carli51

Záhradkár je neúnavný experimentátor. S radosťou a zvedavosťou sa púšťa do pestovania nových alebo polozabudnutých druhov zeleniny, ktoré sú cenným zdrojom vitamínov, minerálov, bielkovín, vždy chutným a zdravým jedlom.

Zelenina nám najviac osoží a chutí, ak ju jeme čerstvú priamo zo záhradky alebo rýchlo tepelne upravíme bez dlhého skladovania. Vtedy má najviac cenných látok, pre ktoré ju pestujeme.
Ak sortiment zeleninovej záhradky rozšírime o druhy, ktoré sme ešte nepestovali, obohatíme sa o nové poznatky aj gurmánske zážitky, ktoré si nemusíme vyčítať, lebo sú jednoznačne našou ochranou aj posilou.

Listová zelenina dodáva energiu

Šaláty a listová zelenina obsahujú veľa horčíka, ktorý odstraňuje únavu, dodáva životnú energiu, posilňuje imunitu, svaly, srdce, nervy. Šalátové listy obsahujú veľa vlákniny, ktorá viaže v črevách jedovaté látky a tuky a pomáha zbaviť sa nadbytočných kíl.

Okrem klasického hlávkového šalátu obľubu získava aj šalát ľadový s chrumkavými zelenými či červenkastými listami, šalát kučeravý s jemnými zelenými a červenkastými listami, čakanka obyčajná šalátová s ružicami červenohnedých listov alebo čakanka štrbáková (endívia) so silne skučeravenými listami.

Šaláty vysievame v apríli - máji a o dva mesiace, keď vytvoria pekné hlávky, zbierame. Vyžadujú si slnečné miesto, vápenatú pôdu a dostatok vlahy.

Medzi strihané šaláty, ktoré nevytvárajú hlávky, ale ružice listov, patrí valeriánka poľná. Spolu so špenátom je najbohatším zdrojom horčíka spomedzi všetkých jedlých rastlín. Kedysi rástla divo na trávnatých medziach. V záhradke si možno túto zeleninu, ktorá chráni pred zápalovými ochoreniami slizníc a voľnými radikálmi, dopestovať výsevom v septembri.

Mangold príbuzný špenátu poznali už starí Rimania. Dnes znovu objavujeme túto diétnu zeleninu s vysokým obsahom vápnika, železa, horčíka a vitamínu C. Listy sa varia ako špenát, stonky ako špargľa.
Mangold vysievame v apríli až júni v radoch vzdialených 30 cm. Listy s bielymi alebo červenými stopkami zbierame po prvý raz tri mesiace po výseve. Po odrezaní vonkajších listov rastlina vytvára nové listy zo stredu.

Cukety pomáhajú chudnúť

Cuketa či cukina pôvodom z teplého Stredomoria má výbornú chuť, množstvo karoténov, horčíka a takmer nijaké kalórie. Táto obľúbená zelenina pomôže pri znižovaní hmotnosti, posilňovaní imunitného systému, svalov, srdca, slizníc, upokojovaní nervov a stimulácie mozgu.
Cukiny zelené či žlté možno pestovať z priesad alebo priamym výsevom v polovici mája do voľnej pôdy. Cukety rovnako ako ich príbuzné tekvice či patizóny pripomínajúce lietajúci tanier si vyžadujú slnečné miesto a výživnú pôdu. Plody zelenej cukety podobné uhorkám dosahujú hmotnosť až 5 kg, žlté cukety sú menšie. Najchutnejšie sú malé krehké cukety.

V teplejších oblastiach na slnečných chránených miestach možno v druhej polovici mája sadiť priesady baklažánu. Oválne plody s veľkosťou 20 cm zbierame asi mesiac po odkvitnutí, keď má dužina mäkké nevyzreté semená. Pre správny vývoj plodov je dôležité ponechať na kríčku nanajvýš päť baklažánov.

Brokolici sa darí všade

Brokolica z rodiny hlúbovín patrí k najzdravším druhom zeleniny.
Vďaka vysokému obsahu karoténov chráni pred infekciami, posilňuje srdce, krvný obeh, svaly, odstraňuje neurózy a poruchy spánku.
Brokolica je otužilá rastlina, ktorú možno pestovať všade, a keďze dobre hospodári s vodou, aj bez závlahy. Pestuje sa z výsevu alebo priesad a zbiera sa asi dva mesiace po výsadbe, keď sa vytvoria súkvetia, ale pred otvorením žltých kvetov. Najprv zberáme stredné súkvetie, neskôr rastlina vytvorí v pazuchách listov menšie súkvetia.

Čínska a pekinská kapusta majú krátke vegetačné obdobie, a preto sa pestujú ako následná plodina po zelenine, ktorá uvoľní záhon do polovice júla. Nie je dobré pestovať ju po hlúbovinách.

Modrá fazuľa, sladký hrach

Fazuľa s vysokým obsahom nukleových kyselín a bielkovín omladzuje bunky v ľudskom organizme. Obsahuje aj veľa železa, vápnika, draslíka, vitamínu C a vitamínov skupiny B. Nečudo, že je v rôznych úpravách trvalou súčasťou slovenskej kuchyne a nenahraditeľnou plodinou zeleninových záhrad.
Nízke kríčkové odrody fazule aj popínavé druhy vyžadujúce oporu sa vysievajú v polovici mája na slnečné teplé stanovište s dostatočnou vlahou. Neznášajú čerstvo vyhnojené pôdy. Na trhu je množstvo odrôd so zelenými, žltými, ale aj atraktívnymi modrými či mramorovanými strukmi.

Hrášok je bielkovinovou bombou, prírodným anabolikom stimulujúcim rast svalovej hmoty. Kto si dopraje túto zeleninu pravidelne, je vitálny, má pevné svaly, väzivá, vlasy aj nervy. Hrach je plodinou chladného vegetačného obdobia, ktorej mráz neublíži. Vysieva sa v marci do riadkov vzdialených 10 cm od seba. V poslednom čase získava obľubu aj hrach cukrový s krehkými sladkými jedlými strukmi.

**

Prečo sa oplatí pestovať vlastnú zeleninu

1. Pri vlastnej zelenine máme najspoľahlivejšiu kontrolu nad jej obsahom.
2. Netradičné druhy zeleniny obohatia a spestria záhradu aj jedálniček.
3. Zeleninová záhradka je najlepšou prírodnou lekárňou.
4. Najčerstvejšia zelenina pochádza z vlastnej záhrady.                                             5. Nič nepoteší záhradkára viac, ako úroda dopestovaná vlastnými rukami.