Choď na obsah Choď na menu
 


Ochorenia

17. 10. 2009

Vysoký krvný tlak

Popis nemoci

Srdce pracuje jako pumpa a vytlačuje krev bohatou na kyslík do tepen (artérií). Nepoškozené tepny jsou hladké a elastické a umožňují krvi snadno protékat. Pokud jsou tepny v důsledku aterosklerózy méně pružné a zúžené, krev jimi protéká obtížněji. Jiným faktorem, přispívajícím k vzestupu tlaku krve, je nadměrné množství cirkulující krve (tekutiny) v cévách následkem např. sníženého vylučování vody ledvinami. Výsledkem je, že krev tlačí na stěny tepen příliš velkou silou. Uvedené zvýšení tlaku se nazývá arteriální hypertenze neboli vysoký krevní tlak., který se často označuje jako „tichý zabiják“ proto, že většina lidí s vysokým krevním tlakem nepociťuje žádné příznaky, ani se necítí být nemocní. Pokud se však arteriální hypertenze neléčí, vede k závažným komplikacím.

Všeobecně platí – pokud je váš krevní tlak stabilně i po opakovaných měřeních vyšší než 140/90mmHg, máte arteriální hypertenzi.

Její výskyt je vyšší u starších občanů a u mnohých z nich uvedená onemocnění nejsou odpovídajícím způsobem sledovaná a léčená. Stoupá incidence (výskyt) cévní mozkové příhody, neboť arteriální hypertenze je jejím hlavním rizikovým faktorem. Uvedené problémy se stávají stále kritičtějšími.

Úspěchem je, pokud lidé vědí o tom, že mají vysoký krevný tlak, pokud se léčí a pokud je hypertenze pod kontrolou (krevní tlak je normalizovaný).

Z lidí, kteří trpí arteriální hypertenzí:

  • jen asi polovina ví, že má vysoký krevní tlak

  • z části pacientů, kteří vědí, že mají vysoký krevní tlak, se léčí asi jen polovina

  • jen asi polovina pacientů kteří se léčí, dosahuje cílových hodnot tlaku krve

Příčiny nemoci

Některé příčiny, které způsobují vysoký krevní tlak - arteríální hypertenzi se nedají ovlivnit.

Jsou to :

Dědičnost - je vyšší pravděpodobnost, že budete mít vysoký krevní tlak, pokud se vyskytuje i u pokrevních příbuzných ve vaší rodině.

Pohlaví - u mužů je vyšší riziko vzniku vysokého krevního tlaku.

Věk - pravděpodobnost výskytu vysokého krevního tlaku stoupá s věkem.

Příčiny, které lze ovlivnit:

  • Sedavý způsob života

  • Špatné stravování

  • Nadváha

  • Stres

  • Kouření

Diagnostika

Měření krevního tlaku

Síla, kterou krev tlačí na stěny artérií, se nazývá krevní tlak. Při měření krevního tlaku lékař anebo zdravotní sestra obvykle používá tlakoměr (manometr) a fonendoskop. Krevní tlak se měří většinou na ruce a pacient při vyšetření sedí. Krevní tlak se uvádí za pomoci dvou číslic a jeho hodnota se uvádí v mm rtuťového sloupce (např. 140/90 mmHg).

Normální krevní tlak je přibližně 130/85mmHg a méně

Léčba

Prvním krokem v léčbě vysokého krevního tlaku je změna životního stylu (je-li to nevyhnutelné) -  zanechaní kouření, přiměřené zvýšení fyzické aktivity,  vyhýbani se stresu,  snížení příjmu kuchyňské soli, zhubnutí.

Lékař vám může předepsat léky i tehdy, pokud nebudete pociťovat žádné příznaky. Měli byste je užívat vždy přesně podle jeho rad.

Pravidelně si dávejte změřit krevní tlak, abyste se ujistili, že to, co děláte pro vaše srdce, má požadovaný efekt.

Pokud se neléčíte, váš krevní tlak může dále stoupat. Vysoký krevní tlak může mimo jiné způsobit závažné zdravotní problémy.

Proč je nebezpečné ignorovat vysoký krevní tlak?

Protože arteriální hypertenze s sebou přináší několik možných komplikací:

  • srdeční infarkt (poškození srdečního svalu)

  • cévní mozková příhoda (poškození části mozku následkem přerušeného anebo nedostatečného přívodu krve)

  • selhávání srdce (pokud selhává schopnost srdce pumpovat krev)

  • selhání ledvin

  • poškození zraku

  • aneurysma (oslabení cévní stěny s jejím následným vydutím a rizikem prasknutí)

 

Infarkt alebo mŕtvica?

Za hlavu či za srdce sa chytíme automaticky, keď sa nám v rozčúlení zdvihne hladina adrenalínu. Teraz nás okrem stresu začínajú ohrozovať horúčavy. Overte si s nami, či aj vám hrozí kolaps, čo môže zlyhať, a najmä ako sa tej hrôze vyhnete.

 Nielen našich mužov, ale aj ženy často zradí srdce. Infarkt môže postihnúť ktorýkoľvek orgán nášho tela. Krvnou zrazeninou sa upchá cieva, ktorá zásobuje krvou určitý orgán alebo jeho časť.

 

 

Horúčavy hrozia kolapsom – ak viete, čo u vás zlyhalo, môžete si zachrániť život.


Na dôsledky infarktu myokardu zomiera u nás približne 50 percent pacientov, to znamená, že každý druhý! Hneď za ním nasleduje mŕtvica. 
Odborníci odporúčajú, aby sme sa naučili rozlišovať medzi týmito dvoma hrozbami. Len v takom prípade totiž dokážeme zareagovať včas, čo nám môže neraz zachrániť život! Pri oboch kolapsoch totiž ide doslova o minúty.

Mŕtvica si radšej vyberá ženy

Mŕtvica je ľudový názov pre mozgový infarkt. Postihuje takmer rovnako mužov ako ženy, no počet úmrtí žien je o niečo vyšší.

Čo sa stane

Pri mŕtvici sa upchá krvnou zrazeninou mozgová tepna, čím sa preruší prívod krvi a kyslíka do mozgu. Postihnuté miesto odumiera už v priebehu niekoľkých minút a nastáva ochrnutie.

Ako ju spoznáte

Mŕtvica sa najčastejšie prejavuje slabosťou a ochrnutím niektorej časti tela, napríklad tváre, ruky, nohy alebo aj celej polovice tela. 
V takomto prípade čas zohráva rozhodujúcu úlohu. Postihnutý sa musí okamžite dostať do nemocnice. Čím skôr lekári spriechodnia upchatú cievu, tým menšie poškodenie postihnutému hrozí. 
Ide o desiatky minút až niekoľko hodín, záleží aj na ďalších zdravotných okolnostiach. V prípade mozgového infarktu sú to asi tri hodiny, počas ktorých ešte máme šancu pomôcť.

Aké sú následky

 - Zmyslové poruchy – nefunguje reč, sluch, chuť, čuch, zrak, hmat. 
 - Poruchy motoriky postihnutej časti tela. 
 - Poruchy mentálne, náhle zmeny nálad a ďalšie, podľa toho, ktorú časť mozgu infarkt postihne.

Srdcový infarkt útočí viac na mužov

Srdcový infarkt postihuje aj ženy, no muži naň zomierajú častejšie. Ohrozuje dokonca tridsiatnikov!

Čo sa stane

Následkom zúženej cievy a krvnej zrazeniny sa do srdca nedostáva krv. Výsledkom je, že sa poškodzujú srdcové bunky a začínajú odumierať. 
Pacientovi, ktorý prekoná infarkt, zostane na srdci jazva, teda istá časť nefunkčného tkaniva. Tento stav sa už nedá zvrátiť. Srdce funguje horšie, pretože nedokáže prečerpať toľko krvi ako v čase, keď bolo zdravé.

Ako ho spoznáte

Klasickým prejavom srdcového infarktu je bolesť v hrudi, neustupujúce pálenie, tlak, pichanie, pocit na zvracanie, závraty, môže vás takisto oblievať studený pot. Nezvyčajná nie je ani dýchavičnosť, zvracanie či pretrvávajúca bolesť v hornej časti brucha či medzi lopatkami. 
Do nemocnice by ste sa mali dostať najneskôr do dvanástich hodín. Samozrejme, čím skôr dostanete odbornú pomoc, tým je šanca na vyliečenie väčšia.

Aké sú následky

 - Znížená výkonnosť, fyzická slabosť. 
 - Dýchavica už pri malom zaťažení. 
 - U mužov erektilná dysfunkcia. 
 - Depresie z vynútenej zmeny životného tempa.

SPOLOČNÉ NAJČASTEJŠIE PRÍČINY INFARKTU A MŔTVICE:

 - neliečený alebo nedostatočne liečený vysoký krvný tlak, fajčenie, vysoký cholesterol, cukrovka, nedostatok pohybu, dlhodobý stres, nezdravé stravovanie

SPOLOČNÁ PREVENCIA:

 - nefajčite 
 - športujte aspoň pol hodiny trikrát do týždňa 
 - zabudnite na mastné jedlá a doprajte si viac zeleniny a ovocia 
 - poctivo si liečte vysoký krvný tlak, cukrovku aj vysoký cholesterol 
 - najmä v týchto horúčavách nezabúdajte piť dosť tekutín, aby vám nehustla krv 
 - pri dlhých cestách na dovolenku vám lekár môže predpísať lieky na zriedenie krvi 
 - ak máte kŕčové žily a čaká vás niekoľkohodinové sedenie či státie v práci alebo v autobuse, nezabudnite si obliecť sťahujúce pančuchy

Chronické žilové ochorenie

Pri žilových ochoreniach je nutná včasná a správna liečba

Ochorenie žilového systému sa spája s kŕčovými žilami - varixami. Trpia nimi tri percentá 30 až 40-ročných mužov a 20 percent žien. S vekom sa riziko ochorenia zvyšuje, varixy má 40 percent 70-ročných mužov a až polovica sedemdesiatničiek.
Spočiatku sú hlavnými príznakmi opuchnuté nohy, nočné kŕče, pocit ťažkých nôh, pálenia, svrbenia či napätia a citlivosť nôh na dotyk. V prípade týchto ťažkostí by mal pacient navštíviť lekára a začať liečbu, aby sa podarilo zabrániť prepuknutiu do horšieho štádia ako sú kŕčové žily alebo vred predkolenia.
Sonografické vyšetrenie ukáže, či má pacient hlboký žilový systém, povrchový žilový systém alebo oba. Pri každom z nich je nutný iný spôsob liečby.

Ťažiskom liečby hlbokého žilového systému, ktorý odvádza až 90 percent krvi naspäť do srdca, je medikamentózna liečba a nosenie kompresívnych pančúch. V súčasnosti už existujú aj podkolienky a ďalšie druhy pančúch, ktoré sú prispôsobené na mieru a sú pohodlnejšie.

Dôležitá je aj chôdza, ktorá podporuje svalovú pumpu v lýtkových svaloch.
 
Pri liečbe povrchového žilového systému, ktorý odvádza do srdca desať percent krvi, je riešením chirurgické odstránenie chorej časti, sklerotizácia, laser alebo podtlaková rádiofrekvenčná ablácia s podporou liekov. Tieto druhy liečby sú dostupné iba v ambulancii lekára, ktorý musí zvážiť, ktorá z možností je najvhodnejšia.

Poruchy žilového systému sú dedičné. Ak na ne trpia obaja rodičia, je 89-percentná šanca, že žilové ochorenie zdedí ich potomok. V prípade, že je chorý len jeden rodič, možnosť, že sa prejaví choroba aj u dieťaťa, je 47-percentná. Ak ide o vzdialeného príbuzného, stále zostáva 20-percentné riziko.

Ďalšími rizikovými faktormi sú vek, obezita či opakovaná gravidita. Vďaka povolaniu sú ohrození kaderníci, čašníci, či predavači, ktorí sú nútení dlhodobo v zamestnaní stáť. Ochorenia žíl sa v populácii vyskytujú pomerne často, napriek tomu ich netreba podceňovať. Hoci nie je možné úplné vyliečenie, včasným určením diagnózy a vhodnou liečbou sa dá spomaliť či pozastaviť progresia ochorenia.

Žily má choré každý druhý človek

Príznaky chronického žilového ochorenia od istého veku postihujú polovicu populácie, pričom až 75 % pacientov ostáva neliečených.

Žily majú na rozdiel od tepien tenkú, svalovo slabú stenu, pretože patria do nízkotlakového systému tela. Ich úlohou je transportovať odkysličenú krv naspäť do pĺúc. Práve žily na nohách to nemajú jednoduché. Krv z dolných končatín sa musí doslova vyšplhať proti pôsobeniu gravitačnej sily aj pol druha metra smerom nahor.
Keby bola žila len obyčajnou rúrou, krv vypudená nahor okrem iného zmrštením svaloviny nôh, by pri uvoĺnení svalstva pôsobením gravitačnej sily opätovne spadla nadol. Spätnému toku krvi však zabraňujú žilové chlopne.
Ak však oslabené žilové steny pod vplyvom najrôznejších faktorov „povolia", žilové chlopne sa nemôžu dobre uzatvárať, prúd krvi vo vzniknutých rozšírených vačkoch sa začne hromadiť a dokonca sa vracia naspäť. Príznakmi chronického žilového ochorenia sú opuchnuté nohy, nočné kŕče, pocit ťažkých nôh, pálenia, svrbenia či napätia a citlivosť nôh na dotyk.
Je dôležité diagnostikovať, či má pacient poškodený hlboký, alebo povrchový žilový systém. Od toho sa odvíja aj následná liečba. Ťažiskom liečby hlbokého žilového systému je liečba liekmi a nosenie kompresívnych, čiže sťahujúcich pančúch.

Referenčnou liečbou podĺa medzinárodných odporúčaní je tzv. mikronizovaný diosmín v tabletách. Ak je poškodený povrchový žilový systém, riešením zdravotného problému od určitého štádia je chirurgické odstránenie chorej časti žily, sklerotizácia, laser alebo podtlaková rádiofrekvencia s podporou liečby liekmi. „Miestne prípravky pacientovi zdravotný problém vyriešiť nepomôžu, zmiernia pálenie, ale inak majú účinok len ako placebo," tvrdí MUDr. František Žernovický. Naproti tomu liečba, ktorá odstráni zápal, zvyšuje žilové napätie a posilňuje cievy, môže zabrániť d’alším zdravotným komplikáciám a prechodu do horšieho štádia ochorenia. Je však dostupná len na recept -v ambulancii lekára.

***

Rizikové faktory vzniku kŕčových žíl

Vrodené (neovplyvniteľné) * zdedená dispozícia * ženské pohlavie * vyšší vek

Získané (ovplyvniteľné) * nedostatok pohybu, obezita, fajčenie * nedostatok vlákniny v strave, zápcha * nosenie sťahujúceho šatstva * nosenie topánok na vysokom podpätku * počet tehotenstiev * užívanie hormonálnej antikoncepcie
 

Syndróm nepokojných nôh

Áno, takto neuveriteľne znie názov pre diagnózu, ktorá má prívlastok „najčastejšie ochorenie, o ktorom nikto nič nevie". Pritom nie je zriedkavé, predpokladá sa výskyt u 13 percent žien a 8 percent mužov. Vypuklejšie formy tejto neurologickej choroby, ktoré vedú ku závažnému obmedzeniu kvality života, pociťujú na vlastnej koži alebo skôr „na vlastných nohách" 3 percentá populácie.
Už samotný názov ochorenia naznačuje, že ide o syndróm, čiže súbor príznakov, ktoré sa týkajú predovšetkým dolných končatín, a jeho základom je nutkanie až túžba nimi pohybovať.

Jestvujú štyri základné kritériá pre diagnostiku tohto ochorenia. Pacient pociťuje nutkanie pohybovať nohami, ktoré sa spája s nepohodlnými a nepríjemnými pocitmi v nich - svrbenie, pálenie, mravčenie, pocity lozenia hmyzu, niektorí ich dokonca opisujú ako vŕtanie v kostiach či bublanie v žilách. Dôležité je, že tieto pocity sa začínajú alebo zhoršujú počas oddychu, resp. nečinnosti, napríklad pri sedení alebo ležaní. Zmiernia sa, alebo vymiznú práve pohybom, zmenou polohy, masírovaním a všetky vymenované príznaky sa zvýrazňujú vo večerných hodinách alebo v noci. Takíto pacienti trpia hoci pri romantickej večeri v reštaurácii, pri návštevách divadla, a to už ani nehovoriac o niekoľkohodinových presunoch autobusom či lietadlom. Čo im však neuveriteľne zhoršuje kvalitu života, je skutočnosť, že sa nevyspia.

Za lekárom prichádzajú s tým, že trpia nespavosťou. Až 80 percent z nich trpí poruchami spánku. Následky chronickej nevyspatosti, ich vplyv na bežný život, pracovný výkon a zdravotný stav ani nemusíme rozoberať. Únava, nervozita a zvýšená podráždenosť vedú až k depresiám a vzniká bludný kruh. Ak psychiater predpíše takýmto pacientom antidepresíva, ich stav sa môže ešte zhoršiť.

Medzi látky zhoršujúce syndróm nepokojných nôh okrem antidepresív patria napríklad aj protialergické lieky (antihistaminiká), kofeín, nikotín, alkohol a niekedy dokonca aj víno, bublinkové nápoje alebo glutaman sodný (nachádza sa napr. vo vegete, vrecúškových polievkach a podobne).

Pôvod a dôvod vzniku tejto záhadnej choroby odborníci dopodrobna nepoznajú, ale už sa o nej veľa vie. Pri vzniku tohto ochorenia môžeme zjednodušene určiť ako istú hranicu vek 45 rokov. Do tohto veku je začiatok choroby spravidla pozvoľný, forma je miernejšia a častejšie je pozitívna tzv. prvostupňová rodinná anamnéza, to znamená, že ochorenie má nejaký blízky príbuzný. U pacientov bližšie k päťdesiatke je nástup relatívne náhly, príznaky bývajú závažnejšie a rýchlejšie sa aj zhoršujú.

Syndróm nepokojných nôh môže súvisieť s nedostatkom železa, s ťažkým ochorením obličiek - má ho takmer polovica dialyzovaných - vyskytuje sa dokonca až u 30 percent žien v poslednom trimestri tehotnosti. To sú jeho najčastejšie druhotné príčiny. Ich výhodou je to, že ak sa odstránia, vylieči sa aj spomínaná choroba.

Chýbajúce železo v organizme možno doplniť, pacient po transplantácii obličky vyrieši aj svoj problém s nepokojnými nohami, budúca mamička sa po pôrode tiež zvyčajne zbaví tejto diagnózy.

Ak však tieto vyvolávajúce príčiny chýbajú, odborníci hovoria o primárnom ochorení. Nezapríčiňujú ho psychické faktory alebo stres, ide o poruchu v centrálnom nervovom systéme. Medzi lieky prvej voľby patria tzv. agonisti dopamínu, čiže liečivá pôsobiace ako prirodzene sa vyskytujúca chemická látka v mozgu, prenášač vzruchov dopamín. Takými liekmi, hoci v niekoľkonásobne vyšších koncentráciách, sa liečia aj pacienti s Parkinsonovou chorobou. Moderné lieky zmierňujú nepríjemné pocity a znižujú nutkanie hýbať končatinami, ktoré narúša nočný spánok. Liečba je dlhodobá. Samozrejme, rozhodnutie, komu ju nasadiť, je veľmi individuálne, najmä, ak sa ťažkosti vyskytujú iba sporadicky. Okrem liekov totiž jestvujú aj nefarmakologické liečebné prístupy v podobe spánkovej hygieny, niektorých jednoduchých režimových zmien, stráženia si telesnej hmotnosti, fyzickej aktivity strednej intenzity a podobne."

S pokojným svedomím teda možno povedať: „Nepokojné nohy" dnes možno s úspechom liečiť. Len je potrebné o tom vedieť.

***

Základné príznaky ochorenia

1. nepríjemné, ťažko opísateľné vnemy v nohách (výnimočne v rukách) v podobe svrbenia, pálenia, mravčenia, kŕčov, bolestí, ktoré sa zmiernia, resp. ustúpia pri pohybe ako napr. chôdza alebo naťahovanie, a túto úľavu pacienti pociťujú najmenej po dobu, kým aktivita trvá

2. pociťovanie nepokoja, ktorý pacienta núti k chôdzi, nutkanie neustále meniť polohu, alebo si končatiny masírovať

3. zvýraznenie príznakov v pokoji, keď pacient sedí alebo leží

4. zhoršenie ťažkostí vo večerných alebo v nočných hodinách

Doplňujúce kritériá * poruchy spánku, následná únava, pocity vyčerpanosti * mimovoľné pohyby nohami (resp. rukami) počas spánku, ale aj v bdelom stave, ak sa pacient nepohybuje * zhoršovanie príznakov s postupom času * výskyt v rodine

 

Nedajte šancu rakovine hrubého čreva

Dobre sa lieči

Dobrá správa je, že ak sa rakovina hrubého čreva a konečníka zachytí včas, dá sa vyliečiť. U nás sa to však, bohužiaľ, nedeje. Naši lekári každý rok zistia až tritisíc nových prípadov zhubnej choroby. Vyše polovica chorých zomrie, pretože k lekárovi prídu neskoro. Nerozšírte ich rady. Stačí málo. Prísť na preventívne vyšetrenie na skryté krvácanie v stolici k svojmu obvodnému lekárovi.

Dajte sa otestovať

Krv v stolici môže poukazovať na rakovinu. Zároveň platí, že práve toto vyšetrenie dokáže odhaliť rakovinu vo včasnom štádiu. Každý, kto dovŕšil 50 rokov, by mal ísť na takýto test. Medzi ľuďmi vo veku 55 až 69 rokov má až každý piaty rakovinu hrubého čreva alebo konečníka. Vyšetrenie vám zaplatí zdravotná poisťovňa. 
 

Ochorenia tráviaceho traktu

Spýtajte sa pacientov, ako reagujú, keď odmietnem úplatok, tvrdí gastroenterológ Jozef Klucho. 
Vtipy o gastroenterológoch asi neexistujú, či áno?
Asi nie, na žiadny si nespomínam. Ale môžete tam dať môj vlastný aforizmus: Slovenskí politici sa pred voľbami správajú, ako keby boli gastroenterológmi. Pchajú sa nám do zadku, len aby na tom zarobili.  
Ak niekto o vašej profesii tvrdí, že nejde o povolanie, ale o poslanie, má pravdu?
Samozrejme, že to je aj poslanie, pretože keby lekár robil medicínu len z komerčných dôvodov, tak to nie je pravá medicína. Zvlášť na Slovensku musia byť lekári tak trochu aj altruisti.
Musia nimi byť alebo aj skutočne sú? Mnohí pacienti taký optimizmus nezdieľajú. 
Otázka na telo. Ťažko môžem hovoriť za všetkých, ale poznám dosť takých, ktorí nimi sú. Keď potrebujem vybaviť nejakého pacienta čo najlepšími vyšetreniami, aby som bol spokojný ja i pacient, mám také kontakty, že to jednoducho dokážem zabezpečiť. Inými slovami - mám dosť kolegov, ktorí sa snažia robiť medicínu poctivo ako ja.
Solženicyn tvrdil, že lekári sú len takými prievozníkmi - keď ich ľudia potrebujú, utekajú za nimi, a keď vystúpia z plte, len im ukážu chrbát. Dokážu slovenskí pacienti poďakovať za dobrú prácu?
Určite to neplatí paušálne, ale dovolím si povedať, že s 99,9 percentami mojich pacientov nemám žiadne problémy. Ten zvyšok nebude spokojný, ani keby som sa rozkrájal. Nie je to však len doména pacientov, večne nespokojní ľudia sú v každej oblasti. Určite by som to teda nezužoval len na medicínu. Obligátne „ďakujem" počujem bežne, ale logicky existujú aj takí, ktorým by nestačilo, ani keby som im zniesol modré z neba. Ide o Gaussovu krivku, voči ktorej je človek bezbranný.
Nestačí mať v hlave, musíte mať aj v rukách
Čo je na gastroenterológii také fascinujúce? Nie je pozeranie sa do žalúdka či čriev pacientov nudné?
Medicína nikdy nie je nuda. Na gastroenterológii je krásne aj to, že nestačí mať v hlave, treba mať aj v rukách, inak je dotyčný odpísaný. Na inštrumentárne výkony, ktoré robíme, treba istú šikovnosť. A kto nie manuálne zručný, nikdy túto prácu nezvládne.
Čiže gastroenterológom v zásade nemôže byť nikto, kto si doma nezvládne vymeniť žiarovku, aj keby získal titul?
(smiech) Asi tak. Viem si predstaviť, že bez mimoriadnej manuálnej zručnosti by lekár teoreticky zvládol gastroskopiu, lebo tam ide najmä o rutinu. Vždy je to prakticky rovnaké, len málo pacientov je takých, že to dá skúsenejšiemu lekárovi zabrať. Ale kolonoskopia... to už je drina. Pri nej nikdy nevieme, do čoho ideme.
Možno by ste laikom mohli osvetliť, kto je to gastroenterológ.
Je to odborník - špecialista, ktorý sa zaoberá ochoreniami tráviaceho traktu, najmä tráviacej trubice a priľahlých orgánov - pečene, žlčníka, podžalúdkovej žľazy a podobne. Zjednodušene, stará sa o časti tela, ktorými prechádza potrava.
Existujú príznaky, pri ktorých si môžem jasne povedať, že „aha, potrebujem práve takéhoto lekára?"
Jasné, pri gastrointestinálnych (žalúdkovo-črevných, pozn. autora) ochoreniach sú isté varovné príznaky, pri ktorých netreba mať ani vysokú školu, ani žiadneho odborníka k tomu, aby človek pochopil, kam jeho problémy patria.
Konkrétne?
Niektoré príznaky sú vyslovene alarmujúce, teda také, ktoré nepatria ani tak do ambulancie ale rovno do nemocnice. Napríklad náhle vzniknutá bolesť brucha spojená s nafukovaním, vracaním, kolikovitou bolesťou brucha a podobne. To sú stavy, ktoré skôr či neskôr skončia na gastroenterológii alebo rovno na chirurgii.
Ten chirurg je ako pravdepodobný?
Dosť. Ale napríklad pri krvácaniach, či už z hornej alebo z dolnej časti tráviacej trubice, máme dnes už také endoskopické možnosti, ktorými sa akútne stavy dajú veľmi úspešne riešiť aj bez toho, aby do pacienta niekto zasahoval nožom.
Čo ak niekoho bolí brucho len preto, lebo sa prejedol?
To sa nedá pomýliť, lebo varovným príznakom, kedy treba vyhľadať doktora je to, že bolesť je úplne neznesiteľná. Keď pri nej človek vracia, nebodaj ešte aj krv, nie je o čom, tobôž, ak sa pacient s ničím takým predtým nestretol. Ide teda o zmenu zdravotného stavu v takej miere, že človek nie je schopný myslieť na nič iné, len na tú bolesť.

Do veľkej miery nám prihráva pacientov civilizácia 

Aká je najčastejšia príčina takých stavov?
Príčiny bývajú rôzne. Môžu za tým byť priamo choroby, súvisiace s tráviacim traktom, ale tiež iné ochorenia, napríklad tie, ktoré sa vyznačujú poruchou metabolizmu. Bežne sa teda stáva, že na prvý pohľad ide o problém pre gastroenterológa, v skutočnosti to však patrí do rúk onkológa, kožného lekára a podobne. Existuje napríklad choroba, zvaná porfýria (porucha enzýmov zodpovedných za tvorbu hému, štrukturálnej zložky krvných farbív, pričom sa v organizme hromadia medziprodukty hému - porfyríny), ktorá za určitých okolností dokáže vyvolať takú akútnu bolesť brucha, až to imituje vred alebo zauzlenie čriev. Pritom ide len o príznak toho, že puríny sa v tele zle metabolizujú.      
Do akej miery prispieva k počtu vašich pacientov dnešná civilizácia?
Povedal by som, že mimoriadne. Rapídne pribúdajú funkčné poruchy (poruchy činnosti tráviacich orgánov bez organického podkladu) - diagnózy, ku ktorým veľmi prispieva stres. Napríklad sa vám zle vyprázdňuje žalúdok, ale keď sa urobí gastroskopia, prakticky žiadny zápal alebo vred sa v tom žalúdku nenájde. Na škole sme mali veľmi múdreho internistu, ktorý už v tom čase používal jeden termín - manažérska choroba. U niekoho proste stres prinesie tak tlaky na hrudníku, nepravidelný tlkot srdca, ako aj tráviace problémy - bolesti žalúdka, vracanie, nafukovanie, hnačky, zápchy a podobne.
Znamená to, že väčšina pacientov tohto typu sú vyššie postavení manažéri?
Paušálne sa to povedať nedá, ale faktom je, že ľudia, ktorí sú vystavení stresu, tvoria vyššie percento pacientov s funkčnými poruchami tráviaceho traktu.
Nestresujte sa a raňajkujte
Ak v živote nechcem stretnúť Klucha a jemu podobných, čo mám robiť?
Človeka Klucha a jemu podobných stretnúť môžete, vyhýbajte sa len „doktorovi" Kluchovi. (smiech) V zásade sa o tom všetkom, čo treba robiť, veľmi ľahko hovorí, ale veľmi ťažko sa to dodržiava. Pokiaľ vieme, že stres je jedným zo spúšťacích faktorov, je jasné, že sa mu treba vyhýbať. Poruchy hybnosti tráviaceho traktu majú sčasti príčinu práve v ňom. Čiže je to jednoduché - nestresujte sa.
Ako však stres ovplyvňuje tráviace záležitosti?
Jednoducho - vplýva na vegetatívny nervový systém, teda autonómny systém, ktorý inervuje orgány hrudnej a brušnej dutiny. Pacient si teda darmo bude nahovárať, že je v pokoji, kľudný, že sa mu nič nemôže stať, činnosť autonómneho nervového systému to nijako neovplyvní. Veď aj preto sa volá autonómny, lebo nereaguje ani na povely z mozgu. Robí si sám, čo chce.
Ďalšia vec, ktorej sa treba vyhnúť?
Zlá životospráva. Ale tá tiež súvisí so stresom - taký človek sa poriadne nenaje, neraňajkuje, fajčí, pije kávu, alkohol a podobne. V krajinách, v ktorých sa alkohol pije výhradne k jedlu, je takýchto ochorení oveľa menej.
Pravdou je, že obrovské množstvo ľudí neraňajkuje a deň začína nalačno, prípadne rovno s kávou a cigaretou. Ako dôležité sú raňajky?
Sú maximálne dôležité a za týmto dajte niekoľko výkričníkov. Nielen vo svojom súkromnom živote, ale i pacientom zdôrazňujem, že z domu sa nesmie bez raňajok spraviť ani krok. Do slova a do písmena! Aj v ľudovom prísloví sa hovorí, že „raňajky zjedz celé, obed si rozdeľ s priateľom a večeru nechaj nepriateľovi".
 
Čiže vynechávanie raňajok treba vymeniť s vynechávaním večere?
Áno. Lebo potom to končí tak, že manažér príde domov o desiatej večer a - s prepáčením - „vyšrotuje" celú chladničku. Po dvoch až troch rokoch má zrazu sto kíl, ani nevie prečo. Potom sa sťažuje, že nevie schudnúť. Samozrejme, že nevie, keď má úplne otočenú životosprávu.  
Čo sa deje v tele človeka, keď ráno vstane a nalačno pije kávu popri cigaretke?
Nikotín aj kofeín jednak zvyšujú tvorbu kyseliny, čo je jasná predispozícia k vredovému ochoreniu a jednak zvyšujú pohyblivosť tráviaceho traktu. To znamená, že takýto pacient nemá v žalúdku prakticky nič, ale ešte aj to nič mu prejde do hrubého čreva tak rýchlo, že si to ani nevie predstaviť. Keď sa vôbec nenaje a takýmito stimulmi si začne vylučovať kyselinu, skôr či neskôr dospeje k vredu.
Možno teda povedať, že neraňajkujúci fajčiaci kávičkár má žalúdočné vredy isté?
Isté nie, ale veľmi pravdepodobné. Ovplyvňujú to totiž aj iné faktory. Niektorí ľudia majú takú životosprávu roky a nič sa im nestane. Môže to byť aj v génoch alebo v tom, že cez deň už praktizujú zdravší spôsob života. Väčšina však dospeje k vredu alebo k ešte závažnejším chorobám.
Na základe vašich skúseností možno povedať, či sú Slováci raňajkujúci národ?
Ani nie. Je dosť takých, ktorí fungujú rovnako, ako som hovoril vyššie. Tvrdia, že ráno do seba nevedia dostať žiadne jedlo a že za to nemôžu.  
 
To je častá výhovorka.
 
Ak však majú taký subjektívny pocit, ako ho zmeniť?
Dá sa to naučiť. Tak ako pacientom so zápchou hovorím, že črevo sa dá naučiť poslušnosti, rovnako sa dá naučiť poslušnosti aj žalúdok. Ak niekto neraňajkuje, nech začne jogurtom, pohárom mlieka, čaju, čohokoľvek. Ak sa ráno naučí piť čaj, postupne k tomu môže pridať nejaké sušienky, ovocie... až sa postupne dostane k normálnej životospráve. Moje skúsenosti hovoria, že to funguje.
Vyzerá to tak, že pacientov vám prinášajú najmä civilizačné neduhy, trebárs nedostatok času.
Veď preto sa hovorí, že ide o civilizačné choroby. Ťažko sa im dá úplne vyhnúť, ale ich počet vieme znížiť serióznou životosprávou. Okrem vredu, ktorý som už spomínal, sem patrí aj rakovina rôznych orgánov tráviaceho traktu. Tam je však veľký problém, lebo mnohí ľudia, hoci vedia, ako predísť rakovine hrubého čreva, životosprávu jednoducho nedodržiavajú.
Zlyháva systém aj lekári
Nebude to aj zlyhávaním lekárov v osvete? Koľkí z nich pacientovi trpezlivo povedia o správnej životospráve? V koľkých ambulanciách o nej nájdem letáky?
Ja sa snažím vysvetľovať to. Rozumiem, že nie vždy je na to dostatok času, ale ak to aj nespravím pri prvom vyšetrení, určite si s pacientom pohovorím pri kontrolnom. Súhlasím, že mnohým lekárom sa nechce nič vysvetľovať, ale takí sú aj niektorí pacienti. Osobne takých poznám. Základným problémom však ostáva fakt, že dnešný lekár na pacienta jednoducho nemá čas.
Kto je tomu na vine? Lekári alebo systém?
Lekári aj systém. V iných krajinách západnej Európy, napríklad vo Francúzsku, pripadá na jedného gastroenterológa osem až desať pacientov denne. U nás je to dvadsať, tridsať, niekde aj viac.
Naznačujete tým, že máme málo gastroenterológov?
To je ťažko povedať, veď aj Ministerstvo zdravotníctva vypustilo „hlášku", že nevie, koľko máme na Slovensku ambulancií. A ak ten, kto riadi zdravotníctvo, nevie, koľko máme špecializovaných ambulancií, pochybujem, že by vedel, ako fungujú.
Ako konkrétne však má štát prispieť k tomu, že lekár XY bude mať na mňa ako pacienta dostatok času? Nebude primárne chyba v lekároch, že si nevedia zorganizovať svoj deň?
Nemôže to byť len chyba lekárov. Napríklad v takom novozámockom okrese sme v gastroenterológii ako malé Japonsko, toľko nás tam je. Na strane druhej - keď tam bol v roku 1990 len jeden gastroenterológ špecialista, posedávali u neho možno dvaja pacienti, urobili sa jedna až dve gastroskopie za týždeň. Také niečo si dnes neviem predstaviť. Keby to tak malo fungovať, mladých do tridsať rokov asi nevyšetrujeme vôbec. Funkčné poruchy, ktorých je vo vekovej skupine od 18 do 30 rokov minimálne 60 percent, ak nie viac, by sa k lekárovi snáď ani nedostali.
V Anglicku je trebárs čakacia doba na gastroenterológa dva mesiace. Prečo sa všetci naši pacienti, ktorí fungujú v zahraničí, nechávajú ošetrovať na Slovensku? Lebo čakacia lehota je maximálne dva týždne, aj to len pri prípadoch ako sú kolonoskopie, ktoré sa nerobia každý deň. Sú však aj prípady, kedy sme schopní urobiť ich do 24 hodín. Hovorím však za náš okres, možno sú také, kde sa čaká trochu viac.
Lenže čakacia doba vo vašej ambulancii môže byť kratšia aj preto, lebo ste súkromný lekár.
Isteže. Ale aj tým, že je nás v Nitrianskom kraji relatívne dosť.
Vráťme sa k tomu, v čom zlyháva systém.
Poisťovňami bodované výkony taxatívne vymedzujú, že pri prvom vyšetrení u špecialistu by mal mať lekár na pacienta vyhradených tridsať minút a viac. Vtedy si môže dotyčný zadať výkon a čakať na úhradu. Pri druhej a ďalšej návšteve to má byť dvadsať minút a viac.
Na strane druhej si vezmite, koľkých pacientov denne by lekár vybavil, keby naozaj robil takýmto spôsobom. Má tých ostatných poslať domov, aby prišli nabudúce? Pritom, keď niekto príde prvýkrát, musíte urobiť anamnézu, fyzikálne vyšetrenia, gastroskopiu, občas aj sonografické vyšetrenie, a na to potrebujete minimálne hodinu. Denne by som tak vybavil len osem ľudí. Stále si myslíte, že ak na vás doktor nemá dostatok času, zlyháva len on?
Do akej miery v tom zohráva motivácia zárobkom?
Kým bude ekonomika na takej úrovni ako je a cena bodu bude stále 50 halierov, dokopy sa nič nezmení. To sú spojené nádoby. Keby mal štát záujem lekárov zaplatiť trochu na úrovni, cena bodu by musela byť korunu až korunu päťdesiat. Aj to sa dostaneme len na hranicu, aby sa ten lekár ako tak uživil. Vyše 90% všeobecných lekárov je dnes neštátnych, u špecialistov je to minimálne 70 až 80 %, zvyšok je v nemocniciach. Gro pacientov teda chodí k nám, nie do nemocnice. Tam idú až takí, ktorých my nevieme zvládnuť.
Na prežitie ambulancie treba mesačne 80 tisíc korún
Konkrétne - koľko dostávate ako súkromný lekár od poisťovne za gastroskopiu alebo kolonoskopiu?
Za prvé vyšetrenie je 350 bodov, vynásobte si to približne päťdesiatimi haliermi. Všeobecná zdravotná poisťovňa nám dáva 54 halierov. Za gastroskopiu máme 1646 bodov, čiže cca polovica z toho je suma, ktorú dostaneme v korunách. Pri kolonoskopii, v rámci ktorej vyšetríme celé hrubé črevo, ide o približne 3100 bodov. Jediná poisťovňa, ktorá dáva za bod až 90 halierov, je relatívne nová a malá, v našom okrese má mizivé percento pacientov a z biedy nás teda nevytrhne. 
K tomu však máte príjmy za iné, nadštandardné služby.
Budem hovoriť len za seba - jediné poplatky pacienta mám za potvrdenia do práce, prednostné vyšetrenia a podobne. S tým sa však nedá počítať ako s paušálnym zárobkom. Takéto peniaze sú len na prilepšenie. Mne to robí sumu, akú som stratil zrušením dvadsaťkorunáčok, teda asi 4 až 5 tisíc mesačne.    
Aká suma je potrebná, aby ambulancia prežila?
Na gastroenterologickú ambulanciu treba mesačne minimálne 80 tisíc korún na drevo, teda na účet. Takúto sumu možno dosiahnuť pri počte pacientov dvadsať až dvadsaťpäť denne. Lenže pozor - toto je suma na prežitie, teda so slučkou na krku.
Aké sú teda náklady?
Mesačne mi z tých 80 tisíc odchádza preč 55 až 60 tisíc korún tak, že ich ani nevidím. Ale nechcem o tom konkrétne hovoriť, bude to vyzerať, že sa sťažujem.
Ľuďom to treba vysvetliť.
Budem teda hovoriť všeobecné čísla, platné na Slovensku. Nájomné za ambulanciu - cca 60 metrov štvorcových - býva okolo 15 tisíc mesačne. Plat zdravotnej sestry aj s odvodmi okolo 20 tisíc. Lízing na prístroje 25 tisíc, ostatné veci ako telefón, internet, teda náklady na beh ambulancie cca 5 tisíc. To sú základy. Ak sa vám do toho pokazí nejaký prístroj a nemáte finančnú rezervu, musíte si požičať peniaze u niekoho iného. 80 tisíc je teda pre ambulanciu gastroenterológa životné minimum, lebo z tej sumy mu ostane okolo 20 tisíc.
Môj gastroskop je vzhľadom na cenu Mercedesom
Koľko stoja prístroje?
Svoj gastroskop nazývam Mercedesom, lebo stojí 1,5 milióna, hoci voziť sa na ňom nedá. (smiech) Gastroenterologické ambulancie sú všeobecne jedny z najnákladnejších ambulancií, čo sa prístrojového vybavenia týka. Do toho pritom nerátam také veci ako počítače, ale len prístroje, bez ktorých nemôžem vyšetrovať.
Ak vezmem bežný štandard, na základné vybavenie treba 2 milióny. Tie buď zložíte alebo splácate, lebo samotné vybavenie predpisuje legislatíva. A ak chcete byť dobrý, potrebujete ešte aj sonograf, ktorý stojí ďalších 500 tisíc. Mám kolegu, ktorý má sonograf za niekoľko miliónov, lebo chce poskytovať kvalitu.
Ľudia majú strach tak z gastroskopie ako aj z kolonoskopie. Vyvrátite ho? Niektorí to vnímajú ako bolestivé vyšetrenie s hadičkami, zavádzanými do tela.
Najskôr si vysvetlime pojmy, aby im rozumeli aj laici - gastroskopia aj kolonoskopia sú zložené z dvoch slov - skopia znamená pozerať sa, gastro žalúdok, kolono črevo. Ide teda o pozeranie sa do žalúdka a do čreva.
Kedy treba pozerať do žalúdka?
Keď máme poruchu prehĺtania - potravín, neskôr aj tekutín. Vtedy ide o alarmujúce príznaky a gastroskopiu treba spraviť čím skôr, lebo je tam podozrenie zo zúženia pažeráka. Ďalej - vracanie v relatívne krátkom odstupe po jedle. Ak pacient vracia krv, gastroskopia je superurgentná, ale vtedy treba ísť rovno do nemocnice, kde posúdia čo s tým. Často treba najskôr urobiť výplach žalúdka, lebo ak je plný potravy, gastroenterológ nič neuvidí. Ďalší príznak - bolesť brucha, najmä v nadbrušku, pokiaľ je pálivá a bolí v noci aj cez deň.  
Pri akejkoľvek endoskopii hrozí poškodenie zdravia, ide však o promile
Som pacient a bojím sa gastroskopie. Sú pri nej nejaké riziká?
Pri akejkoľvek endoskopii - a to treba povedať otvorene - hrozí poškodenie zdravia. Lekár totiž môže prederaviť tráviacu trubicu alebo vyvolať krvácanie. Ale ľudia sa nemusia plašiť, stáva sa to len v promilových prípadoch. Je to teda nízke číslo, týka sa možno jedného pacienta na 20 tisíc prípadov. Pri kolonoskopii ide o jedného až dvoch pacientov na 10 tisíc prípadov. To sú svetové štatistiky renomovaných pracovísk. U nás ich síce nemáme, ale ak vychádzam z vlastnej praxe, doteraz som urobil asi 10 tisíc gastroskopií a takú komplikáciu, že by pacient musel ísť na operáciu, som zatiaľ nemal.
Čo konkrétne ma čaká v ambulancii?
Celé vysvetľovanie, ako na to, má na starosti sestrička. Je k tomu spísaný aj návod, aby ľudia vopred vedeli, čo sa bude diať. Prehĺta sa gumená hadica s priemerom asi centimeter, ktorá má na konci kameru. Je to teda nič, ide o asi takú hrúbku ako má prst.
Ďakujem pekne.
Sú aj väčšie, keď už o to ide. (smiech) A prehltnúť to nie je ťažké. Z mojich dvadsaťročných skúseností môžem povedať, že kedysi sa dávali injekcie proti bolesti, proti slineniu, sprej... dnes sa to dáva už len málokomu. Dostanete len sprej na znecitlivenie hrdla, ľahšia sa to potom hltá, ale aj ten dávame len tomu, kto si ho želá.
To ste dosť necitlivá ambulancia.
(smiech) Nie sme. Nedávame to každému, lebo ten sprej pomôže len do hĺbky 20 centimetrov. Keď sa gastroskop dostane hlbšie, nepomôže vám žiadne znecitlivenie, lebo v tom čase už sme v pažeráku. Netreba sa báť, je to ďaleko znesiteľnejšia metóda ako kolonoskopia.
Pacient môže cítiť maximálne jednu nepríjemnosť - že ho bude napínať na vracanie alebo bude pociťovať mierny tlak v nadbrušku. Totiž - keď sa zavádza akýkoľvek endoskop, logicky sa musí tráviaca trubica nafúknuť vzduchom. To si reguluje samotný endoskopista tak, aby bol čo najlepší obraz, súčasne odsáva zložky, ktoré tam zavadzajú a bránia v normálnom vyšetrení.
Ako vyzerá zvnútra zdravý žalúdok a ako chorý?
To sa ťažko opisuje. My, v Nových Zámkoch, sme takí priekopníci, ja prevádzkujem virtuálnu ambulanciu a kolega zase endoatlas. Choďte na túto stránku a tam si môžete pozrieť priamo fotografie a video, dokonca nielen žalúdka. Ide o nekomerčnú stránku predovšetkým pre lekárov, ale i laikov.
 

Hanbiť sa na kolonoskopii nie je nutné

Čo kolonoskopia? Tej sa mnohí vyhýbajú aj po päťdesiatke, napriek tomu, že pomáha odhaliť rakovinu hrubého čreva už v počiatočnom štádiu. Ľudia bojujú s hanbou, s predsudkami a s tým, že je to bolestivé vyšetrenie. Sú tie mýty pravdivé?
Hanba, myslím, nie je problémom, pretože ak sa niekto až tak hanbí, môže mať pampersku, do ktorej sa vzadu vystrihne otvor a kolonoskopia môže prebehnúť aj takto.
Využívajú ľudia túto možnosť?
Áno. Keď o nej vedia, žiadny problém. Tú možnosť priamo ponúkame. Vyšetroval som tak už aj pacientov, ktorí sú verejne známi. Pri kolonoskopii sa do čreva zavedie hadička, ktorá je o niečo hrubšia ako pri gastroskopii, ale to nevadí, lebo priemer hrubého čreva je dva až tri centimetre.
Bolí samotné zavádzanie hadičky?
Môžem povedať z vlastnej skúsenosti. Ja osobne som to absolvoval bez akéhokoľvek znecitlivenia, dá sa to vydržať aj bez injekcií, ale je jasné, že každý máme iný prah bolesti.
Aká konkrétne je tá bolesť?
Kolikovitá, človek cíti nafukovanie, niekedy má pocit, že ho ide roztrhnúť. Bez anestézy alebo znecitlivujúcej injekcie je to naozaj nie veľmi príjemné vyšetrenie. Ak sa vyšetruje do hĺbky 20 až 30 centimetrov, nie je znecitlivenie príliš potrebné, ale pri celom hrubom čreve sa to robí bežne.
Koľko také vyšetrenie trvá?
Záleží na tom, či ide o diagnostické alebo terapeutické vyšetrenie. Diagnostické stanovuje diagnózu a trvá približne desať až tridsať minút. Terapeutické rovno lieči a môže trvať aj hodinu. Každopádne, kolonoskopia môže z hľadiska prevencie zabrániť mnohým problémom, preto je mimoriadne dôležitý skríning. Rakovina konečníka alebo hrubého čreva nie sú práve najpríjemnejšie choroby a ak im vieme predísť, nie je o čom.
Ako prebieha skríning?
Pacient, starší ako 50 rokov, bez akýchkoľvek príznakov príde za svojím všeobecným lekárom, ktorý mu vyšetrí krvácanie zo stolice. Ak je pozitívne, pošle ho ku gastroenterológovi na kolonoskopiu.
Peniaze sa vyhadzujú na neefektívne preventívne vyšetrenia
Niekto má po päťdesiatke a chce si dať preventívne spraviť kolonoskopiu. Hradí mu to poisťovňa?
Nie, respektíve len vtedy, ak patrí do rizikovej skupiny, teda napríklad má v rodine dedičné rakovinové ochorenie čreva. Inak až vtedy, keď bude mať pozitívny nález na okultné krvácanie zo stolice alebo aspoň nejaké príznaky.
Ak si vezmem náklady na liečbu rakoviny, nie je katastrofou, že kolonoskopiu si musí človek hradiť sám aj vtedy, keď už výskyt rakoviny tohto typu stúpa, pričom skoré odhalenie by ušetrilo neskutočné peniaze? Je toto normálne?
Nie je to normálne, ale tu sa vyhadzujú peniaze na iné neefektívne preventívne programy, pričom je dokázané, že preventívna kolonoskopia dokáže zachrániť oveľa väčšie množstvo životov, ako si vie ktokoľvek predstaviť. Rakovina totiž na začiatku nebolí, polypy na čreve tiež nie a zväčša sa zistia, až keď je neskoro. Bolo by to smiešne, keby to nebolo smutné. Preventívne vyhľadávanie kolorektálneho karcinómu sa robí doslova na kolene. Pre pacienta je pritom obrovským prínosom, ak príde preventívne rok aj dva predtým, ako sa u neho objavia skutočné ťažkosti. Vtedy je totiž úspešnosť liečby vynikajúca.
Prichádzajú naši ľudia neskoro?
Pomerne často. Je do dané aj osvetou, ktorej síce pribúda, ale stále je nedostatočná.
Stalo sa, že zomrel pacient po vašej chybe?
Ťažko povedať. Mal som určité komplikácie pri kolonoskopii, ktorým sa zrejme nedalo zabrániť - jeden pacient ešte v časoch, kedy som začínal, zomrel asi po polroku na komplikácie, spojené s chorobou, pri ktorej sa udialo prederavenie hrubého čreva.
Miloš Bubán mi spomínal, že medicína je preto ženského rodu, lebo je taká nevyspytateľná.
Áno, to sedí. Hovorí sa to aj priamo o gastroenterológoch. Jednoducho sú veci, ktoré nie je možné predvídať a nedokáže to ani ten najlepší lekár.
Spýtajte sa pacientov, ako reagujú, keď odmietnem úplatok
Atakujú vás pacienti ponukami na úplatok?
Pomerne často, ale treba brať do úvahy, čo za ten úplatok považujete.
Nemyslím bonboniéry a fľašu za dobre vykonanú prácu, pokiaľ nie sú vyžadované, ale trebárs peniaze pred výkonom.
Súhlasím. Takých prípadov s veľkými peniazmi je však málo. Skôr sú také prípady, že vám niečo dajú po výkone a chcú sa poďakovať nejakou maličkosťou.
Ako na to reagujete?
Zaujímavejšie by bolo opýtať sa pacientov, ako reagujú oni, keď ten úplatok odmietnem. Minule som mal taký prípad - pred rokom som vyšetroval pacienta. V hrubom čreve sa mi jeho nález nezdal, nakoniec sa aj ukázalo, že bol zhubný, vtedy som si však myslel, že sa to bude dať ošetriť endoskopicky. Poslal som ho teda ku kolegovi, ktorý sa tým zaoberá, ale nedalo sa s tým nič robiť. Nakoniec ho operovali, diagnóza bola veľmi zlá.
Ja som už na neho aj zabudol, keď sa asi po trištvrte roku zjavil s tým, že sa mi chce poďakovať za to, na aké super pracovisko som ho poslal. Že keby tam nešiel, možno by neprežil. Chystal sa totiž na prácu v zahraničí a ja som ho od nej odhovoril - chcel som, aby to odložil, kým ho nevyšetria a neukáže sa, že je v poriadku. Veľmi sa potom čudoval, keď som jeho tučnú obálku odmietol s tým, že takých pacientov mám toľko, že brať to pravidelne, dnes mám príjem ako americký lekár.
Pracujete ako lekár - špecialista. Je podľa vás normálne, že keď sa chcem u vás nechať vyšetriť, najskôr musím zabíjať čas u svojho „obvoďáka", ktorý mi dá na to papier? Nie je v tomto naša legislatíva úplne nezmyselná šikana?
Pravdu majú obe strany, teda aj tí, ktorí tvrdia, že niekto musí zdravotnú starostlivosť koordinovať. Na strane druhej si vezmite úroveň, aká tu panuje. Tie výmenné lístky môžem pripodobniť k vysokej škole - keď sme mali dobrého prednášajúceho, nemusel robiť žiadnu prezenciu, aj tak mal v sále nabité. Keď niekoho prednášky nestáli za nič, musel robiť prezenciu, aby mu tam aspoň niekto došiel.
Tým chcem povedať, že so všeobecnými lekármi je to rovnaké. Ak je lekár dobrý a má záujem starať sa o pacienta, systém výmenných lístkov mu musí byť proti srsti. Niektorí k nám pošlú pacienta, pričom na lístok napíšu len „prosím o GE vyš." a nič viac. Pacient nemá žiadnu dokumentáciu, z lístka sa nič nedozviem a je mi teda... viete na čo.
Keď už sme spomínali tie rady, ako sa vyhnúť gastroenterológovi, žijete tak aj vy sám?

Jednoznačne. Nefajčím, raňajkujem, ráno vypijem minimálne pol litra mlieka, kakaa alebo čaju, alkohol pijem výhradne pri jedle. Nikdy sa mi nestane, že by som pil viac, možno cez leto si dám jedno malé pivo, to vám môže potvrdiť ktokoľvek. Mojej žene to dokonca niekedy vyslovene lezie na city. (smiech) Ale nemôžem predsa pacientom radiť to, čo sám nedodržiavam.

Hemoroidy - zlatá žila

Vnútorné hemoroidy.

Ich vznik súvisí so sedavým zamestnaním, nadváhou, nedostatkom vlákniny v strave, nepravidelným vyprázdňovaním,  vrodenou slabosťou žilových stien, s tehotenstvom a podobne. Pukázateľné hemoroidy sa v súčasnosti vyskytujú u 70 percent pacientov starších ako 30 rokov a u 85 percent pacientov starších ako 40 rokov. Hemoroidy majú všetci, ale nie všetci pre ne aj trpia. Priebeh ochorenia totiž môže byť aj bezpríznakový.

Krvácanie je zvyčajne prvým, ale aj najčastejším príznakom hemoroidov. Krv je jasnočervená, chorý ju objaví na toaletnom papieri alebo v záchodovej mise. Každý, kto zakrváca z konečníka, by mal v rámci prevencie navštíviť lekára. Zvlášť sa to týka pacientov vo veku nad 50 rokov, keď výrazne stúpa výskyt nádorových ochorení. Krvácanie z konečníka je totiž spoločným príznakom rakoviny hrubého čreva a konečníka i ochorenia zlatá žila.

Výnimkou nie je ani to, ak sa obe tieto diagnózy vyskytujú naraz. Treba ale dodať, že rakovina nevzniká z hemoroidov. Mnohí pacienti sa totiž obávajú, že sa im hemoroidy takto zvrhnú. Na rakovinu sa zvrhávajú spočiatku nezhubné útvary, ktoré sa nazývajú polypy. Tie treba odstrániť včas v rámci prevencie zhubnej choroby. Vhodné je včas riešiť aj problém s hemoroidmi. Ich posledné štádium je totiž veľmi bolestivé a prináša so sebou mnoho komplikácií.

Následkom môže byť aj závažná málokrvnosť

Hemoroidy sú spôsobené rozšírením žilových zväzkov v oblasti konečníka. Sú to akési kŕčové žily konečníka. Tieto uzlovité rozšírenia žíl môžu byť tzv. vnútorné alebo vonkajšie. Vonkajšie sú viditeľné v okolí análneho otvoru, uložené medzi vonkajším zvieračom a kožou a vytvárajú malé mäkké modré uzly. Vnútorné hemoroidy vznikajú na stenách konečníka vo vzdialenosti do troch centimetrov od ritného otvoru, a ak sú veľké, môžu takisto vystúpiť von z konečníka.

Medzi typické príznaky ochorenia patrí okrem krvácania aj svrbenie, pálenie, vysúvanie hemoroidov smerom von, mokvanie, hlieny v stolici, pri komplikáciách už opuch, hnisanie, zápal, silné krvácanie a bolesti. Hovorí sa tomu akútny hemoroidálny atak, ktorý je príznakom štvrtého, veľmi nepríjemného štádia hemoroidov. Niektorí pacienti, ktorí chronicky krvácajú, prichádzajú za odborníkom už s doslova závažnou málokrvnosťou. Majú hladinu hemoglobínu (červeného krvného farbiva) asi 80, pričom norma pre dospelého človeka je 120 - 160. Keby šlo o akútnu stratu krvi, ocitli by sa pri takýchto hodnotách doslova v hemoragickom šoku. Nakoľko ale strácajú krv postupne, chronicky, organizmus sa tomuto stavu prispôsobí. Následkom toho je však závažná anémia

Vážnou komplikáciou hemoroidov je trombóza, keď sa v nich zrazí krv. Prejavuje sa to ako náhle a veľmi bolestivé zdurenie a ak hemoroidy vystúpia a zapália sa, niekedy je nevyhnutná tzv. urgentná hemoroidektómia (akútne operačné vybratie hemoroidov). V pokročilom štádiu si však už veľmi nemožno vyberať z miniinvazívnych liečebných metód, ktoré možno dokonca robiť ambulantne alebo v rámci jednodňovej chirurgie, navyše aj pooperačný stav je bolestivejší, pri zápale treba nasadiť antibiotiká a podobne.

Štyri štádiá hemoroidov

Prvé dve vývojové štádiá hemoroidov sa liečia len konzervatívne. Na trhu je množstvo voľnopredajných prípravkov i liekov na lekársky predpis, ktoré priaznivo ovplyvňujú trávenie i zloženie stolice, majú pozitívny vplyv na žilový tonus, čiže spevňujú a chránia cievne steny, pôsobia proti svrbeniu, mokvaniu, zmierňujú bolestivosť. Sú vo forme mastí, gélov a čapíkov, ale aj ako celková liečba v podobe tabliet. Doplnkovou liečbou sú rôzne čaje a sedacie kúpele. Neodstránia však príčinu zdravotných problémov, len oddialia prípadné zhoršenie stavu.

Ľudia, ktorí trpia na hemoroidy, by mali dbať na pravidelné vyprázdňovanie a mäkkú stolicu. Znamená to prijímať dostatok tekutín a jesť potraviny s vysokým podielom vlákniny. Po každej stolici je nevyhnutné jemne, ale dôkladne očistiť okolie konečníka, najlepšie je, ak je k dispozícii bidet, sprcha s vlažnou vodou alebo aspoň vlhké obrúsky bez dráždivých chemických látok a parfumov.

Mnohí ale nevedia, že  pohlavné orgány ani konečník by si nemali umývať mydlom a inými vysušujúcimi prostriedkami. Kupovať treba neparfumovaný mäkký biely toaletný papier, ktorý nepoškriabe ani nepodráždi. Vznik hemoroidov podporuje aj dlhé sedenie na záchode. Človek totiž aj pri čítaní na toalete podvedome stále tlačí a zvýšeným vnútrobrušným tlakom dochádza k rozširovaniu ciev v malej panve. Pacienti s hemoroidmi by mali aj menej soliť, pretože nadbytok soli zadržiava v organizme vodu, čo zapríčiňuje preplnenie ciev v tele vrátane konečníka, mali by z jedálneho lístka vylúčiť dráždivé potraviny, ktoré môžu posilniť nepríjemné svrbenie, zbaviť sa nadbytočných kilogramov a nedvíhať ťažké predmety.

V akútnom štádiu alebo po chirurgickom zákroku si možno zaobstarať špeciálny vankúš s otvorom uprostred, na ktorom možno sedieť, niekedy pomôže aj detské nafukovacie koleso na plávanie. Zo športov je vhodná rekreačná chôdza, turistika, nevhodná je však napríklad cyklistika pre možné zhoršenie stavu pri kontakte so sedadlom.

Chirurgicky sa rieši tretie a štvrté štádium hemoroidov. Jestvuje mnoho metód šetrného ošetrenia hemoroidov, napr. infračervená fotokoagulácia, kryoterapia (pôsobením tekutého dusíka), sklerotizácia, laserové ošetrenie, podviazanie hemoroidov gumeným prstencom, mnohé sa však robia len v súkromných centrách za priamu platbu. Medzi šetrné chirurgické zákroky, ktoré sa robia aj v štátnych zariadeniach, patrí napr. Longova metóda, ktorá znamená vyrezanie kruhovej časti prebytočnej sliznice a menšiu bolestivosť po zákroku. Závisí však od štádia ochorenia a najmä od posúdenia odborníka, pre akú metódu sa rozhodne. Každý má totiž praktickú skúsenosť s iným druhom zákroku. Ľudia majú slobodnú voľbu lekára a preto by si mali zistiť, kto sa na čo špecializuje a v čom je dobrý.

Rizikové faktory vzniku hemoroidov

vyšší vek

genetické predpoklady

chronická zápcha

nadváha a obezita

tlak na žily počas tehotenstva

dlhé sedenie

ochorenia pečene

sedavé zamestnanie

Vývojové štádiá hemoroidov

1. Sprevádza ho len jednoduché rozšírenie žíl, ktoré zväčša badať pri lekárskom vyšetrení.

2. Pridružujú sa nepríjemné pocity ako svrbenie, pálenie, občasné zakrvácanie.

3. V tomto štádiu sa žily počas stolice vysúvajú von (tzv. prolaps) a v počiatočných fázach majú tendenciu spontánne sa stiahnuť naspäť. S pokračovaním ochorenia sa stávajú tuhými, bolestivými, čo spôsobuje zrazená krv v nich. Oblasť konečníka je zapálená a na stolici možno pozorovať aj výlučky hlienu.

4. Pokročilé posledné štádium znamená, že žily sa po použití toalety nestiahnu a pridružujú sa komplikácie - opuch, hnisanie, zápal, silné krvácanie a bolesti, čo je prejavom tzv. hemoroidálnej krízy. Pacient má vyslovene strach z vyprázdňovania a dostáva sa do začarovaného kruhu.

Niektoré druhy zákrokov na hemoroidoch

Barronova ligatúra (gumičkovanie): hemoroid sa priškrtí pri svojom základe, na stopku sa nasadí pružná gumička, ktorá zastaví prívod živín do uzla, a ten odumrie.

Infračervená fotokoagulácia: odumretie hemoroidu spôsobí infračervený lúč (vhodné skôr ako doplnková metóda).

Sklerotizácia: nastreknutie špeciálnej látky do hemoroidálneho uzla, ktorá spôsobí zjazvenie hemoroidov.

Kryodeštrukcia: zmrazovacie sondy, ktoré hemoroid zmrazia, čím dôjde ku jeho zjazveniu.

Laserová metóda: reže sa s pomocou lasera, pacient stratí menej krvi, intenzita bolesti je nižšia, hojenie rany kratšie.

Longova metóda: chorá časť sliznice sa vyreže špeciálnym kruhovým prístrojom, tzv. cirkulárnym staplerom, po celom svojom vnútornom obvode. Prínosom tejto metódy je minimalizácia poškodenia zvieračov konečníka a výrazné zníženie bolestivosti zákroku. Robí sa v krátkej celkovej alebo epidurálnej anestézii.

Hemoroidektómia (vyrezanie hemoroidov): metódy ako Fergussonova, Milliganova, Morganova, Parksova či podľa Whiteheada sa vykonávajú v rámci hospitalizácie (resp. v rámci jednodňovej chirurgie) v celkovej alebo spinálnej anestézii (umŕtvenie dolnej časti tela), pre všetky je spoločná väčšia pooperačná bolesť a niekoľkotýždňové obmedzenie kvality života.

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.