Choď na obsah Choď na menu
 


Psychohygiena

27. 11. 2009

 

Syndróm vyhorenia

Syndróm vyhorenia (nazývaný i burn-out alebo burnout) prvý krát opísal Herbert Freudenberger v roku 1975. Definoval ho ako stratu záujmu o prácu i osobný život. Podľa odborníkov sa pod syndrómom vyhorenia skrýva stav vyčerpanosti (psychickej, citovej aj fyzickej). Najčastejšie postihuje ľudí, ktorých profesia vyžaduje empatiu. Ide najmä o psychológov, lekárov, učiteľov, zdravotné sestry, sociálnych pracovníkov, podnikateľov, manažérov, novinárov či kňazov.

Syndróm vyhorenia vzniká najčastejšie vtedy, keď prichádzate do práce s veľkým nadšením. Zostávate v práci neskoro do večerných hodín, zanedbávate vlastné záujmy a rodinu. Prestanete si jednoducho klásť hranice a postupne prichádza fyzické aj psychické vyčerpanie. Vyhorenie u človeka neprichádza zo dňa na deň, ale má svoj postupný priebeh. Začína sa veľkými pracovnými ideálmi a chuťou niečo dokázať, prechádza k neschopnosti tieto ideály naplniť, narastaniu konfliktov, rýchlej vyčerpanosti a strate akejkoľvek motivácie a radosti zo života.

Samotné vyhorenie sa prejavuje stratou úcty k ľuďom a k sebe samému. Pri svojej práci začnete byť neosobný až cynický, dostaví sa vyčerpanie či depresia. Netreba preto hneď na začiatku ignorovať prvotné príznaky, ktoré by mohli pri zanedbaní prerásť do vážnejšieho stavu. Vyhorený človek totiž dokáže pomerne dlho pracovať aj bez akéhokoľvek vzťahu k svojej práci.

Ako zistíte, že ho máte?

Prejavuje celkovým vyčerpaním organizmu, únavou, depresiami, poruchami spánku, tráviacimi problémami (hnačky, zápchy, bolesti brucha), stratou zmyslu života, nespokojnosťou, pasivitou, nezáujmom o prácu i rodinu či stratou nadšenia.

Pár rád, ktoré zaručene pomôžu:

- športujte

- doprajte si relax

- vyhľadajte pomoc odborníka (psychológa, psychoterapeuta)

- preferujte zdravý životný štýl

- naučte sa povedať "NIE"

- myslite pozitívne

- uberte z nárokov na seba i ostatných

- minimalizujte stres

- berte veci z humorom

- zabudnite na "workoholizmus"

Pádne dôvody na smiech

Smiech posilňuje imunitný systém, potláča stres, spaľuje tuky, zvyšuje pocit šťastia a uvoľňuje stuhnutosť svalov... Nie je však nutné zlomiť sa v páse, počíta sa aj úsmev.

Minúta smiechu dokáže nahradiť 45 minút relaxačných cvičení.

Minúta smiechu dokáže nahradiť 45 minút relaxačných cvičení.

Ľudia, ktorí nevidia svet v čiernych farbách a pomerne často sa smejú, majú ešte jeden dôvod na smiech – v porovnaní s ponurými bytosťami je ich imunitný systém podstatne silnejší a odolnejší. Dobrá nálada totiž podnecuje tvorbu špeciálnych protilátok, ktoré ničia rakovinové bunky a chránia pred ochoreniami dýchacích ciest. "Usmievaví" majú aj lepší tlak, trénovanejšie srdce a sú menej náchylní na infarkt a srdcové ochorenia. Lekári tiež zistili, že smiech tlmí bolesť, predovšetkým bolesti chrbtice, a prináša úľavu pri migréne. Veľkým prínosom smiechu je blokovanie stresových hormónov, čo znamená, že smiech dokáže "rozriediť" stres, pričom podnecuje uvoľňovanie adrenalínu a noradrenalínu, ktoré okrem iného prispievajú k sexuálnemu vzrušeniualším prínosom otriasajúcej sa bránice je uvoľňovanie stuhnutých svalov na šijí, chrbte, rukách i nohách a posilňovanie brušných svalov. Odborníci tvrdia, že minúta intenzívneho smiechu dokáže nahradiť 15 minút telesných cvičení a 45 minút relaxačných cvičení, vďaka čomu sa smiech stáva ideálnym spôsobom, ako zo seba striasť únavu, prepracovanosť a telesnú strnulosť.Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že smiech je tvorcom vrások, nie je to tak. Smiechom sa uvoľňujú a masírujú aj svaly na tvári, a to je vlastne dokonalá masáž tváre. Ak toto všetko nie je pre vás dosť dôvodov na smiech, je tu ešte jeden: jogíni sú presvedčení, že každá minúta smiechu predlžuje život o jednu hodinu. A nezabúdajte na spätnú väzbu: tak ako dobrá nálada dvíha kútiky úst, vedomý úsmev zlepšuje náladu.

Srdce

Náhla smrť milovaného človeka môže skutočne zlomiť srdce.

Tragická alebo šokujúca udalosť môže skutočne otriasť srdcom do takej miery, že vzniknú príznaky klasického srdcového infarktu, ako je silná bolesť v hrudi, abnormálny srdečný rytmus či lapanie po dychu.

Na rozdiel od infarktu je však syndróm zlomeného srdca zvratný. Pacienti sú často hospitalizovaní, no zvyčajne sa zotavia v priebehu niekoľkých dní po krátkom odpočinku na lôžku a dostatočnom príjme tekutín ich srdce neutrpí žiadnu trvalú ujmu.

Vďaka rozsiahlej štúdii lekári syndróm nielen pomenovali, ale aj ukázali, ako sa odlišuje od klasického infarktu a vysvetlili, čo ho spôsobuje.

Po stáročia vedeli, že emocionálne šoky môžu viesť k zlyhaniu srdca až náhlej smrti. Syndróm zlomeného srdca, technicky označovaný ako stresová kardiomyopatia, je však odlišným javom. Celodenný prílev adrenalínu a ďalších stresových hormónov môže spôsobiť pokles čerpacieho výkonu srdca. Hormóny pravdepodobne spôsobujú stiahnutie drobných srdcových ciev ale pripúšťajú sa aj iné faktory.

Syndróm zlomeného srdca je javom ku ktorému dochádza stále, ale ľudia len málokedy vyhľadajú lekársku pomoc.

Lekári by preto mali venovať viac pozornosti syndrómu zlomeného srdca pri vyšetrovaní pacientov, ktorí sa sťažujú na bolesti v hrudi a súčasne prežívajú stratu svojho blízkeho.

Biorytmus nie je (iba) zábava

Biorytmus sa stal súčasťou rôznych "zábavných ponúk" a stojac zvyčajne hneď vedľa horoskopu, vyvoláva v podvedomí dešpekt. To, čo sa za týmto slovom skrýva, však zásadne ovplyvňuje zdravie i život.

Organizmus vyžaduje pravidelnosť, priveľký chaos v ňom vyvoláva chorobné zmeny.

Biorytmus je vlastne rytmické striedanie intenzity a charakteru životných procesov organizmu. Nerešpektovanie tohto rytmu preukázateľne vedie k rôznym psychickým poruchám, depresiám, rýchlejšiemu starnutiu buniek, ako aj zvýšenému riziku srdcovo-cievnych ochorení.

Centrom našich vnútorných hodín sú dve malé nervové jadrá uložené v hypotalame, ktoré sú nastavené podľa aktuálnej dĺžky denného svetla. Vynútená zmena prirodzeného biorytmu, ktorá sa stane pravidlom, nie je síce optimálna, ale organizmus sa jej viac-menej  prispôsobí. Nepravidelným zmenám biorytmu sa však organizmus prispôsobuje iba ťažko a môže, najmä ak je oslabený, reagovať aj rôznymi chorobnými zmenami.

Zistilo sa napríklad, že pravidelný rytmus spánku a bdenia má veľký význam pre naše mentálne schopnosti. Narušenie tohto rytmu vedie k zvýšeniu hladiny kyseliny GABA (kyseliny gama-aminomaslovej), ktorá je neuroprenášačom a má v nervovom systéme tlmiacu funkciu. Priveľa kyseliny GABA spôsobuje, že mozog nepodáva očakávané výkony, zhoršuje sa proces osvojovania nových informácií a vybavovania osvojeného. Pri pokusoch na zvieratách, ktorých biologické hodiny boli narušené umelým osvetľovaním, sa zistilo, že "ohlúpli". Predpokladá sa, že zvýšená hladina kyseliny GABA sa objavuje aj starších ľudí, ktorí majú problémy s pamäťou.

Čo napríklad diktuje biorytmus?

Preťažené priedušky a pľúca sa ohlásia medzi treťou a piatou rannou hodinou. V tomto čase je produkcia adrenalínu a kortizónu, ktoré pomáhajú rozširovať bronchiálne trubice, najnižšia.

Medzi treťou a piatou rannou hodinou je na najnižšej úrovni aj krvný tlak. Užitie lieku proti vysokému krvnému tlaku môže v tomto čase spôsobiť kolaps! Okolo piatej hodiny rannej sa organizmus začína aktivizovať na denný režim, tlak aj telesná teplota sa zvyšujú. V uvedenom čase mnoho ľudí zomiera, pretože ich choré srdce už nedokáže túto etapu zvládnuť. Takmer celé predpoludnie trvá zvýšené riziko infarktu. 

Najvyššia výkonnosť organizmu sa viaže k obdobiu medzi desiatou až dvanástou hodinou dopoludnia a štvrtou až šiestou hodinou odpoludnia. V dopoludňajších hodinách dominuje krátkodobá pamäť, v odpoludňajších hodinách dlhodobá pamäť.

Prirodzená únava a túžba po odpočinku prichádza o jednej a šiestej hodine odpoludnia.

Sauna a sprcha prinesú vytúžené osvieženie najmä popoludní. Cievy sú v tomto čase rozšírené, cirkulácia krvi je rýchla a z tela sa dobre vylučujú toxíny.

Cvičenie a fyzickú záťaž je vhodné nasmerovať do odpoludňajších a podvečerných hodín (v podvečerných hodinách má organizmus aj najrýchlejšie reakcie).

Od polnoci do šiestej hodiny rannej sa redukuje tvorba slín, ktoré ničia v ústnej dutine baktérie. Zuby by sa preto mali umývať pred polnocou a ráno pred raňajkami.

Po zotmení nastupuje prirodzená únava, ale aktivizuje sa pečeň a alkohol telo spracováva lepšie ako popoludní.

Pivo zmierňuje stres a posilňuje imunitu

Ilustračné foto

Pitie piva môže nielen pozitívne ovplyvniť stres, ale aj počet bielych krviniek, to znamená obranyschopnosť organizmu. O zisteniach, ktoré poukazujú na tieto skutočnosti, povedal novinárom lekár Petr Petr z českobudejovickej nemocnice. "Ukazuje sa, že vhodne zvolené podávanie fermentovaného (kvaseného) pokrmu alebo nápoja (jogurt, pivo...) zvyšuje počet bielych krviniek, tzv. lymfocytov, ktoré sú zodpovedné za bunkovú obranyschopnosť organizmu", uviedol lekár.

Prieskumu sa zúčastnilo 19 študentov a študentiek českých vysokých škôl, ktorí každý deň v období 60-tich dní skúškového obdobia vypili na noc jedno pivo (muži veľké, ženy malé). Podľa odborníkov pri strese obyčajne klesá počet bielych krviniek, ale u sledovanej skupiny študentov sa zvýšil v priemere o 8 percent.

"O pozitívnych účinkoch piva na ľudský organizmus bolo napísaných mnoho odborných štúdií a každý ďalší vedecký výskum o pozitívnom vplyve piva na stres, ako súčasti civilizačných chorôb, treba privítať," uviedol výkonný riaditeľ Českého zväzu pivovarov a sladovní. Zároveň upozornil, že prieskum sa nerobil na objednávku žiadneho pivovaru.

Lekár potvrdil, že neexistuje nijaká komerčná väzba medzi prieskumom a výrobcami piva. Podľa neho posilňujú u človeka obranyschopnosť najmä kvasinky, ktoré dávajú pivu množstvo vitamínov a ďalších prospešných produktov.

Avšak pre tých, ktorí pijú často, predstavuje pivo riziko. "Málokto si uvedomuje, že polliter dvanásťstupňového piva v prepočte na stopercentný alkohol, sa rovná jednému ´panáku´," povedal primár oddelenia liečby závislosti bohnickej liečebne. Obsah vitamínu B v pive je v podstate zanedbateľný. Ak by mal človek pokryť dennú potrebu vitamínu B, musel by vypiť 14 litrov piva. Okrem toho alkohol využitie vitamínu zhoršuje. Pitie veľkého množstva nápoja tiež zaťažuje srdce, pričom sa môže zväčšiť ľavá srdcová komora, dôsledkom čoho vzniká nepravidelný srdcový rytmus a riziko srdcového zlyhania.

Z nadmerného hluku môžete ochorieť

Dlhodobo pôsobiaci hluk má nepriaznivý vplyv na centrálnu nervovú sústavu, čo sa prejavuje bolesťami hlavy, poruchami spánku aj zníženou odolnosťou voči infekčným chorobám. Pri hluku nad 60 decibelov (dB) sa môže vyskytnúť aj hypertenzia, vredové ochorenie žalúdka, dvanástnika ako aj srdcovocievne ochorenia.

Hluk nad 130 dB spôsobuje bolesti. Nad 140 dB hrozí pretrhnutie ušného bubienka.

PRÍKLADY HLUKU

  • Šum lístia        20dB

  • Tlmený rozhovor,pracovňa s PC, chladnička        40 dB

  • Pouličný hluk, bežný rozhovor        50 dB

  • Električka, vysávač        60-70 dB

  • Osobný automobil    70-80 dB

  • Nákladné auto    84-93 dB

  • Hluk motorových vozidiel    90 dB

  • Maximálny hluk motorky    100 dB

  • Štartujúce lietadlo vo vzdialenosti 1m    120 dB

Jedným z najväčších producentov hluku je doprava.

 

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.