Choď na obsah Choď na menu
 


Ovocie, lesné plody

15. 4. 2008

Jarný rez ovocných drevín 

Jadroviny a kôstkoviny možno rezať až do kvitnutia. Ako však správne rezať? Nie každý záhradkár má v tejto otázke jasno.

Skracovanie jednoročných výhonkov na slivkách, hruškách, jabloniach, čerešniach je cestou do začarovaného kruhu. Skrátením totiž podporíme len tvorbu nových silných výhonkov a ďalšie zahustenie koruny v budúcom roku. Jednoročný výhonok má len listové púčiky a tie potrebujú celý rok pokoj, aby sa premenili na kvetné púčiky. Ak ich skrátime, nepodporujeme tvorbu kvetných púčikov, ale „metličiek", ktoré majú zasa len listové púčiky. Vtedy strom nemôže zarodiť. Výhony, ktoré sa vytvoria v tomto roku, budú mať kvetonosné púčiky v budúcom roku. Ak sa ich, pravda, nedotkneme nožnicami.
Cieľom rezu je získať optimálnu úrodu. Rez má pomôcť účinne vyplniť priestor určený pre strom a uľahčiť ošetrovanie. Vysoké stromy sú pre rez aj oberačku nepohodlné a nebezpečné. Rezom súčasne regulujeme úrodu. Násadu plodov možno síce znižovať aj prebierkou, ale prečo by mal strom zbytočne plytvať energiou a vytvárať plody, o ktoré neskôr príde?
Obľúbeným pestovateľským tvarom sa v záhradkách stáva štíhle vreteno. Zásada rezu pri štíhlom vretene spočíva v zachovaní dominancie stredníka. Stredný vrcholový výhon sa nesmie skracovať. Vrchol totiž rastie najrýchlejšie a zároveň vyrába látky, ktoré brzdia rast nižších partií stromu.
Ak zrežeme vrchol, vytvorí sa na jeho mieste kotlovitá koruna, ktorá zatieňuje nižšie konáriky. Spodná časť stromu potom zaostáva v raste, chradne, zatiaľ čo vŕšok uteká do výšky. Na vrchole však treba ponechať iba jeden výhon.
Pri štíhlom vretene by nemali byť konáre veľmi hrubé. Preto ich neskracujeme. Skracovanie spôsobuje hrubnutie konárov. Zásobné látky sa ukladajú v dreve namiesto toho, aby sa využili pri tvorbe plodov. Ak odstránime vrcholový puk, ktorý brzdí rast nižšie postavených častí stromu a spomaľuje hrubnutie konárov, vyrastajú na strome zbytočne silné vlky. Ideálne je, ak majú konáre rodivý obrast po celej dĺžke.
Bočné konáre režeme buď rezom na konárový krúžok tesne pri kmeni, a vtedy na mieste rezu nevyrastú nové výhonky. Ak ponecháme čapíky, vyrastú na nich náhrady odrezaných konárov. Záhradkár musí tvorivo zvoliť prístup, ktorý vyhovuje danej odrode, sile stromu, ale aj podpníku a pôde, ktoré tiež rozhodujú o rýchlosti rastu stromu.

Ako rezať drobné ovocie?

Na ríbezľových kroch by nemalo byť staršie drevo ako štvorročné, pretože ríbezle rodia najlepšie na dvoj- až trojročnom dreve. Ker by mal mať 5 až 12 výhonov. Každý rok ponecháme dva-tri jednoročné výhony, a štvorročné po odrodení odstránime. Konáriky egreša sa skracujú na 2 až 8 púčikov podľa sily stromčeka.

 

Prečo sú jablká pehavé


Jablone, ktoré rastú na pozemkoch s nedostatkom vápnika, rodia plody, ktoré získavajú počas skladovania pehy. Čo treba urobiť?
Ovocinár navrhuje okamžite upraviť pôdnu reakciu zapravením dolomitického vápenca.

 

Najlepšie bolo vyvápniť pôdu ešte v jeseni, kto tak neurobil pri zimnom zatváraní záhrady, musí tak spraviť rýchlo na jar. Kým sa upraví pôdna reakcia, prejde totiž nejaký čas.
Iným riešením je postrek stromov vápenatým prípravkom Kalkosan.

Napokon veľa možno dosiahnuť aj letným rezom jabloní. Ten sa robí spravidla po 20. júni.
Letorasty jabloní sa skrátia za štvrtým a piatym lístkom. Rez treba urobiť najmä vnútri koruny, aby sa strom presvetlil a svetlo prúdilo rovnomerne k všetkým halúzkam.

A ešte jeden praktický poznatok.
Na pehovitosť trpia viac veľkoplodé jablone ako maloplodé. Aj výberom odrôd možno teda predísť tejto chorobe.
 
 
Kedy je vhodné striekať broskyne proti kučeravosti?

Odporúčajú sa dva postreky, jeden preventívne hneď po opade listov v novembri. Druhý zaisťovací postrek sa oplatí urobiť na jar meďnatými prípravkami. Ak sa ovzdušie zohreje na 13 stupňov Celzia, treba striekať sírnatými prípravkami.

Broskyňu treba postrekom dokonale vyumývať, aby prípravok zasiahol hubu na celej ploche stromu.
Kučeravosť treba likvidovať v zárodku, pretože dokáže pribrzdiť rast stromu aj na dva roky a úrodu zníži až o 70 percent, nehovoriac o nižšej kvalite plodov.

 

Maliny sú pochúťkou maškrtníkov

Maliny a černice sú veľmi chutným drobným ovocím, pre ktoré možno nájsť miesto v každej záhradke. Ich jemnú chuť milujú najmä deti. Okrem toho sa z malín a černíc robia výborné kompóty, džemy, marmelády a sirupy. Včasná jar je vhodným obdobím na výsadbu nových atraktívnych odrôd.

Pôdno-klimatické podmienky Slovenska sú na pestovanie malín a černíc ideálne. Navyše šľachtitelia vyšľachtili nové odrody malín a černíc, ktoré sú príťažlivé veľkosťou plodov, vzhľadom, úrodnosťou, ale aj cennými výživnými látkami. Sú veľmi lahodné, majú silnú, typicky malinovú vôňu a chuťovo harmonickú šťavu.

Malinám sa dobre darí aj na severe

Malinám sa dobre darí v polohách s nadmorskou výškou od 200 do 400 m. Možno ich však s úspechom pestovať aj v lokalitách s nadmorskou výškou nad 600 m, teda aj v záhradkách v okolí Liptovského Mikuláša, Popradu, Dolného Kubína či Starej Ľubovne.
Úrody, veľkosť a kvalita plodov veľmi závisia od zrážok počas vegetácie. Ak prší v období pred dozrievaním a počas vyfarbovania plodov, stačí, ak dostanú ročne približne 500-600 mm zrážok. Maliny pestované na svahoch s priepustnými pôdami a v teplých podmienkach s dostatkom slnečného svetla vyžadujú ročne 700-800 mm zrážok.
Malinám vyhovujú piesočnato-hlinité alebo hlinito-piesočnaté dostatočne vlhké, mierne kyslé pôdy s obsahom humusu vyšším ako 2 percentá. Nemajú rady zamokrené pôdy s vysokou hladinou podzemnej vody. V suchších podmienkach však vyžadujú hlboké, ťažšie pôdy, ktoré lepšie zadržujú vlahu.

Černice chcú viac tepla

Černice majú podobné nároky ako maliny, ale lepšie sa im darí v neutrálnych až mierne zásaditých pôdach a v teplejších oblastiach. Odrody ako sú Thornfree, Theodor Rheimers, Lukrécia sa môžu pestovať bez ochrany v oblastiach, kde zimné mrazy neklesnú pod -18°C.
V drsnejších podmienkach treba černice chrániť pre mrazmi napríklad zakrytím čečinou. Keďže maliny i černice kvitnú neskôr, možno ich sadiť aj v záhradkách ležiacich aj v takzvaných mrazových kotlinách.
Aj keď najvhodnejším časom na výsadbu je včasná jeseň, maliny a černice možno sadiť aj na jar, a to hneď ako to pôda dovolí. Dôležité je nezabudnúť na doplnkovú závlahu, lebo sadenice sú chúlostivé na zaschnutie koreňov počas prepravy a vysádzania.

Do záhrady len overené sadenice

Sadíme jednoročné sadenice zakúpené v špecializovaných predajniach, nie z náhodnej výsadby. Len vtedy máme záruku, že budeme pestovať sadenice žiadanej odrody v dobrom zdravotnom stave.
Každoročne odstraňujeme odrodené, suché a prebytočné výhony, ktoré zahusťujú porast. Najlepšie je urobiť to hneď po zbere úrody, aby sa porast presvetlil a aby sa dobre vyvinuli nové výhony pre budúcu úrodu. Na jar odstránime tenšie a krátke výhonky tesne pri povrchu pôdy. Odstránime aj namrznuté konce výhonov. Dĺžku výhonov černíc prispôsobujeme opornej konštrukcii.
Porast pravidelne plytko okopávame, aby sme odstránili burinu, ale nepoškodili korienky a vyrastajúce letorasty. Hlboké kyprenie škodí aj rodiacim výhonom, ktoré potom ešte pred zberom zasychajú. V období sucha zavlažujeme aspoň raz týždenne.
Na hnojenie malín a černíc sa odporúča v predjarnom období asi 1 kg plného hnojiva (NPK, Cererit a iné) na 10 m2. Hnojivo zapravíme do pôdy plytkou okopávkou. Z organických hnojív sa odporúča každý tretí rok 1-2 kg vyzretého maštaľného hnoja na 1 m2 alebo kvalitný kompost.

Klasické a moderné odrody

Maliny a odrodu černíc Wilsonova skorá pestujeme buď v pásoch bez opornej konštrukcie, alebo s jednoduchou či dvojitou drôtenkou. Možno ich pestovať aj pri koloch. Políhavé odrody černíc (Thornfree), ale aj krížence červenej a čiernej maliny (Schafferova obrovská) pestujeme pri vysokých drôtenkách, ale aj pri plotoch, múroch alebo záhradných besiedkach. Záhradkári stále pestujú obľúbené odrody malín Rubín, Zeva II, Gatineau, Granát, Canby, Bojana, Afrodita.
Na trhu sa však objavili moderné poľské odrody s vynikajúcimi vlastnosťami - Polana, Polka, Pokusa, Poranna rosa. Tieto odrody rodia na jednoročných výhonoch, ktoré možno po zbere jednoducho skosiť. Vďaka vzpriameným výhonom ich možno pestovať bez oporných konštrukcií.
Nové poľské odrody sú veľmi úrodné a majú veľké a chutné plody. Polana a Pokusa sa cenia ako vynikajúce stolové dezertné odrody. Polku považujú niektorí pestovatelia za najlepšiu odrodu malín na svete. Poranna rosa zaujme atraktívnou zlatisto žltou až jemne oranžovou farbou a skvelou chuťou.
Z černíc je u nás najrozšírenejšia odroda Thornfree, zo starších Theodor Rheimers, Lukrécia, Wilsonova skorá. V ostatných rokoch sa rozširuje aj kríženec maliny a černice s názvom Tayberry s veľkými červenofialovými plodmi výbornej osobitej chuti.

***

Čo ešte treba vedieť o pestovaní malín a černíc

1. Maliny a černice možno pestovať v každej záhradke. Základom úspechu sú zdravé sadenice, výkonné odrody a dobrá záhradkárska agrotechnika.

2. Vhodná je včasná jesenná, ale aj čo najskoršia jarná výsadba. Nezabúdajme na závlahu po vysadení, v období kvitnutia a na začiatku dozrievania.

3. Sadenice kupujeme zásadne v špecializovaných predajniach so zárukou pravosti odrody, dobrého zdravotného stavu a kvality sadeníc.

4. Černice a maliny sú pomerne odolné voči chorobám a škodcom. Najlepšou prevenciou je pravidelný rez a udržiavanie vzdušného presvetleného porastu.

5. Úroda z 10 m pásu je pri odrodách malín Rubín a Gatineau 8 kg, pri odrode černíc Thornfree 17,9 kg a Theodor Rheimers 15,4 kg. Autor je ovocinársky odborník, prednáša na SPU v Nitre


Kto chce v lete zberať maliny, musí ich vysadiť hneď na začiatku jari.

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.