Choď na obsah Choď na menu
 


Psyché

27. 11. 2009

Počúvate svoj šiesty zmysel?

Nerob to, povedal vnútorný hlas už mnohým ľuďom a zachránil im život, alebo im dopomohol k úspechu. Intuíciu sa jednoducho oplatí viac počúvať, ako brzdiť...

Šiesty zmysel podporuje aktivita pravej mozgovej hemisféry a optimistické "vyladenie".

Čo je vlastne intuícia?

Ako možno túto danosť cieľavedome rozvíjať a využívať vo svoj prospech? Intuícia, náhly pocit, vnútorný hlas, šiesty zmysel či intenzívne situačné nutkanie je jav, o ktorom sa veľa nevie a ťažko sa vysvetľuje, ale prax dokazuje, že to nie je iba chiméra. Praktickú skúsenosť so "šiestym zmyslom" má totiž väčšina ľudí: niečo povedalo "nechoď tam", "zastav", "nerob to" alebo naopak a predišlo sa tým nejakej katastrofe či nepríjemnosti.

Za intuíciou sa podľa odborníkov skrýva vysoká vnímavosť. Naše nevedomie neustále prijíma a spracováva obrovské množstvo informácií, pričom prevažná časť z nich sa do vedomia vôbec nedostane, pretože mozog by bol za krátku dobu zahltený. Zachytené informácie však registruje a na ich základe si vytvára predstavu o svete, ktorá zostáva pod prahom vedomia a ovplyvňuje naše pocity. Napríklad zafarbenie hlasu, pohľad alebo nenápadný posunok môže o človeku prezradiť, že klame a zavádza. Šiesty zmysel varuje: objavilo sa čosi rušivé!

Aktívna intuícia je vlastne spracovávanie informácií v centre emócií (v limbickom systéme – "golieri" vinúcom sa okolo mozgového kmeňa, čiže hraničnej zóne medzi mozgovým kmeňom a mozgovou kôrou), ktoré dotvára vrodené prvky správania. V tejto oblasti vzniká "pocitový súd", na základe ktorého mozog vylučuje hormóny, ktoré vzniknuté emócie ešte zvýrazňujú.

Intuícia alebo šiesty zmysel zahŕňa všeobecne známy IQ, EQ (emočnú inteligenciu, t. j. napríklad spoločenskú flexibilitu, empatiu, schopnosť spolupracovať...) a FR, čo znamená faktor radosti, teda určitú "životnú ľahkosť" – programovo zachmúrený jedinec, ktorý svet vníma ako jednu veľkú katastrofu, uvádza do činnosti predovšetkým ľavú mozgovú hemisféru (t. j. logickú, analyzujúcu polovicu mozgu) a potláča aktivitu pravej mozgovej hemisféry (pracujúcej s predstavami, priestorom, obrazmi, farbami, symbolmi), ktorá je sídlom intuície.

Kto trénuje svojich päť zmyslov, môže sa zvyčajne spoľahnúť aj na ten šiesty, a kto necháva svoje zmysly v degeneratívnej pasivite, necháva zakrpatievať aj intuíciu. Ako teda trénovať svoj "vnútorný hlas"? Odborníci vychádzajúci z praxe tvrdia, že intenzívnym prežívaním zmyslových vnemov. (Avšak ostré zmysly a vysoká miera citovosti nie sú zárukou rozvinutej intuície.)

Každodenná rozcvička pre šiesty zmysel:
– Snívajte s otvorenými očami, predstavujúc si príjemné okamihy viažúce sa k prítomnosti a budúcnosti (od detailov k celkovému obrazu). 
– Premietajte si prežité udalosti a rozhovory.
– Pred každým rozhodnutím sa sústreďte na svoje pocity ("hlas tela") a na ich základe prehodnocujte svoje postoje.
– Precvičujte si koncentráciu a doprajte si dostatok odpočinku.

Ľubovník bodkovaný pôsobí proti depresiám

Medikamentózne liečenie pomocou preparátu z ľubovníka bodkovaného je aj pri rozvinutej depresii rovnako účinné ako liečba syntetickými antidepresívami. K tomuto záveru prišli vedci z univerzity v Mníchove. Vedci vyhodnotili 29 štúdií s 5500 pacientami trpiacimi depresiou.

Všetci pacienti trpeli minimálne 2 týždne príznakmi, ktoré ich ovplyvňovali v bežnom živote. V priemere trpeli stredne ťažkou depresiou.

V osemnástich vyhodnotených štúdiách boli porovnané výsledky preparátov z ľubovníka bodkovaného s obyčajným placebom (neúčinnou napodobeninou lieku). Na liečbu s ľubovníkom pozitívne reagovalo o 50 percent pacientov viac ako na placebo. Tento efekt bol však odlišný v závislosti od rozsahu a kvality jednotlivých štúdií.

V 17 ďalších štúdiách bol porovnaný účinok preparátu z ľubobníka bodkovaného priamo so syntetickými antidepresívami.

Znášanlivosť bola podľa výsledkov porovnania štúdií lepšia u rastlinného preparátu ako u antidepresív. Liečba bola prerušená len u štvrtiny pacientov v porovnaním s tricyklickými antidepresívami a v porovnaní so spätnými zachytávačmi serotonínu (SSRI) bola prerušená len u polovice pacientov.

Obavy a strach ničia dušu aj telo

Podľa psychológov sú obavy normálny jav, ale nesmú urobiť z človeka "klbko nervov" a zmeniť normálny život na prežívanie v neutuchajúcom strachu.

Svet je plný nástrah... ale aj keď má každý z nás množstvo oprávnených dôvodov na obavy rôzneho druhu, jedno je isté: iný svet k dispozícii nemáme a "prebáť sa" životom je mimoriadne vyčerpávajúce, takže nám nezostáva nič iné, ako svoje obavy ovládnuť a udržiavať ich v medziach prijateľnosti.

Kedy začínajú prirodzené obavy hypertrofovať na nezdravý strach ťahajúci ku dnu?

Keď sa priveľmi upíname na jednu oblasť, napr. rodinu, partnera, kariéru. Každá závislosť podnecuje stále nové a nové obavy. Najlepšou prevenciou závislosti a obáv je, vytvoriť si viac oporných bodov a väčšie množstvo zmysluplných aktivít.

Keď berieme všetko príliš vážne.

Túžba po dokonalosti dokonale nahlodáva psychické aj fyzické zdravie. A pritom dobre vieme, že deti sa nejako pretlčú aj s trojkami... že nijaké spoločenské či pracovné uznanie nemá takú cenu ako vnútorná pohoda a vyrovnanosť.

Keď sa nás dotýkajú neprávosti celého sveta.

Isté je, že bezbrehou empatiou nič nezmeníme, iba nehorázne plytváme energiou, ktorá by sa dala využiť na niečo zmysluplnejšie.

Keď si robíme nádeje, že pocity nespokojnosti nás posunú dopredu.

Pocit trvalej nespokojnosti určite nie je výkonným motorom úspechu a zlepšenia situácie. Naopak, nespokojnosť spojená s obavami blokuje tvorivosť, nápaditosť a prirodzený rozvoj osobnosti.

Keď zabúdame v prúde povinností na svoje zdravie.

Zdravé telo je veľkým zdrojom optimizmu. Umožňuje lepšie sa vyrovnávať s tým, že jedinou istotou je neistota a zvolené poradie životných hodnôt.

Keď si vytyčujeme priveľké ciele.

Veľké ciele sú súhrnom tých malých. Vytyčovanie menších, dosiahnuteľnejších cieľov pomáha získať sebadôveru a priblížiť sa k veľkým métam.

Keď ignorujeme životnú rozmanitosť.

Stereotyp (tak v rodine, ako aj v práci) vyvoláva emocionálnu únavu, s ktorou sa spája chronická vyčerpanosť a pocity úzkosti. Nové podnety sú pre človeka nevyhnutnosťou.

Keď príliš často uvažujeme o tom, čo všetko nás môže ohroziť, alebo priamo zničiť.

Chmúrne predstavy bývajú oveľa vyčerpávajúcejšie ako skutočnosť sama. Imperatívom kvalitného života je: naučiť sa nebáť. Prvým krokom môže byť niekoľko nových spoločenských a fyzických aktivít, ktoré pomerne spoľahlivo odháňajú chmúrne myšlienky a brzdia produkciu katastrofických scenárov. A treba sa tiež zmieriť s tým, že budúcnosť je pre každého živého tvora jedna veľká neznáma... Dáva to pocit istoty, že v tom nie sme sami!

Rozhýbte si pamäť

Myslite na svoju pamäť a trénujte ju. Triky, ako si udržíte rozum stále v strehu.

Na zlepšenie pamäti odborníci odporúčajú striedať učenie s odpočinkom. Takže, aj keď už máte dávno po škole, stále by ste sa mali snažiť naučiť sa niečo nové. Pustite sa napríklad do cudzieho jazyka alebo si skúste zapamätať mená účinkujúcich v tanečnej šou či v novom seriáli. Nielenže si vycibríte pamäť, ale sa zároveň blysnete pred vašimi kolegyňami či vašimi dospievajúcimi potomkami. 
Nezabudnite si však dať pauzu a zacvičiť si. „Prekrvíte si tým mozog a lepšie si zapamätáte. Dôležitý je aj spánok. Vtedy sa ukladajú naučené informácie do dlhodobej pamäti.

Trénujte aj s ceruzkou

- Rozum si cibríte aj lúštením krížoviek či sudoku. Pomáhajú aj čítanie a rozhovory s priateľmi. Pri debate s inými ľuďmi totiž naberáte množstvo nových informácií. 
- Vášmu mozgu prospeje vyvážená strava, najmä ryby a orechy. 
- Aj fyzická kondícia je veľmi dôležitá pre vašu pamäť. Pri cvičení odbúravate stres a vyplavujú sa hormóny šťastia, čo vedie k celkovej pohode, lepšiemu spánku a regenerácii organizmu.

Sen vás chráni

Až šesť rokov svojho života prespíme. A to je dobre. Sny a dostatok spánku nás totiž chránia pred rôznymi chorobami, dokonca aj pred nežiaducim priberaním.

Náš mozog potrebuje každú noc snívať, aby sme boli psychicky a mentálne zdraví. Nebojte sa, ak sa ráno prebudíte a na sen si vôbec nepamätáte. Neznamená to, že ste v noci nesnívali. Snívate, aj keď o tom neviete.

Choroby z krátkeho spánku

Zdravý spánok by mal trvať sedem až osem hodín denne. Ak spíte len päť hodín alebo dokonca menej, hrozia vám vysoký krvný tlak, srdcový infarkt a priberanie na váhe. Dlhodobé štúdie v Amerike zistili, že ženy, ktoré spia málo, za šestnásť rokov pribrali trinásť kíl. Nepokojné sny vás ohrozujú aj cukrovkou. Znižujú totiž našu schopnosť premeniť cukor na energiu, výsledkom čoho môže byť cukrovka 2. typu. Lekári tiež pripúšťajú, že zlý spánok a depresia spolu súvisia.

Za zlú noc môže stres

V spánku sa nám opäť prehráva to, čo sme zažili počas dňa alebo ešte predtým, počas svojho života. Ak je to niečo nepríjemné, zobudíme sa. Nepokojný spánok máme aj vtedy, keď žijeme v strese a konfliktoch na pracovisku alebo doma. Strhávanie zo sna má veľmi často na svedomí aj bohatá večera krátko pred spaním. Deti mávajú často aj nočné mory. Keď počas sna spracúvajú niečo, čo na ne veľmi zapôsobilo, ich organizmus oveľa viac pracuje, takže neraz sa zobudia celé spotené.

Rozlúštite svoj sen

Sen nás môže varovať, aby sme viac dbali o svoje zdravie. Inokedy dokonca priamo upozorní na hroziacu chorobu. Tu je pár situácií, ktoré sa nám pomerne často vyjavia v sne, a ich vysvetlenie: 

Padanie – poukazuje to na vašu úzkosť alebo nestabilitu. Tieto sny bývajú často spojené so svalovým kŕčom v ramene alebo nohách. 

Strata zubov – pravdepodobne sa bojíte, že prídete o svoju fyzickú silu alebo vplyvné postavenie. 

Lietanie – môže znamenať, že čelíte veľmi dôležitému problému vo svojom živote. Ak sa vo vzduchu nedokážete udržať, znamená to, že vytúžený cieľ sa vám môže vymknúť spod kontroly. 

Útek – sny, kde vás prenasledujú, môžu spôsobiť úzkosť alebo tlak doma či v práci. 

Nahota – ak vás chytia nahého na verejnosti, znamená to, že niečo skrývate alebo sa cítite zraniteľní a ohrození. 

Zlepšenie psychickej kondície

Ilustračné fotoAk si chcete zlepšiť psychickú kondíciu, zacvičte si ráno /sami/ priamo vo vašej posteli. Odporúča to profesor neurobiológie.

Začnite cvičiť chodidlom. Krúťte ním, napínajte ho, pohybujte prstami hore a dole niekoľkokrát. Pohybujte palcom v protismere k ostatným prstom. Spomínané cviky by mal človek robiť aj v priebehu dňa po dlhšom sedení.

Ľudské chodidlo je veľmi zložitý systém. Pri jeho pohyboch sa aktivuje okolo 200 šliach a vyše 40 svalov. 
Tie ovládajú 56 kostí, čo je jedna štvrtina z celého tela. Po tomto cvičení údajne každý človek pocíti, že ráno vstane oveľa čulejší a bude sa cítiť počas dňa aktívnejší.

 

Zatočte s depresiou

Zdá sa vám, že táto zima trvá už príliš dlho? Všetkým vám, ktoré máte z toho „depku“, vám psychologička  poradí účinné triky na zlepšenie nálady.
 
7 TRIKOV:
1. Hneď, ako vstanete, postarajte sa o to, aby ste mali okolo seba veľa svetla. Ak treba, rozsvieťte si svetlo, neseďte v kuchyni či izbe v šere. Rozhodne vám to uľahčí štart do nového dňa.
2. Vynikajúcim liekom na zlú náladu môže byť aj jedlo. Napríklad rôzne ovocie alebo ešte lepšie čokoláda či datle. Podporujú totiž vylučovanie hormónu šťastia, serotonínu.
3. Obklopte sa príjemnými farbami. Červená vám dodá energiu, zelená sviežosť, oranžová a žltá veselosť.
4. Ak zasvieti slnko, nájdite si čas a vyjdite aspoň raz za deň von. Aj za cenu, že by ste si mali odskočiť zo zamestnania – urobte to aspoň na krátku chvíľu. Dodá vám to silu.
5. Obklopte sa kvetmi. Aj keď si to neuvedomujete, dodávajú vám množstvo energie a pozitívnych myšlienok – dokonca aj pocit šťastia!
6. Nezabudnite ani na príjemný sex. Zblíženie sa s milovanou osobou určite odbúra všetky zlé myšlienky.
7. Rozdávajte dobrú náladu ľuďom okolo seba, vráti sa vám späť. Snažte sa brať všetko z pozitívnej stránky.
Aj vaše deti trápi depresia

ZIMNÝ smútok môže do určitej miery ovplyvniť aj náladu dieťaťa. Pokiaľ však cíti oporu a lásku rodičov, nemala by sa odrážať na jeho správaní. Aj dieťa má svoje problémy. Môže ho trápiť napríklad neúspech alebo dokonca šikanovanie v škole, no na rozdiel od nás dospelých nemôže dať výpoveď ani sa rozviesť ako partneri, ktorým to neklape. Viazne v situácii, v ktorej sa ocitlo... Preto je dôležité, aby cítilo oporu ľudí vo svojom najbližšom okolí – rodičov, učiteľov, priateľov.

Privolá alzheimera

NEPODCEŇUJTE stavy smútku a úzkosti a radšej vyhľadajte odborníka. Podľa najnovších zistení sa u väčšiny ľudí, ktorých ničí depresia, neskôr objaví Alzheimerova choroba.

Štúdie holandských vedcov ukázali, že ľudia, u ktorých sa objavila depresia pred 60. rokom života, sú až štyrikrát náchylnejší na Alzheimerovu chorobu. Hoci ešte nevedia určiť spojitosť medzi oboma chorobami, predpokladajú, že môže existovať faktor, ktorý ich vyvoláva. 
Spojitosť medzi depresiou a Alzheimerovou chorobou nevylučujú ani naši odborníci. Dlhodobá a neliečená depresia môže viesť k nespavosti či poruche pamäti. Pacienti môžu byť náchylnejší na infarkt či rakovinu. Depresia sa podpisuje pod množstvo diagnóz, povedal  primár neurologickej kliniky.

Osudy

Odplácať dobré dobrým je údajne ľudské.

Odplácať zlé dobrým je anjelské a odplácať dobré zlým je diabolské. Odplácať zlé zlým je vraj zvieracie - ale videl už niekto zlomyseľné zviera?

Nad touto „klasifikáciou odplaty" stojí pojem známy skôr zo psychiatrie, súdneho lekárstva a justície -moral insanity. Ide o človeka, ktorému sú cudzie akékoľvek vyššie city, akými je napríklad ľudská dobrota, obetavosť, ľútosť, láska, ochota pomôcť a podeliť sa o fyzické aj psychické a morálne hodnoty.

 Moral insanity bez akéhokoľvek pohnutia citu a mysle dokáže vykonať tie najotrasnejšie činy i zločiny, nepozná vďačnosť ani ľútosť, je mu to oblasť úplne neznáma a neuznáva žiadnu z hodnôt, ktoré robia ľudí ľuďmi. Ešte aj to zvieratko vie prejaviť oddanosť a lásku (ba neraz ešte väčšiu ako človek), moral insanity z vymenovaného a ďalšieho nevymenovaného nedokáže nič a ani ho to nijako zvlášť nezaujíma. Uznávaný tzv. vyšší princíp je takémuto človeku skôr na ťarchu, nevie, o čo ide a ani ho to netrápi.

Podľa psychiatrov sa tento úkaz vyskytuje veľmi často pri odlišnom vývoji osobnosti, najmä pri schizoidnej psychopatii, ale ešte môže byť prítomný aj ako príznak začínajúcej sa hebefrénie (schizofrénia dospievajúcich), schizofrénie, ale tiež ako samostatný príznak a znak osobnosti, podmienený tak geneticky, ako aj ovplyvnený výchovou či už v rodine, alebo mimo nej.  Za mimoriadne priaznivý prvok pre vznik takejto povahovej črty môže byť považované ťažké detstvo, či naopak, prílišné rozmaznávanie a nezdravé vzťahy rodičov. Ale aj mnohé iné príčiny - chronické otravy, zneužívanie chemických látok, výživa počas dospievania a podobne. Údajne na spoločenskú neutralizáciu takéhoto psychopata treba až dvadsať „normálnych" ľudí - v jeho pracovnom či spoločenskom prostredí. A obyčajne za veľa nestojí ani po odbornej stránke...

Na oddelení vidieckej nemocnice mali takéhoto kolegu. Prišiel ihneď po skončení štúdia, spočiatku sa zdalo byť všetko v poriadku. Netrvalo dlho a začal „donášať" primárovi na  ostatných. Našťastie, primár bol normálny človek a dotyčného odkázal do slušných medzí. Kolega bol politicky veľmi angažovaný a tak ostatní mali po nejakom čase čo robiť aj s vyššími orgánmi a oddelenie sa ho začalo báť! Keď potreboval niečo on (a najmä po odbornej stránke toho bolo neúrekom), vedel byť mimoriadne milý. Naopak to išlo vždy omnoho ťažšie, vždy mal náležitú výhovorku. Horko-ťažko urobil kvalifikačné atestácie, skôr mu pomohlo, že primár mal najlepšiu povesť aj na najvyšších odborných miestach. Možno si domyslíte, ako sa toto mohlo skončiť. Kedže kolektív bol úzky, 20 ich ani zďaleka nebolo, nemohli ho „neutralizovať".
Stal sa ich šéfom.

Deti nie sú horšie ako kedysi, sú iné

Pre deti by bolo najlepšie, keby sa skĺbili plusy dnešnej a minulej doby, hovorí Dagmar Kopčanová z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.

* Sú deti iné ako pred tridsiatimi rokmi?

Určite áno, technologický boom v poslednom desaťročí zanechal veľké stopy. Deti sú obklopené obrovským množstvom podnetov, ktoré ich nabádajú na nové aktivity. Hoci sa u detí častejšie prejavujú agresívne prvky správania, nepovedala by som, že sú horšie. Je to príznak hektického spôsobu života, deti sú odrazom súčasnej doby.

* Prečo je agresivity viac?

V minulosti sa s deťmi viac pracovalo, viac sa im venovali rodičia, starí rodičia. Čítali im rozprávky a potom im vysvetľovali princípy dobra a zla. Dnes majú rodičia na deti málo času, prenechávajú túto úlohu televízii a internetu. Takisto starí rodičia už toľko nepomáhajú mladým rodinám. Sú totiž stále ekonomicky aktívni, ťažšie dokážu skĺbiť starostlivosť o vnukov a prácu.

* Čo trápi deti?

Klasika – vzťahy medzi rovesníkmi, medzi rodičmi a deťmi, ale aj to, čo kedysi nebolo – materiálne záležitosti typu kamarát má značkové veci a ja nie... Trápi ich aj slabší kontakt s rodičmi, túžia s nimi tráviť viac času.

* Dá sa zhrnúť, čo bolo lepšie kedysi a čo dnes?

Dnes majú všetky deti široké možnosti vzdelávania, aj deti s určitým hendikepom. Vzrástli možnosti ich integrácie do bežných škôl – v minulosti boli deti s poruchou automaticky zaradené do špeciálnych zariadení. V školách funguje množstvo podporných služieb, ako sú psychológovia, asistenti, špeciálni pedagógovia. Celkovo je v mnohých oblastiach oveľa pestrejšia ponuka, čo však má aj svoje úskalia. Pozitívom minulosti bol už spomínaný dostatok času na deti zo strany rodičov, viac priestoru pre spoločné hry, rozprávky, pesničky. Ideálne by bolo nájsť správnu mieru medzi záujmom detí o nové technológie a rozvíjaním medziľudských vzťahov.

Z lekárskej praxe

 S tvrdením, že dôchodcovia trpia psychickými problémami častejšie ako mladší ľudia, možno niekto nebude súhlasiť. Veď čo už tak môže trápiť dôchodcu, ktorý ma kopu voľného času a už takmer žiadne povinnosti. Pravdou však je, že naši dedkovia a babky sa dennodenne stretávajú s rôznymi psychickými útrapami. Vyvoláva ich strach zo životných zmien, ktoré v tomto období nastávajú. Mnohých často trápi to, že už nie sú pre spoločnosť takí dôležití ako boli kedysi a svoje robia aj rôzne zdravotné problémy.

 Na 1. Psychiatrickej klinike sa v rámci troch existujúcich oddelení riešia takzvané akútne stavy u pacientov, ohrozených na zdraví či živote svojom alebo iných. Tiež sa riešia o čosi dlhodobejšie pretrvávajúce úzkostné a depresívne stavy, ťažkosti s alkoholom či inými návykovými látkami, správaním či rôznymi interpersonálnymi problémami. Na špecializovaných ambulanciách sa psychiatri venujú liečbe alkoholizmu a drogových závislostí, liečbe úzkostných a afektívnych stavov i gerontopsychiatrii. Spadá tam aj ambulancia žena a duševné zdravie.

Starších ľudí so psychickými ťažkosťami posielajú na kliniku väčšinou kolegovia obvodní lekári, ambulantní psychiatri či iní odborníci. Často ich privedú aj samotní príbuzní. Najrozšírenejším problémom, s ktorým sa stretávajú, je demencia. Tá postihuje starších ľudí v obrovskej miere. Veľa ľudí, bohužiaľ aj odborníkov, si však myslí, že demencia je niečím, čo čaká každého človeka. Nie je to vôbec pravda. Každý človek starne, no nemusí to znamenať, že tým utrpí aj pamäťová časť jeho mozgu. Môže mať totiž iné problémy, ktoré majú podobné príznaky ako demencia.

Kvôli tomu sa na klinike snažia rozlišovať prirodzené patologické starnutie od toho psychického. Ak si však niekto myslí, že mu riziko demencie hrozí až v neskorom veku, mal by sa mať na pozore. Najmladším pacientom s demenciou bol 47-ročný muž. Poznáme totiž rôzne druhy demencie. Nemusí ísť o tú najčastejšiu - Alzheimerovu. Túto chorobu dokáže spustiť mnoho faktorov. Demenciu môže odštartovať napríklad aj pohlavná choroba ako syfilis.

Starších ľudí okrem demencie trápi aj obrovské množstvo iných psychických porúch. Veľmi častým je napríklad syndróm akútneho stavu zmätenosti, kedy človek rozpráva "scestne". "Ak človek trpí touto diagnózou, väčšinou nevie, čo robí, niekedy sa sám od seba vyzlieka. Spúšťačov takýchto problémov je veľa. Takto reagovať môže napríklad aj starší človek, ktorý má svoje zaužívané stereotypy a dlhý čas je iba doma. Odrazu ho hospitalizujú, a tým sa tieto stereotypy narušia. Taký stav zvlášť v staršom veku môžu spôsobiť aj určité liekové interakcie. Dôchodcovia totiž často berú veľké množstvá liekov, ktoré môžu medzi sebou zle reagovať.

Ďalšími spúšťačmi psychických porúch starších ľudí sú aj rôzne infekcie, nádory, endokrinné a metabolické poruchy, intoxikácie, ale i bežné úrazy. Poruchy u staršieho človeka však môžu vzniknúť aj bez evidentného zapríčinenia, niekedy ide aj o banality. Spúšťačom kognitívnej poruchy ústiacej až do demencie môže byť napríklad aj odchod na dôchodok. Po rokoch, kedy žili aktívnym životom, nastane zmena. Jednoducho prestanú zaťažovať svoj mozog natoľko ako boli zvyknutí. To potom môže vyvolať rôzne pocity menejcennosti, či skleslosti.

Okrem kognitívnych a mnestických porúch starších ľudí trápia často aj poruchy myslenia, vnímania, afektivity, orientácie, správania a pamäti alebo mávajú aj iluzívne zážitky. Niekedy ide len o dočasné prechodné stavy, ktoré môžu trvať niekoľko dní, či dokonca hodín. Inokedy o dlhodobejšie ťažšie poruchy. Ak starší človek zabúda, nemusí sa teda okamžite zľaknúť, že je to prejavom nejakého vážneho ochorenia. Často ide o sekundárny problém napríklad pri úzkosti či depresii, teda skôr o poruchu pozornosti, ktorý sa správnou liečbou dokáže pomerne rýchlo vyriešiť. Je však pravdou, že sa takéto prejavy nesmú podceňovať.

Trápenie svojich rodičov často ťažko prežívajú aj ich blízki. Niekedy je to hotové peklo. Preto nie sú na mieste názory niektorých ľudí, odsudzujúce to, že niekto dal svojho rodiča do domova dôchodcov, či iného špecializovaného zariadenia. Veľmi často je to tým lepším riešením, ako ho držať doma, zavretého za štyrmi stenami. Ak človek nie je pripravený plne sa obetovať takto chorému rodičovi, trpí nielen on, ale aj ten o koho sa stará. Často sa potom prejavuje efekt "snehovej gule" a na pacientov v dôchodcovskom veku sa nabaľujú aj ich príbuzní a potom sa nezriedka stáva, že sa sami stávajú pacientmi.

Počas praxe sa MUDr. Breznoščáková stretla s viacerými smutnými prípadmi. Je ťažké pozerať ako sa niekedy z otcov a hláv rodín stávajú starci správajúci sa ako deti. Jedným z najstarších pacientov bol 93-ročný muž, ktorý v dôsledku zlomeniny krčka stehennej kosti podstúpil operáciu v celkovej anestéze. Tá pravdepodobne odštartovala výrazné poruchy správania a orientácie, postupne kognitívny úbytok a následne aj osobnostné zmeny ústiace do úplnej nesebestačnosti dovtedy relatívne samostatne fungujúceho človeka.

Odborníčka však zažila vyslovene nepríjemné prípady. Snáď najdramatickejšie u starších pacientov vyznievajú poruchy správania pod vplyvom rôznych psychických porúch, kedy napríklad pacienti nevhodne vtipkujú, neočakávane sa vyzliekajú alebo sú agresívni, čo je samozrejme veľmi nepríjemné. Stretli sme tu aj s cca len 43 kilogramov vážiacim starším mužom, ktorý bol však taký agresívny, že ho mali problém upokojiť traja ošetrovatelia.

Niektorí pacienti s výraznými poruchami správania v zmysle ohrozovania seba či iných musia byť hospitalizovaní na takzvanom akútnom oddelení, niekedy aj v sieťovej posteli. Je to jeden z najhumánnejších prostriedkov ako im zabrániť, aby ublížili niekomu cudziemu alebo sebe. Mnohí majú totiž sebadeštrukčné sklony, búchajú si hlavy o stenu a podobne. Na oddeleniach 1. Psychiatrickej kliniky FNLP teda niekedy býva "veselo". "Mali  tu napríklad aj staršiu ženu, ktorá pobehovala po chodbách, spievala a všade rozlievala vodu.

MUDr. Breznoščáková si spomína aj na iné kuriózne a humorné prípady. "Raz nám priniesli muža v pokročilom veku, ktorý sa zamiloval. Svojej láske pritom dvoril zaujímavým spôsobom a to tak, že sa k nej šplhal po hromozvode bloku s ružou v ústach." Podobným dobrodruhom bol iný starší muž, po ktorom jeho príbuzní pátrali niekoľko týždňov. Bol dezorientovaný. Cestoval vlakom z dediny do dediny, pričom sa stále vydával za niektorú zo svojich obľúbených poviedkových postáv. Tieto prípady našťastie skončili dobre.

Skutočný príbeh pani Valérie a jej matky Margity, ktorej správanie poznačila vážna psychická porucha

Jednou z pacientiek MUDr. Dagmar Breznoščákovej bola aj 75-ročná pani Margita. Dlhé roky pracovala ako učiteľka. Aj na dôchodku nebola tým typom človeka, ktorý vysedáva doma a od rána do večera len sleduje televízne seriály. Aj v pokročilom veku navštevovala vysokú školu, známu ako Akadémia tretieho veku. A tiež cvičila jógu, spomína pani Valéria, dcéra pani Margity.

Napriek pomerne aktívnemu duševnému i fyzickému životu sa časom u pani Margity začali prejavovať rôzne psychické poruchy. Prišlo to po sedemdesiatke. Začalo to nenápadne - výpadkami krátkodobej pamäti. Odišla som napríklad z domu a po piatich minútach mi mama zavolala, prečo už týždeň nie som doma. Neskôr začala zabúdať, že bola na nákup. Alebo sa ma pýtala, prečo som jej nedala jesť, no len malú chvíľu potom, čo sa naobedovala.

Takéto problémy sa ťahali zhruba trištvrte roka. Človek to však berie za prirodzené a nerobí si z toho ťažkú hlavu. Potom ale prišli ešte vážnejšie problémy, ktoré pani Valérii naznačili, že s jej mamou treba niečo robiť. Začala mávať rôzne halucinácie. Nehovorila scestne, no rozprávala zážitky, ktoré sa nikdy nestali. Najnepríjemnejšie bolo, keď si začala vymýšľať, že som ju fyzicky napadla. Pritom to absolútne nebola pravda.

Valéria sa teda rozhodla, že mamu vezme na odborné vyšetrenie. Dlhé roky pracuje ako zdravotná sestra, vedela teda, že to bude najrozumnejšie. Mamke som povedala, že ju vezmem na bežnú lekársku prehliadku. Mala totiž problémy s chrbticou, tak som jej vysvetlila, že kvôli tomu. Keby som jej totiž spomenula slovo psychiatria, zľakla by sa. Viacero testov i rontgenový snímok mozgu pani Margity potom ukázali, že ide o psychickú poruchu, ktorá má veľmi rýchly spád. Prognózy boli jednoznačné. Odborníci zistili, že jej stav sa bude už len zhoršovať.

Okrem nastavenia farmaceutickej liečby začala pani Valéria so svojou matkou navštevovať aj MUDr. Breznoščákovú. Tá pomohla nielen chorej matke, ale i jej dcére. Nevedela som, ako sa vtedy zachovať. Bola to veľká psychická záťaž aj pre mňa. Napokon sme sa zhodli na tom, čomu som sa dlho bránila. Mamu som umiestnila do ústavu pre seniorov v Drienovci. Opäť sa teda potvrdilo, že je niekedy lepšie nepočúvať reči cudzích ľudí a nebáť sa, čo povie okolie. Ale takým krokom svojmu príbuznému pomôcť.

Pani Margita je v Drievnovci umiestnená počas pracovného týždňa. Cez víkendy si ju dcéra berie domov. Jej stav sa však skomplikoval. Počas pobytu v ústave nešťastne spadla na zem a zlomila si panvu. Nasledovala hospitalizácia a niekoľkomesačná rekonvalescencia. Počas nej jej podávali silné lieky a svoje spravilo aj to, že ležala a nebola aktívna. Počas tých troch mesiacov zostarla akoby o desať rokov. Bolo to veľmi ťažké. Stalo sa z nej prakticky dieťa. Chodili sme na rehabilitácie, cvičenia a po psychiatrii. Musela sa odznova naučiť nielen hýbať, ale aj základné veci ako hygienické návyky, či reč.

V súčasnosti sa pani Valérii podarilo s odbornou pomocou dostať matkin stav ako tak do normálu.  Ľuďom, ktorých starší rodičia sa potýkajú s podobnými problémami, by som odporučila jediné. Nebrať ohľad na cudzie reči. Oni totiž nevedia v akom stave je starší muž alebo žena, ktorého sa to týka. Za ďalšie by ľuďom s podobným problémami ich príbuzných odporučila čo najskôr vyhľadať odbornú pomoc. Vďaka odborníkom som pochopila, že osočovania, urážky, či zlé správanie mojej mamy nesmiem brať vážne. Často to totiž vyzerá tak, že to robí naschvál, aby mi znepríjemnila život. Nie je to však pravda. Ona si vôbec neuvedomuje, čo robí.

Vymývanie mozgov

Máloktorý človek by to podstúpil, no nevedome sa s tým stretávame dennodenne. Dnes sa brainwashing, čiže vymývanie mozgov používa hlavne v armáde, ale i v rôznych pochybných sektách. Manipulovať s ľuďmi sa však snažia aj politici, či reklamní a marketingoví pracovníci. Ako to robia, a kde je tajomstvo ich úspechu?

Ako sa dá vymyť mozog?
V minulosti sa brainwashing využíval hlavne vo vojne, kedy bola nepriateľská armáda schopná doslova preprogramovať zajatcov tak, že už po niekoľkých týždňoch bojovali proti svojim. Dosiahnuť taký zásadný obrat sa dá hlavne vtedy, keď sú ľudia unavení.

Príkladom môžu byť aj teraz rôzne sekty. V táboroch, kde sú odlúčení od svojich príbuzných a priateľov dostávajú  len nízkokalorickú stravu – ovocie a zeleninu. Potom sa stretávajú na siahodlhých rečneniach vodcov, kde sa hovorí o otázkach bytia. Ľudí to samozrejme vyčerpáva. Na začiatku síce kladú odpor vo forme diskusií, ale potom už so všetkým súhlasia – nemajú energiu polemizovať. Ak k tomu vedúci členovia siekt pridajú ešte aj fyzicky náročnú prácu, prerušovanie nočného spánku, úspech sa dostavuje vo veľmi krátkom čase.
Najschopnejší manipulátori dokážu ľudí dohnať až k samovražde. Potvrdzujú to napríklad atentátnici, ktorí sa sami odpália. Zoberú tak život nielen sebe, ale aj nevinným ľuďom. V roku 1997 sa zase vodcovi sekty Nebeská brána podarilo presvedčiť 39 ľudí k hromadnej samovražde. Na večeru si všetci členovia sekty dali jablkový nákyp, a vedome ho zapili vodkou so smrtiacou dávkou fenobarbitalu. Potom si všetci rovnako oblečení ľahli na svoju posteľ, a prikryli sa fialovými prikrývkami. Spolu čakali na smrť.

Prečo to urobili?
Šesťdesiatšesť ročný vodca sekty Marshall Applewhite ich presvedčil, že vo chvoste Hale-Boppovej kométy sa k Zemi blíži vesmírna loď, ktorá ich všetkých odvezie do vzdialenejších lepších svetov. Ak si myslíte, že to boli neúspešní ľudia, tak sa mýlite. Všetci boli vzdelaní, a mali v práci vyššie postavenie. Applewhite členom sekty dokonale vymyl mozog, a pozastavovali sa nad tým aj psychológovia.

Čo „vymývači“ mozgov používajú?
Na začiatku absolvujú špeciálne kurzy, kde sa naučia rôzne techniky ako ovplyvňovať ľudskú psychiku. Využíva to armáda, polícia, politici, či obchodníci.

Politici brainwashing využívajú napríklad vo svojich prejavoch. Psychológovia, ktorí s nimi spolupracujú im prejavy pripravia na takzvaných kladných odpovediach. Človek na otázky typu: „Chcete platiť menšie dane?“ Chcete lepšiu zdravotnú starostlivosť? Chcete zarábať viac?“, odpovedá v duchu kladne. Potom nasleduje hodnotenie zlej ekonomickej situácie, nárast nezamestnanosti a obvinenie, že terajšia vláda je za to zodpovedná. Každý poslucháč samozrejme po výzve, či je to tak, bude s politikom súhlasiť.
Tajomstvo? Človek, ktorí súhlasí s predchádzajúcimi tvrdeniami, a sám si na ne odpovie kladne, je náchylný súhlasiť s výzvou daného politika.

Ďalšou technikou môže byť vyradenie ľavej strany mozgu, čo je centrum logického myslenia, a sústreďovať sa na pravú polovicu mozgu, ktorá ľahšie súhlasí s emotívnym tvrdením. Využíva sa k tomu monotónny hlas, alebo čiastočná hypnóza tak, že rečník povie za minútu asi štyridsaťpäť slov. Racionálne založení ľudia sa zase dajú ovplyvniť veľkým množstvom otázok, a potom sa nesprávne cituje ich odpoveď. Vysvetľovanie potom človeka úplne zneistí.
Väčšina ľudí si myslí, že počas nejakého prejavu im nikto nevymýva mozog, no aj napriek tomu pristupujú k otázkam rečníka s veľkým nadšením. Ak človek, ktorý používa brainwashing, dokáže skĺbiť viaceré techniky, úspech je zaručený. V dnešnej dobe sa je ťažké brániť manipulácií, keď sa na nás z každej strany valí množstvo informácií. Uponáhľaný svet nás počas dňa ľahko unaví, neskôr rezignujeme, a navečer nás presvedčí aj obchodník alebo politik, ktorému by sa to ráno možno nepodarilo.

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.