Možno nič netušíte o hemžení v našich črevách. My dospelí si so sebou v tráviacom trakte nosíme až 1 - 1,5 kg baktérií a ak by sme ich všetky mali zrátať, dostaneme sa niekam k číslu desať na štrnástu.
Medzi baktériami, ktoré nám škodia, a tými, ktoré nášmu telu prospievajú, prebieha každodenný boj o prežitie. Na to, aby sa tie „zlé“ nepremnožili, dohliadajú vítaní votrelci, kamaráti v našich črevách - probiotiká.
Zdravotné účinky kyslého mlieka sa spomínajú už v biblickom Starom zákone. Už ruský vedec a nositeľ Nobelovej ceny Iľja Mečnikov vyslovil začiatkom minulého storočia hypotézu, že obyvatelia Kaukazu majú vďaka pravidelnému pitiu kumysu a kefíru v čreve laktobacily, a preto sa dožívajú takého dlhého veku.
V súčasnosti sú už pozitívne účinky probiotických baktérií dokázané na vedeckej úrovni - cielenými a kontrolovanými klinickými štúdiami sa potvrdil ich zdravotne prospešný účinok v našom tráviacom trakte, ale aj pri infekciách močových ciest, alergiách a všeobecne pri podpore našej obranyschopnosti.
Probiotiká dokážu aktivovať imunitný systém. Práve tenké črevo, kde dochádza k vstrebávaniu väčšiny živín z potravy, je totiž naším najväčším imunitným orgánom.
Kolonizácia hneď po narodení
Črevo novonarodeného človiečika je sterilné, ale už v prvých minútach, počas pôrodu, nasledujúcich hodinách, dňoch a mesiacoch života prichádzajú „kolonizátori“. Ich druhy sa menia počas vývinu a závisia aj od stravovania, napríklad toho, či matka dojčí, hygienických pomerov a podobne.
Žijú totiž aj na prsných bradavkách, napr. s materským mliekom sa do tela novorodenca dostáva Lactobacillus gasseri. Aj preto je dôležité rodiť prirodzenou cestou (je dokázané, že také deti trpia menej často alergickými chorobami), priložiť si dieťa čo najskôr ku prsníku a čo najdlhšie dojčiť.
Poznáme stovky druhov probiotík, ale najprospešnejšie sú tzv. baktérie mliečneho kvasenia ako laktobacily, bifi dobaktérie, niektoré druhy streptokokov a enterokokov, ktoré majú schopnosť skvasovať mliečny cukor, známu laktózu a iné cukry a produkovať vitamíny skupiny B, K a ďalšie. „Dnes vieme, že každý jeden probiotický mikroorganizmus má na náš imunitný systém trochu iné pozitívne účinky,“ tvrdí odborník. Bifi dobacterium breve napríklad pôsobí na tvorbu protilátok s veľkým významom pri bakteriálnych infekciách.
Lactobacillus casei zase zvyšuje imunitu skôr proti vírusovým nákazám.
Probiotiká vytvárajú v čreve prostredie, ktoré bráni rozmnožovaniu rôznych menej prospešných, napr.
hnilobných baktérií schopných tvoriť karcinogénne látky.
Dostatok probiotík a vlákniny v čreve je zároveň aj prevenciou rôznych nádorov tráviacej sústavy, predovšetkým rakoviny hrubého čreva.
Pre-, pro-, symbiotiká
Je však potrebné, aby sa do čreva dostali živé probiotické baktérie v dostatočnom množstve.
„Dôležitá je denná megadávka probiotických zárodkov, ktorá by mala byť najmenej desať na deviatu, čo mnohé prípravky u nás na trhu nedosahujú.
Postačuje aj množstvo desať na siedmu v dennej dávke. V tzv. probiotickej medicíne sa totiž čoraz častejšie uplatňujú voľnopredajné probiotiká z lekární, ktorých je na trhu nespočetné množstvo. Výrobcovia dokonca prispôsobujú výber jednotlivých druhov a kmeňov tomu, či je doplnok výživy určený pre dieťa, dospelého alebo seniora. Špeciálne sú vybrané a „namiešané“ aj kmene v prípravkoch určených na prevenciu či liečbu cestovateľskej hnačky, ktoré by nemali chýbať v nijakej dovolenkovej lekárničke.
Ak chcete kúpiť dobrý probiotický preparát, mali by ste si všímať, či obsahuje v dennej dávke dostatočný počet priateľských mikroorganizmov a či výrobca garantuje ich prežitie pri prechode kyslými žalúdočnými šťavami a potom osídlenie tráviaceho traktu. Optimálny je aj väčší počet kmeňov probiotického komplexu, ktorých účinky sa navzájom dopĺňajú, a to, ak sú tieto mikroorganizmy viazané na tzv. prebiotickom nosiči.
To znamená, ide o kombináciu probiotík a ich rastového faktora - prebiotík. Takejto kombinácii sa hovorí symbiotiká. Užívajú sa vždy s jedlom alebo po jedle, nemajú prakticky nijaké nežiaduce účinky a ak neobsahujú lepok ani laktózu, sú vhodné aj pre pacientov s celiakiou či poruchami trávenia mliečneho cukru.
***
Čo sú zač?
Probiotiká - živé mikroorganizmy, ktoré po vstupe do nášho tela majú prospešný účinok na naše zdravie. Medzi najznámejšie patria laktobacily a bifidobaktérie.
Prebiotiká - rozpustné či nerozpustné nestráviteľné zložky potravy, ktoré probiotiká vyživujú a umožňujú im v čreve rozmnožiť sa, rastové faktory probiotík, napr. inulín, fruktooligosacharidy, galaktooligosacharidy
Symbiotiká - kombinácia probiotík s prebiotikami, najčastejšie sa s nimi stretneme vo funkčných potravinách a vo výživových doplnkoch.
Dokázané a predpokladané účinky probiotík
* uľahčenie trávenia laktózy a iných sacharidov
* prevencia a liečba hnačky vyvolanej antibiotikami, rotavírusmi, hnačky spôsobenej chemoterapiou, cestovateľskej hnačky
* podpora imunitných mechanizmov organizmu, najmä prirodzenej imunity
* zníženie tvorby nežiaducich látok (amoniak) a rakovinotvorných enzýmov v čreve
* obmedzenie infekcie baktériou Helicobacter pylori
* úprava zápchy, prevencia nafukovania
* zlepšenie príznakov Crohnovej choroby a ulceróznej kolitídy
* zníženie hladiny cholesterolu a triglyceridov - prevencia aterosklerózy
* prevencia rednutia kostí
* zníženie rizík zápalových procesov
* doplnok liečby vaginálnych kandidóz a mykóz
Potraviny bohaté na probiotiká
* kyslé mliečne výrobky: jogurty, kefír, zakysanka, acidofilné mlieka, niektoré syry, nepasterizovaná bryndza (pasterizovaná bryndza obsahuje menší počet probiotík a tzv. termizovaná bryndza probiotiká neobsahuje!)
* kvasená zelenina: kyslá kapusta, kvasené uhorky, kvasená sója
Potraviny bohaté na prebiotiká
* všetky, ktoré obsahujú veľa vlákniny a vitamínu B: pór, cícer, kukurica, ľanové semená, banány, celozrnné výrobky, figy, sušené slivky, hrozienk