Ochorenie vypátral z ich dychu.
Cukrovkári s acetónom:
Odborníci sú presvedčení, že v spojení s ďalšími zobrazovacími metódami používanými pri lokalizácii nádorových ochorení by mohlo vzniknúť unikátne zariadenie schopné veľmi presne zachytiť, kde sa nádor nachádza.
Na vývoji podobných zariadení sa pracuje už dlhší čas. V roku 2006 bola v českej metropole konferencia, kde predstavili prototypy schopné zistiť z ľudského dychu cukrovku, zápal žalúdka či žalúdočné vredy. Je známe, že napríklad pri cukrovke dych chorého obsahuje acetón. Znie to až neuveriteľne, no výskum ukazuje, že zo vzduchu, ktorý vydychujeme, sa dajú zistiť dokonca aj niektoré psychické ochorenia vrátane schizofrénie.
Psi ako detektory?:
Prístroje však zrejme nie sú jediné, ktoré dokážu rozpoznať bujnejúcu rakovinu v tele človeka. Už dávnejšie sa špekuluje, že túto schopnosť majú aj psi. Podobne ako ENose ich na to predurčuje skvelý čuch, stokrát citlivejší než ten ľudský. Táto hypotéza nie je len v rovine fantastických príbehov o dokonalosti našich štvornohých priateľov. Potvrdzujú ju aj výskumy, z ktorých vyplýva, že pes dokáže zachytiť chemické látky vylučované rakovinovými bunkami do moču.
Mimochodom, prišlo sa na to náhodou v roku 1989. Istý londýnsky dermatológ mal svojej klientke odstrániť materské znamienko - jej pes totiž k nemu neustále privoniaval a snažil sa jej ho vyhryznúť. Po operácii sa ukázalo, že nešlo o neškodnú šošovičku, ale zhubný melanóm. Zvláštnu skúsenosť lekár zverejnil a vedci sa jej chytili.
Detektív oriešok:
Na jednom z testov v kalifornskej Pine Street Foundation sa podieľalo šesť psov rozličných plemien - tri kokeršpaniele, „motýlik“, labrador a oriešok - ktoré predtým podstúpili sedemmesačný tréning na vzorkách ľudského moču, zdravého i osôb postihnutých rakovinou.
Vedci boli skeptickí, výsledok ich preto šokoval o to viac - hoci predpokladali úspešnosť maximálne 14 percent, psi dokázali správne rozpoznať ochorenie takmer v polovici prípadov, pričom najlepším „detektorom“ bol oriešok. Nehovoriac o tom, že pri jednom mužovi boli dokonca pozornejšie než prístroje. Aj keď tie ukazovali, že je muž zdravý, psi vytrvalo dávali najavo, že ide o človeka s nádorom. Ďalšie podrobné vyšetrenia ukázali, že nádor má na obličke.
Výsledky podrobne opísal New Scientist v januári 2006. James C. Walker, riaditeľ Výskumného inštitútu zmyslov na Floridskej štátnej univerzite, však upozorňuje, že táto metóda stále patrí medzi alternatívne. Dr. Gansler z American Cancer Society dodáva: „Poslúži najmä ako predbežný sken. Neznamená to, že po psích testoch treba začať s chemoterapiou.“
Prevratnú metódu liečby zhubných nádorov v mozgu vyvinuli vedci v Los Angeles. Funguje s pomocou dvoch génov, z ktorých jeden má na starosti ničenie rakovinových buniek a ten druhý zničené bunky uprace. Navyše, liečba obnoví funkcie mozgu, ktoré nádor poškodil! Odborníci sa netaja nadšením. Zatiaľ všetky testy nasvedčujú tomu, že práve génovou liečbou by sa v budúcnosti mohol liečiť jeden z najčastejších mozgových nádorov – glioblastóm. Je nebezpečný najmä preto, že rýchlo rastie a lekári ho často odhalia až vtedy, keď v mozgu spôsobí vážne škody. Do útoku proti rakovine To však nie je všetko. Bunky imunitnej obrany, ktoré „zhltli“ nádorovú drvinu, si zapamätali typické znaky rakovinových buniek a „predstavili“ ich aj ostatným zložkám imunitného systému. Znamená to, že aj ony sa potom pustia do boja s rakovinou. Ďalším povzbudzujúcim zistením je, že liečba okrem zničenia nádoru obnoví funkcie mozgu, ktoré boli poškodené! Gény zničia rakovinu
Princíp liečby spočíva v tom, že sa pacientom podá dávka vírusu, ktorý v sebe nesie dva gény. Pôsobia ako trójsky kôň. Jeden z génov si nádorové bunky osvoja, premenia ho na toxín, a tým samy seba otrávia. Druhý gén uprace „neporiadok“, ktorý vznikne po hromadnom zániku rakovinových buniek. Prinúti totiž nádor, aby do mozgu lákal bunky imunitného systému. Tie potom nádorové bunky pohltia a mozog vyčistia.
Tento unikátny spôsob liečby rakoviny vyskúšali vedci na klinike Cedars-Sinai Medical Center v Los Angeles zatiaľ na potkanoch. Výsledky boli naozaj sľubné: zatiaľ čo neliečené potkany nádor zabil, z liečených prežilo až 70 percent! Preto už v krátkom čase plánujú prvé klinické skúšky na ľuďoch.
Mozgový nádor sa môže objaviť v ktoromkoľvek veku. Liečba závisí od typu nádoru, jeho veľkosti a miesta, kde sa nachádza.
Glioblastóm nie je, bohužiaľ, ani u nás zriedkavý nález. Takže v prípade úspechu testov by to bola vynikajúca správa aj pre slovenských pacientov.
Nádor pod lupou
Zachráni množstvo životov! Lekári u našich západných susedov majú v rukách špičkový prístroj, ktorý dokáže odhaliť rakovinu skôr, ako začne ničiť bunky. V pražskej nemocnici vyšetria aj vás.
Špeciálny endoskop, ktorý mimoriadne detailne skontroluje vašu tráviacu sústavu, začali používať vo Fakultnej Thomayerovej nemocnici v Prahe. Unikátny prístroj, ktorý okrem Čechov majú len Japonci, dokáže zväčšiť steny sliznice až tisícdvestokrát. Sonda sa pritlačí na miesto, kde je podozrenie, že by mohol hroziť nádor, a vďaka maximálnemu priblíženiu lekári môžu vidieť nielen jadro, ale aj jadierko bunky!
„Chorú bunku si môžeme detailne prezrieť na obrazovke,“ |
Šetrne a spoľahlivo
„Prístroj nám umožní okamžite spozorovať aj tú najmenšiu zmenu v bunke. Prípadný nádor teda môžeme hneď začať liečiť, čo je pri onkologickom ochorení veľmi dôležité,“ vysvetlil nám prednosta II. internej kliniky Zdeněk Beneš.
Vyšetrenie je oveľa šetrnejšie ako bežná endoskopia. Pri nej sa vždy musí odobrať vzorka tkaniva, aby sa dalo zistiť, či vás neohrozuje rakovina. Pri novej metóde vám lekár síce takisto zavedie cez ústa do tela hadičku so sondou, no tá si vašu sliznicu len „obzrie“ a nechá ju na pokoji. Všetky zmeny však zaznamená čip a lekári si ich potom podrobne pozrie na obrazovke počítača. Zistí, či ide o predrakovinový stav, zhubný alebo nezhubný nádor. Vyšetrenie ocenia najmä pacienti, ktorí užívajú lieky na riedenie krvi – tí, čo prekonali pľúcnu embóliu, majú problémy so srdcom alebo ich trápi zápal žíl. „Pre nich je odoberanie vzoriek nebezpečné. Vždy totiž hrozí krvácanie,“ povedal Beneš.
ČIP NA SONDE: Steny sliznice zväčší až 1 200-krát, takže odhalí hroziaci nádor. |
Istota za tri stovky
Vyšetrenie v pražskej nemocnici môžu podstúpiť aj pacienti zo Slovenska, ale len pri podozrení na rakovinu pažeráka, žalúdka alebo hrubého čreva. Odporúčanie vám musí dať odborný lekár. „Vyšetrenie stojí rovnako ako bežná endoskopia, teda približne tristo korún. Aj českí pacienti si ho platia sami, pretože poisťovne im ho neuhrádzajú,“ doplnil prednosta.