Choď na obsah Choď na menu
 


Choroby

24. 10. 2009

 

Psychiater Doc. MUDr. Andrej Stančák tvrdí, že ľudia s Alzheimerovou chorobou nesmú ostať bez dozoru

Doc. Stančák , ktorý má 84 rokov, sa môže pochváliť bohatou psychiatrickou praxou. "Od roku 1950 som pracoval na psychiatrickej klinike FNLP. Mojou špecializáciou bolo študovanie suicadálnych prípadov, teda samovrážd. Neskôr ma zaujal jav, kedy sa dospelí ľudia v 65 rokoch akoby začali vracať do detských čias. Zameral som sa teda na Alzheimerovu chorobu." Zaujalo ho najmä náhle spustenie tejto choroby. "Alzheimer vznikne bez akýchkoľvek predošlých varovných príznakov. Človeku v 65 rokoch sa z ničoho nič zmení osobnosť, nastanú poruchy správania, či orientácie."

Alzheimerova choroba má niekoľko štádií.

Prvým a spočiatku nenápadným je zabúdanie poznatkov, ktorými v minulosti človek bežne narábal. "Napríklad pri bežnej diskusii nedokáže takýto človek nadviazať na tému, ktorá sa v danej situácii rozoberá, pritom v minulosti k nej mal čo povedať. Neskôr mu začnu vypadávať mená aj dôležitejšie poznatky, ktoré používal dajme tomu v zamestnaní. V tomto období si už dotyčný začne uvedomovať, že má problém." Prvá fáza trvá zhruba štyri roky.

V ďalšej fáze už stráca aj schopnosť učiť sa. Je to nepríjemné najmä pre vzdelaných ľudí, lebo na otázky psychiatra často reagujú podráždene. V druhom štádiu sa prejavujú aj príznaky dezorientácie. "Klient zabudne, kde je v jeho byte záchod, blúdi po ňom a nevie, kde je ktorá miestnosť. Neskôr sa to prehĺbi do tej miery, že stratí pojem o tom, kde sa vôbec nachádza." Zabúdanie zasiahne aj bežné veci ako obsluhovanie elektorspotrebičov. "Nevie zapnúť televízor, mikrovlnku alebo otvoriť chladničku. Pri tomto štádiu je najnepríjemnejšia agresivita človeka. Keď je dezorientovaný, stáva sa bezradným a na akékoľvek upozorňovanie rodinných príslušníkov alebo známych reaguje spravidla agresívne. Ide o akýsi zúfalý obranný mehanizmus."

Okrem toho človek stratí staré spomienky. V prvom štádiu si na veci z dávnej minulosti, napríklad z detsva, spomína ešte relatívne dobre. V druhej fáze však zabudne aj na rodinných príslušníkov. "Počas jednej z terapií, ktoré sme tu v centre robili sa nám stalo, že pri tanci (ktorý je jednou z metód terapie) sa po pár minútach pacient spýtal na to, kto je tá stará žena s ktorou tancuje. Bola to pritom jeho manželka, s ktorou mal deti."

Veľkým problémom sa stáva neposednosť pacientov. Ak si niekto myslí, že sa dezorientovaný človek vzdá, sadne si a bude ticho ignorovať svoju situáciu, mýli sa. "Nemožno ho nechať samého ani na chvíľu. Prvé čo spraví, je to, že odíde z bytu a stratí sa. Počas teplých období sa nejako nájde, no v zime často dochádza aj k ohrozeniam života." Druhá fáza trvá dva až 10 rokov.

Najťažšie tretie štádium je pre rodinných príslušníkov takto postihnutých ľudí hotovým peklom. "Nedá sa s nimi chodiť na verejnosť a nesmú ostať bez dozoru. Najhorším modelom je, keď človek s Alzheimerom žije len s jedným príbuzným. Ten si potom nemôže odskočiť ani na bežný nákup. Cestovanie hromadnou dopravou je hotová katastrofa. Napríklad pacientova manželka sa mi sťažovala, že jej muž odmieta vystúpiť tam, kde ona povie. Musí vtedy poprosiť vodiča, aby chvíľu počkal, no niekedy nepomôže ani to."

Pacient v poslednom štádiu Alzheimerovej choroby sa akoby psychicky vrátil do detských čias. Neovláda základné spoločenské návyky, či pravidlá správania. "Mal som pacienta, ktorý bol dlhé roky hlboko veriacim. Manželka ho teda chcela vziať do kostola aspoň raz za čas. Postupne sa to však stalo nereálnym. V kostole totiž z ničoho nič začal hlučne a vulgárne vykrikovať a nadávať na ostatných ľudí." Pre rodinných príslušníkov ide o veľmi nepríjemné zážitky.

"Vedel by som povedať kopu smutných prípadov ako sa taký človek postaral svojmu príbuznému o faux pas, v súkromí aj na verejnosti. V obchode sa napríklad správa ako dieťa. Do košíka hádže všetko, čo vidí. Keď mu to z neho napríklad manželka vyberie, správa sa agresívne a vulgárne jej nadáva. Niekedy to hraničí s fyzickým atakom." Pre takýchto ľudí je potom nesmierne ťažké vymýšľať nejaké aktivity, ktoré sú mimochodom pre spomalenie vývoja choroby veľmi dôležité. "Pacientova manželka vedela, že s ním nemôže vyjsť von na ulicu. Preto sa rozhodla, že sa ho pokúsi zapojiť do drobných prác v záhrade. Oľutovala to však veľmi skoro. Keď dostal motyku do ruky okopal doslova všetko, aj to čo nemal."

Alzheimerova choroba sa dá označiť smrteľnou. V posledných fázach sa často spojí s inými poruchami, najmä srdcovo cievneho systému a vedie až k smrti. "V posledných rokoch ochorenia dochádza k vážnym poruchám vnútorných orgánov, ale aj motoriky pacienta. Nie je schopný vykonať ani základné hygienické náviky. Nedokáže sa sám najesť, či sadnúť si na záchod. Dochádza k mimovoľnému úniku moču, či stolice. Najhoršie je na tom to, že takýto človek stráca schopnosť takéto situácie signalizovať a tak nedokáže ani požiadať o pomoc blízkych." V tomto stave je potrebné venovať pacientovi nepretržitú pozornosť a nenechať sa zmiasť jeho pasívnymi prejavmi. "Často ľudí upozorňujem na to, aby svojich blízkych kŕmili, aj keď si to oni sami nežiadajú. Je veľmi časté, že takíto ľudia začnú odmietať stravu a výrazne schudnú.

Pri Alzheimerovej chorobe je podvýživa veľkým rizikom.

Keď vezmeme do úvahy vážnosť a vysoké rozšírenie tohto ochorenia, je zarážajúce, ako sa starostlivosť o pacientov trpiacich Alzheimerovou chorobou zanedbáva. Neplatí to len pre Košice, či Slovensko. Prižmúrené oči pred týmto problémom majú dokonca aj za hranicami strednej Európy. "Všetky metódy terapie pre týchto pacientov pochádzajú z USA. Keď človek upadne do štádia, v ktorom si ľahne na lôžko a odmieta akékoľvek vonkajšie prejavy, mala by nasledovať okamžitá odborná liečba v sanatóriu. Tie sú však bežné len v USA. Kvôli finančnej náročnosti takej starostlivosti si ju však aj v USA môžu dovoliť len bohatí ľudia." Najbližšie sanatória pre pacientov s Alzheimerovou chorobou sú až vo Francúzku a Nemecku.

Držať otca zavretého v byte, nebolo najšťastješie riešenie, tvrdí Petra, ktorej otec trpí ´Alzheimerom´

Kvôli otcovi museli odmontovať plynový sporák a vypínať uzáver vody

Petrin otec Jozef má 74 rokov. To, že sa s ním niečo deje, si príbuzní začali všímať zhruba pred siedmimi rokmi. "Začalo to úplne bežnými vecami," spomína dcéra. "Chodievala som za neho platiť nájomné za byt v ktorom býva. Stále som k nemu prišla, dal mi peniaze a vyplatila som to. Pred siedmimi rokmi sa však začal čudovať, prečo mu tie peniaze beriem. Bolo to nepríjemné, lebo ma obviňoval, že kradnem. Aj keď si občas spomenul, kvôli čomu to robím, vzápätí na to opäť zabudol." Okrem toho na ňom začali badať aj osobnostné zmeny. Stávalo sa, že si k sebe na návštevu zavolal kamaráta a keď prišiel, pán Jozef sa čudoval, prečo. Rovnako zabúdal na to, čo komu povedal a čo komu dal. Často sa teda opakoval a nevedel veci nájsť.

Petra má vedomosti z oblasti sociálnej práce a tak hneď vedela, že ide o vážny problém. "V tom mám svojim spôsobom šťastie. Mnohí príbuzní takých pacientov totiž v rovnakej situácii nevedia, čo sa deje. Výsledkom je potom len kopec plaču a problémy celej rodiny." Aj ona sama, napriek tomu, že má z daného oboru určité vedomosti, by si s otcom nedokázala poradiť. "Vyhľadala som psychiatričku a mala som šťastie, že som natrafila na šikovnú odborníčku. Bez jej pomoci by som to určite nezvládla."

Otec nemohol byť bez dozoru, preto si ho dcéra vzala k sebe do bytu. "Neskôr sme prišli na to, že to nebolo najšťastnejšie riešenie. Keďže som zamestnaná, nemohla som pri ňom byť stále. Striedali sme sa so sestrou, neskôr so známymi. Ani to nestačilo. Stále boli chvíle, kedy musel byť sám. To je pri takomto prípade veľmi zlé. Otec sa cítil v byte absolútne stratený a nevedel, kde sa čo nachádza. Okrem toho zapínal všetky spotrebiče, ktoré videl. Museli sme odmontovať plynový sporák a keď sme odchádzali, vypínali sme uzáver vody. Trikrát sa nám totiž stalo, že vytopil celý blok."

Nutnosťou je neustále zamykanie vchodových dverí. Petrin otec sa im stratil aj počas štedrovečernej večere. "Šiel si zafajčiť. Pustila som ho, lebo šiel len na chodbu. On však odišiel a stratil sa. Po istom čase nám ho, našťastie, priniesla susedka." Problematické je aj stravovanie. Petra otcovi stále varila a keď to už nestíhala, vybavila mu donášku stravy pre dôchodcov zo sociálneho zariadenia. Ani to však nestačilo. S takým človekom je potrebné najesť sa. Aj keď mu nechajú jedlo v chladničke, on na to zabudne.

Petra všetko ako tak zvládala len v spolupráci so psychiatričkou, sociálnymi pracovníkmi príslušného miestneho úradu, či domácej opatrovateľskej služby. Tí jej ramená odbremenili aspoň o niekoľko starostí, ktoré sa so zdravotným stavom jej otca spájali. "Vedeli sme, že to takto dlho nevydržíme. Vďaka ľuďom, ktorí nám pomáhali, sme sa však aspoň úplne nezosypali. Dôležitá bola i odborná liečba. Po liekoch, ktoré otec bral, nás aspoň čas od času spoznával. Inokedy sme pre neho boli úplne neznámi ľudia."

Petra si s otcom prežila hotové peklo, no myšlienke, že by ho mala umiestniť do niektorého zo špecializovaných zariadení, sa dlho bránila. "Je to môj otec. Úvaha, že by som sa mala takto vzdať svojich povinnosti starať sa o neho, mi prišla veľmi bolestivá. Moja sestra je však racionálnejší typ a prehovárala ma, že to takto ďalej nejde. Po niekoľkých vytopeniach bloku, strateniach sa, či nočných telefonátoch susedov som teda pripustila, že to nezvládam."

Otcovi zaistili síce nákladnú, no kvalitnú a hlavne nepretržitú starostlivosť v špecializovanom zariadení pre seniorov. "Z odstupom času musím povedať, že to je najlepšie, čo sa dá pre takého človeka urobiť. U mňa nebol šťastný on, ani ja. Viedlo by to len k úplnému rozvráteniu rodiny. V zariadení ho navštevujeme dvakrát týždenne a sme veľmi spokojní. Vyzerá šťastne, môže sa tam prechádzať v bezpečnom priestore, nikto na neho nekričí, dávajú mu najesť, robia im tam program, stále je čistý. Jednoducho má aspoň akú - takú kvalitu života. U nás by len pozeral do štyroch holých stien a mohol by si ublížiť."

Za najlepšiu radu ľuďom s podobným problémom pokladá Petra to, aby nestrácali hlavu. "Je, samozrejme, ťažké pozerať sa na to, ako sa z človeka, ktorý vás veľa vecí naučil a viedol celým životom, stane niečo ako dieťa, ktoré nedokáže samo ísť ani na záchod. Dôležité ale je zmieriť sa s tým, nezatvárať pred tým oči, naštudovať si množstvo materiálov, na rodiča nekričať a vyhľadať odbornú pomoc." Ako jednu z vecí, ktoré Peter pomohli najviac, označila aj to, že o svojom probléme rozprávala a neuzatvárala sa s ním doma.

Konečne účinný liek na alzheimera

Nový liek zastaví Alzheimerovu chorobu aj vo štvrtom či v piatom štádiu. Na trhu sa má objaviť o štyri roky a zásluhu na jeho vzniku má aj slovenský vedec

Počkaj, ja si to so svojím alzheimerom nezapamätám. Musím si to poznačiť, vravieva Andrea aj trikrát denne. Aktívna štyridsiatnička s výzorom študentky je silno presvedčená, že o pár rokov sa u nej prejaví Alzheimerova choroba. Myslí si to o nej dokonca aj jej matka, lekárka. Andreini kolegovia z toho majú zábavu, veď „debilníčky“ so zoznamom vecí na nákup alebo s poznámkami, čo všetko treba po práci vybaviť, si predsa píšeme všetci. A ak má niekto tri deti ako Andrea, bol by zázrak, aby popri robote, rozvážaní potomstva na krúžky, domácnosti, cvičení a množstve ďalších aktivít na nič nezabudol. Ona si však myslí, že s jej pamäťou je to čoraz horšie. „Klebety si ešte pamätám,“ smeje sa, „ale nikdy už neviem, kto mi ktorú povedal. Občas sa mi stane, že nejakej kamarátke začnem s nadšením rozprávať niečo, čo som sa dozvedela práve od nej. A telefónne čísla si nepamätám vôbec.“ Nič zvláštne, takéto problémy má každý piaty človek, poviete si. Toto že by mal spôsobiť ten „Nemec“? Odborníci to nevylučujú. Alzheimerova choroba sa nepozorovane plazí mozgom človeka tri aj štyri desaťročia, kým sa ukáže v plnej kráse.

VÝSTRELKY PÁNA TAU
„Klinicky sa prejaví väčšinou až vo štvrtom štádiu, keď už je pamäť veľmi poškodená,“ priznáva slovenský vedec, profesor MVDr. Michal Novák, DrSc., ktorý sa podieľal na objasnení podstaty tohto ochorenia a tým aj na vývine prevratného lieku. Prvé problémy s pamäťou môžu byť nepatrné. Poľahky ich pripíšete únave či stresu. Spočiatku prestáva fungovať krátkodobá pamäť, postihnutý človek si nevie spomenúť, čo sa stalo pred pár minútami, a máva problém nájsť správne slová. No udalosti spred niekoľkých rokov si pamätá dobre. S postupujúcou chorobou však prichádza aj o dlhodobú pamäť a rozumové schopnosti. Pacient býva dezorientovaný, nevie, aký je deň či rok, a v poslednom, šiestom štádiu už nepozná svojich blízkych, nedokáže sa sám najesť, umyť ani vykonať základné potreby. Tragédia sa končí smrťou. Ale čo sa za celý ten čas deje v mozgu? Profesor Novák, ktorý ako prvý na svete urobil živý trojrozmerný odtlačok vírusu, spôsobujúceho kliešťovú encefalitídu, takzvanú monoklónovú protilátku, dlho pracoval v Laboratóriu molekulovej biológie v britskom univerzitnom meste Cambridge. Bol členom tímu, ktorý zistil, že za deštruktívne procesy v ľudskom mozgu pri Alzheimerovej chorobe je zodpovedný proteín tau. Na základe tohto objavu vyvinuli liek, ktorý je momentálne v poslednej fáze klinických skúšok. V druhej fáze sa však už potvrdilo, že má výrazný vplyv na pamäť pacientov. Šesťdesiatmiligramová dávka podaná tri razy denne niektorým zlepšila fungovanie pamäti až o neuveriteľných osemdesiat percent. „Bielkoviny majú rôzne funkcie podľa toho, akú majú štruktúru,“ vysvetľuje neuroimunológ. „Pri Alzheimerovej chorobe sa proteín tau mení tak, že časť z neho sa odstrihne a zostávajúca bielkovina zmení svoj tvar, štruktúru a tým aj funkciu. Jednoducho povedané, začína robiť zle. Komunikuje s takými bielkovinami, s ktorými sa zdravá nespája. Vďaka tomu nadväzuje na seba aj zdravé molekuly tau a tie potom chýbajú v procese myslenia, čo sa prejaví ako porucha pamäti.“ Liek s účinnou látkou metyltioninium chlorid narúša jednotku chorého proteínu, nedovolí mu komunikovať s inými a viazať zdravé bielkoviny. Preruší tým celý patologický proces a pamäť sa rekonštruuje. Ak všetko dobre dopadne, na trhu by sa mal nový preparát objaviť v roku 2012. Vedci predpokladajú, že bude účinný u pacientov vo štvrtom a v piatom štádiu choroby. „Ľuďom s priveľmi poškodeným mozgom však nepomôže ani on,“ konštatuje profesor Novák, no zároveň opakuje, že v štvrtom štádiu je ochorenie už klinicky zreteľné. Takže veľká väčšina pacientov má nádej.

STAČÍ VEĽA STRESU
Kým Andrea sa spolieha práve na medikament, ktorý bude v lekárňach asi skôr, ako bude jej alzheimer potvrdený na papieri, my sme sa profesora Nováka pýtali, čo je príčinou, že sa proteín tau začína patologicky meniť. Inými slovami, prečo porucha vôbec vzniká a či jej vývoj môžeme ovplyvniť. „Príčin je viac a jednou z nich je napríklad stres,“ vraví odborník. „V stave hlbokého stresu sa až tridsať percent T-lymfocytov, ktoré majú ochrannú funkciu a rozpoznávajú v tele zdravé molekuly od chorých, rozpúšťa. To znamená, že kontrola reakcií v mozgu sa znižuje o tridsať percent. Takže už len dlhodobý stres stačí na to, aby sa vytvorili podmienky na vznik Alzheimerovej choroby. Ďalším spôsobom, ako sa k nej dopracovať, sú športy ako box a úrazy hlavy. Pri úderoch či úrazoch hlavy sa práve bielkovina tau veľmi aktivizuje a na mnohých miestach je abnormálne fosforylovaná, čo považujeme za jednu z príčin vzniku jeho chorobných modifikácií.“ Platí teda, že ak sa chceme zákernej chorobe vyhnúť, musíme sa snažiť menej stresovať a chrániť sa pred úrazmi hlavy? „Áno, platí, a okrem toho si treba pamäť precvičovať,“ usmieva sa profesor Novák. Pri tréningu pamäti sa postupovanie choroby spomaľuje, a tým sa oddiali aj posledné štádium končiace sa smrťou. No ak už niekto z vašich blízkych s Alzheimerovou chorobou bojuje, venujte sa mu. Takýto človek potrebuje byť v živom prostredí plnom podnetov a musí čo najviac komunikovať. Pobyt v nemocnici a sedatíva by mu stav iba zhoršili. O tom, že pamäťové schopnosti môžeme rozvíjať nielen tým, že sa budeme učiť naspamäť básničky a pesničky, ale aj rozličnými hrami, povedia odborníci z Centra Memory každému záujemcovi.

 

Vedci vynašli liek na Alzheimerovu chorob

Trpí ňou viac ako 35 miliónovľudí na celom svete, ale medzinárodný tím špičkových odborníkov im dal nádej.

Vedec Michal Novák odhalil príčinu vzniku Alzheimerovej choroby.

Lekárom sa totiž len nedávno podarilo nájsť účinný liek na Alzheimerovu chorobu, ktorá napáda ľudský mozog. Za týmto revolučným objavom stojí aj slovenský vedec Michal Novák. Práve jemu sa podarilo odhaliť látku, ktorá nebezpečné ochorenie spôsobuje. Svet má dôvod na radosť. Tím objavil liek proti zákernej chorobe, ktorá napáda ľudský mozog.

Tento objav, ktorý má názov Rember, sa výrazným spôsobom spája aj so Slovenskom. Liečba je totiž založená na vedeckej teórii, ktorú pred 20-imi rokmi formulovali britskí a slovenskí vedci. Jedným z nich je vedecký pracovník SAV prof. Michal Novák, ktorý v súčasnosti patrí k najvýznamnejším odborníkom na toto ochorenie vo svete.

Pôvodca ochorenia

Novák zistil, že alzheimera zrejme vyvoláva proteín tau, ktorý pri ochorení zmení štruktúru a začne komunikovať s „nesprávnymi“ bielkovinami. Okrem toho blokuje aj svojich „zdravých bratov“, čo má za následok vážne poruchy pamäti. Podľa vedcov no- voobjavený liek tomuto proteínu bráni v činnosti.

Posledná skúška

V súčasnosti liek, ktorý je zatiaľ vo forme skúšobných tabletiek, prešiel prvou aj druhou fázou skúšok a čaká ho posledná, podľa lekárov najnáročnejšia. „Ak všetko pôjde ako má, tak k pacientom by mohol doraziť už o štyri roky,“ uviedol Novák. Testovaniu novej liečby sa podrobilo 321 pacientov trpiacich na toto Alzheimerova choroba Po dlhých 19 mesiacov užívania revolučného lieku sa ich stav vôbec nezhoršil.

Trénujte si pamäť

Na Slovensku je približne 50 000 pacientov, ktorí sa liečia na Alzheimerovu chorobu. Novák tvrdí, že dôležité je zúčastňovať sa spoločenského života. „Pacient potrebuje byť v živom a komunikatívnom prostredí,“ uviedol.

Preventívnym prostriedkom proti poruchám mozgu je jeho neustály tréning, ktorý udržiava mozog aktívny. Nesnažte sa preto všetko ukladať do pamäte počítača či telefónu, ale niečo uložte aj do tej svojej.

Priebeh Alzheimerovej choroby.

POSILŇUJTE SI PAMÄŤ

Posilňujte si pamäť Najlepšou obranou proti Alzheimerovejchorobe je neustále precvičovať si mozog. Liečebná pedagogička Mária Čunderlíková radí, ako si udržať pamäť sviežu a aktívnu:

Pozitívny postoj - vyhýbajme sa vetám: „Ja som nikdy nemal dobrú pamäť.“ Náš postoj ovplyvňuje naše schopnosti - aj pamäťové

Sústredenosť, koncentrácia - čím sústredenejší sme pri prijímaní informácií, tým lepšie si ich zapamätáme.

Výber informácií - nezaťažujme si myseľ zbytočnosťami. Vyberajme si len to podstatné.

Intelektuálna zvedavosť - myslieť na úroveň vzdelania znamená tiež zlepšovať si pamäť.

Vyhýbajte sa stresu - úzkosť a stres prispievajú k problémom s pamäťou. Doprajte si odpočinok, ak máte pocit, že vaša pamäť nefunguje.

Fyzická aktivita - pri fyzickom pohybe sa zlepší okysličenie mozgových buniek a ich funkcia. Dôležitou potravou neurónov je totiž kyslík.

Precvičovanie pamäti - riešte krížovky alebo hrajte scrabble. Účinnou metódou na precvičovanie pamäti je aj štúdium cudzích jazykov.

Alzheimerová choroba

Altheimerová choroba je progresívne sa zhoršujuci druh demencie, pri ktorom dochádza k  degenerácii mozgu a zmenšovanie celkovej mozgovej hmoty.Trpia ňou starši ľudia, no môže postihnuť aj osoby stredného veku.

PRÍZNAKY

narastajúca zmetenosť, strata pamäti, apatia a v počiatočnom štadiu zvyčajne hlboka depresia. B12,C,D,E-betakarotén a kys. listová ich stav zlepšuje. Títo chorí ľudia trpia nedostatkom zinku a selénu. Škodi im hlinik. Koemzýn Q10 priaznivo pôsobi na ich zdravotný stav.
INFARKT
Starnutím sa naše tepny zjazvujú a čiastočne zanášajú aterómom. Ateróm je tukový vačok obsahujúci značné množstvo cholesterolu, ktorý sa tvorí na zjazvenom tkanive. Medzi hlavné faktory o ktorých sa vie, že zvyšujú nebezpečenstvo
vzniku srdcových chorôb patrí zvýšena hladina cholesterolu v krvi, fajčenie, vysoký krvný tlak, obezita a cukrovka. Mali by  používať olivový alebo repkový olej. Cibuľa a cesnak znižuje cholesterol v krvi.

BIOLOGICKÉ ASPEKTY

Za svalovú dystrofiu sa hromadne označuje vyše 20.variantov nevyliečenej progresívnej choroby,ktorá postihuje svaly a prichádza v najrôznejšom veku. Postihnutý  by mali mať zdravý jedálny listok a udržiavať zdravú telesnú hmotnosť, aby ochabnuté svaly nemuseli zvládať nadmernú záťaž.

Náplasť na Parkinsona!

Pohodlnejšie a aj bezpečnejšie sa môžu liečiť pacienti s Parkinsonovou chorobou. Náplasť, ktorá nahrádza tabletky a injekcie, už skúšajú prví Slováci.

Liečivá náplasť sa u ľudí trpiacich Parkinsonovou chorobou používa vo svete už tri roky. U nás sme ju predpísali zatiaľ prvým päťdesiatim pacientom a výsledky sú naozaj dobré. Náplasti potláčajú všetky najhlavnejšie príznaky tohto ochorenia, ako je trasenie rúk či strnulosť tela, vysvetlil neurológ. 
Táto forma liečby je navyše oveľa bezpečnejšia. Liečivo v náplasti pôsobí počas celého dňa rovnako intenzívne. Hladina účinnej látky sa 24 hodín nemení, takže nedochádza k výkyvom, ako je to pri užívaní tabletiek či injekciách. Odpadá aj problém s prehĺtaním, ktorý majú mnohí pacienti s parkinsonom. Stačí, aby si každý deň prilepili na kožu novú náplasť a problém je vyriešený. Keďže nálepku vidia, málokedy sa stane, že by zabudli, či liek v daný deň užili, alebo nie. S náplasťou sa môžu aj sprchovať, neodlepí sa.

 

 

Liečivá látka sa dostane do krvi cez vlásočnice v podkoží. Odtiaľ prechádza až do žíl a tepien, ktoré zásobujú mozog. Tam nahradí chýbajúci dopamín, vďaka čomu sa chorému prestanú triasť ruky a zlepší sa mu chôdza.

Mesačná liečba pomocou náplasti pri najvyššej dennej dávke liečiva stojí 7-tisíc korún. Uhradia ju zdravotné poisťovne, dopláca sa  sedem korún. 
U nás trpí Parkinsonovou chorobou približne 15-tisíc ľudí. Postihuje väčšinou starších nad 60 rokov. Ochorenie, pri ktorom sa postupne poškodzujú mozgové bunky zodpovedné za koordináciu a kontrolu pohybu, nevie súčasná medicína úplne zastaviť. Lekári však dokážu veľmi účinne zmierniť príznaky ochorenia.

Ohrození nefajčiari?

Parkinsonová choroba je dlhodobé ochorenie centrálneho nervového systému. V určitých oblastiach mozgu začnú postupne odumierať bunky, ktoré produkujú dopamín. Z nevysvetliteľných dôvodov postihuje viac nefajčiarov ako fajčiarov. 

Choroba napadne tie mozgové bunky, ktoré riadia pohyb a jeho koordináciu. Ohrozuje rovnako mužov ako ženy. Hoci najčastejšie ochorejú ľudia po šesťdesiatke, bezpeční pred parkinsonom nie sú ani mladší po 35. roku. 

Správna liečba môže predĺžiť život pacienta až o 30 rokov.

  

Cukrovke konečne odzvoní

PREVRATNÚ liečbu cukrovky začali testovať britskí lekári. Pomocou transplantácie buniek, v ktorých sa vytvára inzulín, sa im môže podariť definitívne poraziť túto zákernú chorobu!

  Nová metóda transplantácie takzvaných beta-buniek je obrovskou nádejou najmä pre ľudí, ktorí bojujú s cukrovkou prvého typu. Ich život závisí od každodenného pichania inzulínu. Nečakaný pokles krvného cukru im môže poškodiť mozog, hrozí im kóma a dokonca smrť! A práve transplantované beta- bunky dokážu vytvárať v ich organizme životne dôležitý hormón inzulín.

Bunky chráni oceľové puzdro

  Beta-bunky už začali lekári transplantovať cukrovkárom na šiestich klinikách vo Veľkej Británii. Doterajšie výsledky sú veľmi sľubné – organizmus bunky bez problémov prijal. Práve to bola najväčšia hrozba, pretože náš imunitný systém sa snaží zničiť všetko, čo je mu cudzie. Darované tkanivo či orgán dokáže zmárniť už do piatich rokov. Výnimkou je, ak je medzi príjemcom a darcom orgánu vysoká biologická zhoda.

 

 

KONIEC PICHANIU: Vedci už vedia, ako transplantovať beta-bunky, aby ich organizmus nezničil.
 

Vedci však imunitný systém oklamali. Beta-bunky uzavreli do puzdra vyrobeného z ocele a morských rias a takto chránené ich vložili do tela pacienta. Inzulín vylučujú cez mikroskopické póry puzdra. Nadšení experti veria, že našli spôsob, ako definitívne zvíťaziť nad zákernou cukrovkou. 
  „Všade na svete sa cukrovka prvého typu lieči inzulínom. Preto je transplantácia beta-buniek veľkou nádejou. I keď je to stále ešte len experiment, potrebné sú ďalšie testy,“ povedal nám diabetológ Jaroslav Fábry z hlavného mesta. „V Prahe sa chystá veľké diabetologické sympózium, kde budú predstavené nové a moderné technológie na úrovni génového inžinierstva. Aj táto metóda patrí vlastne pod génové inžinierstvo,“ doplnil. 
  Na Slovensku je registrovaných približne 300-tisíc diabetikov, z nich každý desiaty má cukrovku prvého typu. Choroba trápi väčšinou deti

Artróza

Vymyslená choroba

Trpí ňou každý piaty Európan a jednotlivé štáty vynakladajú na jej liečbu celkovo 34 miliárd eur ročne. Preto pôsobí ako hrozba najvyššej naliehavosti.

Okrem burcujúcich správ prichádzajú aj upokojujúce. Neobávajte sa artrózy! Medicína pozná účinný liek. Stačí zájsť do najbližšej lekárne a siahnuť do peňaženky. Veď dnes už každý vie, že si môže kúpiť „aktívnu ochranu“, „bezbolestný pohyb“, „dvojnásobnú silu“. Komu by bolo ľúto peňazí, keď ide o vlastné zdravie?

Degeneratívneho ochorenia kĺbov, sa nezbavíte návštevami lekárov, hromadením röntgenových snímok a konzumovaním liekov. Správna cesta vedie cez zvládanie stresu, zdravú životosprávu a relaxáciu.

Máte sa artrózy báť, alebo byť pokojní? Štatistiky hovoria na prvý pohľad jasne. Počet pacientov sa zvyšuje, niektorí lekári dokonca hovoria o „epidémii“. Rovnako rýchlo sa však zvyšuje predaj liekov proti bolesti a prostriedkov kĺbovej výživy. Logicky uvažujúci človek by očakával, že kĺbové choroby medicína zvláda hravo. Opak je pravdou. Niečo tu nehrá.

Artróza je prirodzený prejav starnutia. Jej rýchlosť závisí od toho, ako sa staráte o svoje telo. Pri narodení sa má totiž každý zdravú chrupavku.

Dedičnosť

Prípadov, keď je príčinou artrózy vrodená nedostatočnosť väzov alebo deformita kĺbov, je v skutočnosti veľmi málo. To, čo sa dedí, nie sú choroby, ale spôsoby správania, ktoré k nim vedú. S najväčšou pravdepodobnosťou človek trpiaci artrózou žije a ničí si kĺby podobným spôsobom, ako to robili jeho predkovia. Preťažuje kĺby nadváhou, ťažkou prácou alebo jednostranným náročným športom. Vášnivo sa venuje behu, tenisu, squashu alebo aerobiku. Zabúda na kompenzačné doplnkové športy, na regeneráciu, a preto kĺby rýchlejšie opotrebováva.

K artróze rýchlo dospeje človek so sedavým zamestnaním, ktorý má nedostatok pohybu a zlú fyzickú kondíciu. Bežná záťaž je nad jeho sily. Svalový aparát zlyháva a námaha sa prenáša priamo na kĺby. Výsledok je potom taký istý ako u vášnivého športovca.

Starnutie kĺbov je prirodzenou súčasťou života. Chorobu z nej urobil až medicínsko-farmaceutický priemysel, aby zdôvodnil potrebu rôznych vyšetrení a našiel odbyt pre svoje produkty (analgetiká, antireumatiká, enzýmy, kĺbovú výživu). Ľudia zmanipulovaní reklamou ihneď ochotne siahnu po tabletkách a nekriticky im dôverujú.

Ani pri športe nezabúdajte na regeneráciu

Beh, hoci je jedným z najprirodzenejších spôsobov pohybu, je pre kĺby veľkou záťažou. Vo vašom programe by preto nemal chýbať priestor pre kvalitnú regeneráciu a kompenzačné športy, pri ktorých si kĺby najlepšie odpočinú. Najvhodnejšou je jazda na bicykli alebo rotopéde, spinning, rekreačné bežecké lyžovanie, plávanie a cvičenie v bazéne. Venujte sa súčasne aj pravidelným cvičeniam zameraným na udržanie rozsahu kĺbového pohybu. Najdôležitejšie je, aby vám šport prinášal pocit psychickej a fyzickej relaxácie, nie stavy únavy, alebo dokonca bolesť.

Na urýchlenom rozvoji artrózy sa okrem fyzickej námahy podieľa stres. Vaše prípadné problémy v rodine, zamestnaní či pri sexe, konflikty v manželstve alebo neschopnosť vyrovnať sa s prirodzeným procesom starnutia sú totiž sprevádzané emočným napätím. Psychická nepohoda je spojená aj so zvýšeným napätím svalov, ktoré ich vyčerpáva. V ďalšej fáze dochádza k tomu, že sa rýchlejšie unavíte a aj neveľká námaha môže odštartovať bolesť najviac zaťažovaných kĺbov. Bolesť potom zvyšuje napätie a čím je väčšie napätie, tým je väčšia aj bolesť.

Artróza je dôsledkom chronického stresu a jednostranného preťažovania kĺbov. Röntgenová snímka kĺbov vypovedá aj o miere udržiavania sa v duševnej pohode.

Vyhýbajte sa liekom

O zázračných účinkoch rôznych liekov sme denne informovaní cez médiá. Lekár nám často povie to isté. Pri bolesti kolena, bedrier, chrbta dá urobiť röntgen, vypíše recept na analgetikum a  tým sa jeho liečba končí.

Tabletky, prípadne aj prostriedky kĺbovej výživy iba dávajú ilúziu liečby. Pri vyváženej strave a dostatku pestrého pohybu ich vôbec nepotrebujete. Ak sa stravujete nezdravo a  fyzickú kondíciu zanedbávate, kĺbová výživa vás nezachráni. V každom prípade ide ale len o zbytočne vyhodené peniaze.

Pomôžte si sami

Ak sa bolesť v kĺboch predsa len ohlási, netreba hneď bežať k lekárovi a riskovať, že sa zo dňa na deň zo zdravého človeka zmeníte na pacienta. Predpokladom k návratu do normálu je, že výrazne obmedzíte záťaž postihnutého kĺbu až do úplného odznenia ťažkostí. Musíte sa súčasne vyvarovať všetkých činností, ktoré by mohli problémy zhoršovať. Uľaviť vám môžu zábaly, kúpele, protizápalové masti a rôzne podporné rehabilitačné procedúry. Po odznení ťažkostí môžete začať kľb postupujte zaťažovať ale veľmi opatrne a záťaž  zvyšovať postupne s citlivou reakciou na prípadnú bolesť.

Ako sa opotrebovávajú vaše tlmiče

* Zdravá chrupavka má pevný a hladký povrch. Je pružná, aby tlmila nárazy (pri behu je na kĺby vašich nôh vyvíjaný tlak prevyšujúci až štvornásobne hmotnosť tela). Pripomína hubovité tkanivo naplnené tekutinou. Tá je pri dopade na zem vytlačovaná a po odľahčení sa vráti späť. Pohyb je potrebný pre správnu funkciu chrupavky a každé vhodné cvičenie spomaľuje vývoj artrózy.

* Vo veku okolo štyridsať rokov sa schopnosť chrupavky regenerovať zhoršuje, prevahu získavajú degeneratívne pochody. Hladký povrch chrupavky sa rozvlákňuje. Pri ďalšom namáhaní sa začína drobiť a dochádza k poškodeniu priľahlej kosti. Vytvárajú sa rôzne typy kostných výrastkov (osteofytov), dobre viditeľných na röntgenových snímkach. Lekári potom hovoria o gonartróze (postihnutie kolena), coxartróze (v prípade bedrového kĺbu), prípadne o spondylartróze (postihnutie medzistavcových kĺbov).

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.