Choď na obsah Choď na menu
 


Záhrada

23. 3. 2010

Spaľovanie v záhradách treba nahlásiť hasičom

marec 2010

Kontrolované spaľovanie v záhradkách je pre občana povolené, ale na rozdiel od minulých rokov ho musí nahlásiť na linku 150. Ak to neurobí, môže sa to skončiť pokutou.

Povinnosť vopred ohlásiť kontrolované spaľovanie vyplýva zo zákona o ochrane pred požiarmi. Hasiči si poznačia čas a miesto spaľovania. Na to, že ste to neohlásili, môžu prísť pri náhodných kontrolách, ale aj vtedy, ak sa požiar vymkne spod kontroly a rozšíri sa na väčšiu plochu. Pokuta sa môže vyšplhať až do výšky 331 eur, alebo sa to môže skončiť aj v občianskoprávnom či trestnoprávnom konaní. Ak by hasiči aj pri kontrolách prišli na to, že niekto spaľuje kôpky v záhrade, má to pod kontrolou, je tam pri tom dospelý človek s vhodným náradím a hasiacimi prístrojmi, neohrozuje iný majetok, no spaľovanie neohlásil, lebo o tejto povinnosti nevedel, neznamená to okamžite pokutu. Dá sa to riešiť aj pohovorom.
Iná vec je vypaľovanie plôch vo veľkom. To bolo a je zakázané stále. Niektorí občania veria mylne v mýty, že popol je hnojivo a že ide o rýchle upratanie. Nie je to pravda. Spálená zem je bez života a rýchlo upratané môže byť i tak, že neostane nič, nielen na pozemku, ale ani z blízko stojacej chatky či domu. V najhoršom prípade môže prísť sám podpaľač o život.

Povinnosti zo zákona

Plošné vypaľovanie je zakázané. Ak je nevyhnutné porasty vyčistiť, možno ich pohrabať na upravenú hromadu v dostatočnej vzdialenosti od objektov a zimných horľavých materiálov a spáliť za bezveterného počasia v prítomnosti dospelých osôb vybavených vhodným náradím i hasiacimi prostriedkami. Po skončení spaľovania treba skontrolovať uhasenie zvyškov po spaľovaní a skontrolovať okolie. Ďalšie povinnosti, ako zákaz zakladať oheň na miestach, kde sa môže rozšíriť, ďalej zákaz fajčiť a používať otvorený plameň na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, umožniť vstup na nehnuteľnosť kvôli požiarom záchranným zložkám, dávať pozor na deti či povinnosť ohlásiť požiar hasičom, by mali byť už samozrejmosťou.

Pri postrekoch treba voliť kompromis 

Ochrana

Jar priniesla do záhrad plné priehrštie chorôb a škodcov. Pomerne častou chorobou egrešov, prípadne aj čiernych ríbezlí, je americká múčnatka egreša. Príznaky bývajú na listoch, stopkách listov, letorastoch aj na plodoch najprv v podobe bielych múčnatých povlakov, ktoré neskôr hnednú. Napadnuté plody sú nevzhĺadné a majú nepríjemnú chuť. Skoro a silne napadnuté plody sa vôbec nevyvíjajú a zasychajú.

Chémia ako posledný nástroj

Múčnatke vyhovuje predovšetkým teplé počasie a vyššia alebo striedavá vlhkosť vzduchu. Optimálne teploty sú v rozmedzí 20 - 22 oC. Pre obmedzenie choroby sú významné preventívne opatrenia, napr. výber vzdušných lokalít, vhodný, skôr širší spon výsadby, vyrovnaná výživa, najmä neprehnojovanie dusíkom, správny rez zabezpečujúci vzdušnosť krov a pod. Napadnuté rastlinné časti treba odstraňovať a vhodne likvidovať.
Na rizikových lokalitách by nemali byť vysádzané náchylné odrody. Medzi stredne náchylné odrody patrí napr. Bílý nádherný, Citrónový obří, Industrie, Roman a Šolcova naděje. Silne ohrozené výsadby s pravidelnými výskytmi možno chemicky ošetriťuž pred kvitnutím. Ďalšie ošetrenie sa odporúča ihneď po odkvitnutí, pri pokračujúcich vhodných podmienkach ešte raz, prípadne aj po zbere úrody.
Povolený je jediný prípravok Discus. V každom prípade treba dodržať hygienickú ochrannú lehotu pred zberom plodov. Plody s viditeĺnými príznakmi je najlepšie mechanicky odstrániť, keďže väčšinou ani chemický zásah už nezníži ich napadnutie.

Plesne a chrastavitosť

Významnú skupinu chorôb tvoria plesne, peronospóry a chrastavitosti. Ich spoločnou vlastnosťou je to, že na svoj rozvoj potrebujú vlhké a daždivé počasie, pričom nároky na teplotu sú rôzne podĺa jednotlivých druhov. Podobne aj chemické prípravky sú, ak už nie rovnaké, tak aspoň s rovnakými alebo príbuznými účinnými látkami.
Pomerne hojne používané sú najmä meďnaté prípravky, ktoré sú z pohĺadu ochrany životného prostredia, ale aj zdravotnej vhodnosti produkcie najvhodnejšie. Napriek tomu existujú isté obmedzenia ich používania, ktoré sú určitým kompromisom ich skutočnej potreby.
V ekologickom poĺnohospodárstve je stanovený limit do 6 kg čistej medi na hektár za rok a v integrovanej produkcii do 2 kg na ha za rok. Je to tak preto, lebo v ekologickom poĺnohospodárstve neexistuje náhrada za meďnaté prípravky, ale pri využívaní integrovanej ochrany možno používať približne 70 percent všetkých registrovaných prípravkov, aj keď tiež s určitými obmedzeniami. Takže biopotraviny sú zdravotne najčistejšie.

Záhrada po teplej zime

Prímorsky mierna zima sa postarala o to, že nezamrzli teplomilné trvalky, vegetačné obdobie rastlín sa predĺži, pôda pod snehom neuľahla a aj hrozba vodnej erózie je menšia, pretože niet topiaceho sa snehu.
Rubom zvýšených zimných teplôt je premnoženie škodcov, zachovanie zárodkov chorôb a semien burín, nedostatok zásob zimnej vlahy, hrozba jarných neskorých mrazov a nerozdrobenie hrúd ílovitej pôdy mrazom.
Jar sa už vo februári ohlásila teplým počasím. Aj keď stále pretrváva hrozba jarných mrazov, môžeme už vysievať a sadiť odolnejšie druhy rastlín. Pôda sa už zohriala nad +10 °C, a tak už aj teplomilnejšie druhy rastlín môžu bez obáv vegetovať. Najmä ak ich ochránime pred mrazmi priesvitnou fóliou.
O tom, či bude dobrá úroda, rozhodne aj intenzívnejší požer škodcami a väčší výskyt chorôb a burín. Na pahorkatinách a nížinách sú v pôdach zásoby zimnej vlahy minimálne. Ak bude teplejšie leto a menej zrážok, očakávajme opäť výrazný nedostatok vlahy.
Keďže pôda neuľahla pod snehom, nemusíme ju hlboko kypriť. V horských podmienkach však musíme rátať s prevzdušnením pôdnej hmoty, aj hlbším prerýľovaním hriadok a záhonov. Vyžadujú to aj ílovité pôdy našich nížin, pretože mráz nerozdrobil veľké hrudy vytvorené rýľovaním pôdy na jeseň.
 

Na boj proti škodcom prasatá

Americký farmár Jim Koan sa rozhodol vyriešiť problém so škodcom na svojom 50-árovom pozemku netradičným spôsobom. Namiesto klasických i keď škodlivých až nebezpečných pesticídov, používa na zneškodnenie a ochranu pred škodcom prasacích kancov. Považuje sa zatiaľ za jediného farmára, ktorý sa pokúša takýto pokus uskutočniť. Tento pokus vo svojom jablkovom sade by do istej miery mohol byť prevratný, keďže by sa škodcovia mohli odstrániť prirodzeným spôsobom bez použitia chemikálií. "Nevravím, že by každý mal pristúpiť k tomuto riešeniu, ale v konečnom dôsledku je to prijateľnejšie riešenie," uviedol Dave Epstein, špecialista na pesticídy. Škodca sa údajne dá odstrániť jednoduchým použitím chemikálií, no Agentúra pre environmentálnu ochranu tieto prostriedky postupne sťahuje z obehu pre ich negatívny dopad na životné prostredie. Šesťdesiatročný Koan skúšal viacero zvierat, ale ani jedno z nich sa mu neosvedčilo. Nakoniec si spomenul, že jeho starý otec zvykol mať v sade svine. Rozhodol sa preto doviesť pár jedincov a vyskúšať to. Osvedčilo sa mu to a onedlho dostal podporu od ministerstva poľnohospodárstva, aby sledoval efekt pôsobenia týchto zvierat. V súčasnosti jeho sad chránia až dva tucty.

Prírodné prípravky sú všestranne vhodné

Väčšinu ľudí vrátane záhradkárov z najrôznejších strán stále presvedčujú, že čo je prirodzené (biologické), je jednoznačne vhodné. A čo je, naopak, chemické, je zasa nevhodné a väčšinou dokonca škodlivé.
V skutočnosti všetko „prirodzené" sa dá nielen prepísať do chemických vzorcov a rovníc, ale mnoho z toho potom aj umelo (synteticky, chemicky) vyrobiť. Keby medzi prirodzeným a chemickým nebol veľmi úzky vzťah, potom nevedno, čím by sa zaoberali také zložité odbory, ako je organická chémia alebo dokonca biochémia. Pre názornosť sa pozrime na zopár príkladov z ochrany rastlín.
Na „chemické" pesticídy sa väčšinou pozerá ako na zlo, ktoré treba postupne nahradiť niečím „prirodzeným". Zabúda sa na to, že mnohé z pesticídov nie sú nič iné, ako odkopírované prírodné látky, vyrobené synteticky, teda chemicky. V mnohých prípadoch sú potom tieto látky „upravené" tak, aby boli nielen účinnejšie, ale aby z nich boli súčasne odstránené vlastnosti pre človeka a prírodu nepriaznivé, škodlivé.

Príkladom takýchto látok sú insekticídy zo skupiny pyretroidov, kam patria napr. známe prípravky Agrion Delta, Decis, Fast, Karate, Talstar, Trebon a Vaztak. Prapôvod týchto prípravkov je v látkach, ktoré obsahuje margarétka (Pyretrum = Chrysanthemum cinerariafolium). Synteticky vyrábaným pyretroidom preto predchádzali úplne prirodzené látky, ako je perzský prášok, pyretrum, pyretrové extrakty, pyretriny (u nás je to teraz SpruzitFlüssig a Spruzit-Gartenspray) a cineriny.

Všetky tieto látky sú síce prakticky neškodné pre človeka a iné vyššie živočíchy, ale silno jedovaté pre všetok hmyz, či už je škodlivý alebo užitočný. Odborne povedané nie sú selektívne.

To isté platí o najrôznejších prípravkoch vyrábaných z tabaku (vývar len z troch cigariet je údajne smrteľný pre dospelého človeka) a niektorých tropických rastlín.
Ak tieto látky použijeme napr. na rastlinu, na ktorej je 100 vošiek, 98 ich síce zahynie, ale zvyšné dve sa budú neobvykle rýchlo rozmnožovať, pretože sme spoločne s nimi vyhubili aj ich prirodzených škodcov (lienky, zlatoočky, pavúky). Za pomerne krátky čas potom môže byť na ošetrenej rastline viac vošiek ako pred ošetrením „skutočne prírodným" spôsobom.

Záver: Riaďme sa rozumom, nie citmi. Ak totiž použijeme síce „chemický", ale vysoko selektívny (výberový) Pirimor či Aztek (sú to aficidy - jedovaté prípravky len na vošky), zahubíme nimi tiež „len" 98 vošiek. Zvyšné dve vošky si však ich prirodzení nepriatelia, ktorí postrek bez problémov prežili, nájdu a zlikvidujú. Čo je teda nielen vhodnejšie, ale aj ekologickejšie? To, čo je účinné a zároveň ohľaduplné voči prírode.

Bioochrana s bylinkami

Väčšina byliniek obsahuje látky, ktoré odpudzujú škodcov alebo bránia rozvoju chorôb. Predstavujú jednoduchý a ekologický spôsob, ako udržať záhradu v dobrom stave. Vyskúšajte naše tipy.

Postrek z vratiča

Vratič obsahuje v listoch a súkvetiach éterické oleje, triesloviny a horké látky. Zberá sa v kvete od júla do septembra. Odvar z neho je účinný na škodce, ako sú napríklad roztoče na jahodách či ostružinách, vošky či obaľovač jablčný. Na prípravu 1 l výluhu budete potrebovať 30 g usušených kvetov, ktoré zalejete vriacou vodou a necháte pod pokrievkou lúhovať 10 až 15 minút. Preceďte ho a vychladený aplikujte ako postrek na postihnuté rastliny. Aby ste si ho mohli pripraviť aj začiatkom roka či jari, jednotlivé súkvetia si môžete nasušiť do zásoby.

Vratič obyčajný

Hnojivo z kostihoja

Je vhodné na výživovú zálievku črepníkových rastlín, zeleniny, ale aj na posilnenie rastu dospelých záhradných rastlín. Kostihoj obsahuje veľké množstvo draslíka, vápnika, železa a mangánu, preto z neho môžete pripraviť kvalitné organické hnojivo. 
Príprava je jednoduchá. Nádobu s obsahom 8 l naplňte listmi, zaťažte ich a zalejte 600 ml vody. Dobre ju uzavrite, aby ste zabránili šíreniu zápachu rozkladajúcich sa listov. Umiestnite ju na teplé miesto bez priameho slnka a nechajte kvasiť 3 až 4 týždne. Po uplynutí tohto času by listy už mali začať hniť a tvoriť tmavohnedú tekutinu. Výluh preceďte cez gázu a prelejte do čistej nádoby. Na hnojenie ho môžete použiť po rozriedení 25 ml s 1 l dažďovej vody. 
Rovnakým spôsobom si môžete pripraviť aj hnojivovú zálievku z pŕhľavy.

 

Kostihoj lekársky

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.