Dom a záhrada
;)
Minijazierko zo starej kade
Ak sa vo vašej záhradke nenájde miesto na jazierko, nevzdávajte sa. Malú vodnú plochu si môžete vytvoriť z veľkej plastovej nádoby alebo z polovice starého suda či z drevenej kade.
|
|
1. Drevenú kaďu starostlivo prezrite a odstráňte klince, prípadne iné ostré výčnelky z jej vnútra, aby neprepichli fóliu. |
|
|
2. Kaďu potom vysteľte hrubšou čiernou fóliou, ktorú naskladajte po celom vnútornom obvode a zatlačte na dno. |
|
|
3. Navrchu fóliu upevnite klincami so širokými hlavičkami, prevísajúcu časť odstrihnite. Na dno vložte čerpadlo s nástavcom a asi 10 až 15 cm pod horný okraj umiestnite mriežku na nádoby s rastlinami. |
|
|
4. Takto upravenú kaďu čiastočne zapustite do zeme a pomaly začnite napúšťať vodu, ktorá má siahať až nad horný okraj mriežky. |
|
|
5. Vodné rastliny vysaďte do črepníkov alebo špeciálnych košíkov do substrátu určeného pre jednotlivé druhy a navrch nasypte štrk alebo kamennú drvinu, ktorá zabráni vyplavovaniu zeminy. |
|
|
6. Vodné rastliny vysaďte do črepníkov alebo špeciálnych košíkov do substrátu určeného pre jednotlivé druhy a navrch nasypte štrk alebo kamennú drvinu, ktorá zabráni vyplavovaniu zeminy. |
Rastliny vo výsadbe:
1 – Mäta vodná (Mentha aquatica)
2 – Pálka najmenšia (Typha minima)
3 – Ostrica vyvýšená (Carex elata)
4 – Steblovka vodná (Glyceria maxima)
5 – Čerkáč peniažtekový (Lysimachia nummularia)
Dobré rady
- So zapájaním čerpadla sa obráťte na elektrikára. Vonkajšie elektrické zariadenia by mali byť vždy prepojené vhodným sieťovým ističom a veľmi starostlivo nainštalované.
- Na zhotovenie mriežky pod rastliny môžete využiť starú hadicu, do ktorej z vnútornej strany urobte v pravidelných vzdialenostiach dierky (prepálením alebo vyvŕtaním) a vložte do nich tenkú tyčovinu alebo hrubý drôt. Striedavo ich vzájomne prepleťte, čím vytvoríte sieť. Veľkosť ôk musí zodpovedať veľkosti nádob na rastliny.
- Vyskúšajte, či veľkosti vašej nádoby nezodpovedá veľkosť starého kolesa z bicykla. Ak áno, stačí, ak z neho podľa potreby odstránite niekoľko špicov, aby ste získali priestor na umiestnenie črepníkov.
Vybudujte si jazierko Ako na to? Najskôr si dobre premyslite rozmery jazierka a správne proporcie jednotlivých zón. Pamätajte, že pásmo mokradí a plytkej vody by malo tvoriť aspoň tri štvrtiny celkovej plochy. Zóna hlbokej vody má mať hĺbku minimálne 80 cm. Ak budete fóliu ukladať na pieskovú výstelku, treba počítať s výkopom jamy hlbšej o desať centimetrov. Čo ďalej? Skôr ako sa pustíte do ukladania fólie, zavolajte si aspoň dvoch pomocníkov. V prípade nepriaznivého počasia prácu radšej odložte na iný termín, počkajte na slnečný deň s teplotou najmenej 15 °C. V teplom prostredí fólia zmäkne a tvaru jamy sa lepšie prispôsobí. Naťahujte ju cez jamu čo najrovnomernejšie, potom na dno nasypte trocha drobných okruhliakov a pomaly napúšťajte vodu. Fólia sa bude postupne naťahovať a oveľa lepšie priľne k podkladu. Ak sú brehy príliš strmé, jej okraje zaťažte väčšími kameňmi. Počas pritekania vody strmšie časti obložte špeciálnymi rohožami s výsadbovými vreckami, ktoré dávajú možnosť založiť si rôzne rastlinné pásma. Krok za krokom Budovanie jazierka nie je náročné pre toho, kto má skúsenosti. Jeho stavba sa začína vytýčením obrysov, vyhĺbením a vyčistením jamy – budúceho dna a pokračuje uložením fólie a inštaláciou čerpadla a filtra. Zaujímavé pritom je, že jeho cena nie je priamoúmerná veľkosti. Je to preto, že najdrahšou položkou je technológia do jazierka, nie jeho veľkosť. Čiže, ak vám to výkon čerpadla dovolí, môžete vo svojich plánoch jazierko zväčšovať bez obavy veľkého nárastu investícií. V prípade, že si jazierko budujete sami, pri ploche vodnej hladiny okolo 6 m2 sa zmestíte do 20-tisíc Sk vrátane štrku, čerpadla a filtra. Ako na to? 1. Záhradnou hadicou si vytýčte tvar a rozmery jazierka. Pohrajte sa s tým a meňte tvar dovtedy, kým nebudete úplne spokojní. Kopať začnite, až keď máte istotu, že ste našli to najlepšie riešenie. Ak už totiž dno jazierka vyhĺbite a vykopete jeho obrysy, len veľmi ťažko môžete meniť jeho tvar. 2. Pri výkope nezabudnite na terasovanie – plytkú zónu na pobrežné typy rastlín cez strednú úroveň až po najhlbší bod dna. Pri malých jazierkach celkom stačia dve úrovne – pobrežné pásmo a samotné dno. Pri modelovaní dna pracujte s vodováhou. 3. Celú plochu jazierka vysteľte novinovým papierom, alebo geotextíliou. Na túto vrstvu rozložte jazierkovú fóliu. Na brehu počítajte s minimálnym presahom aj pol metra. So záhybmi na fólii sa vôbec netrápte – voda ich pri napúšťaní sama vyrovná. Nezabudnite ju však na brehu zaťažiť, napríklad veľkými kameňmi. 4. Nakoniec jazierko napustite vodou, pričom napúšťajte pomaly – aj niekoľko hodín. Keď v ňom bude asi polovica objemu vody, umiestnite na dno čerpadlo a filter. Počas napúšťania môžete upravovať breh, napríklad ho celkom skryť pod vrstvu kameňov. Po úplnom napustení vysaďte vodné rastliny do košov a umiestnite ich v jazierku na správne stupne podľa hĺbky. Rady, ktoré sa vám zídu - Ako vypočítať veľkosť Akú fóliu? Všeobecne platí, že čím väčšie jazierko, tým hrubšiu fóliu potrebujete. Na jazierka s objemom do 3 m3 a hĺbkou 0,6 m stačí fólia hrubá 0,5 mm. Stredne veľké jazierka s hĺbkou do 2 m potrebujú fóliu hrubú 1 mm a veľké 1,5 mm. Ako dlho vydrží? Kaučukové fólie spojené vulkanizáciou alebo lepením majú životnosť 5 rokov. PVC fólie spojené teplovzdušnou pištoľou alebo špeciálnym lepidlom vydržia minimálne 25 rokov. ZÁRUŽLIE je vďačnou kvitnúcou rastlinou pobrežného pásma. Jeho žlté kvety pekne ladia s vodnou hladinou. STOLÍSTOK (Myriophyllum aquaticum) je vitálny druh, rastúci vysoko nad vodnú hladinu. TRUSKAVEC (Hippuris) rastie v rôznych hĺbkach pod vodnou hladinou, ale vystúpi i nad ňu. ODRODA lekna Charles de Meurville je ideálna pre väčšie hĺbky. Pri dostatku živín kvitne často. VODNÝ hyacint pláva na hladine. Bohato odnožuje a kvitne jemnými fialkovými kvetmi.;)
Až keď budete spokojní s načrtnutým tvarom, môžete sa pustiť do výkopových prác. Po vykopaní jamy vyskúšajte, či okraje ležia v rovnakej výške. Na veľké jazierko budete potrebovať hadicovú vodováhu, pri menšom jazierku stačí naprieč jamy lata, na ktorú položíte vodováhu.
Keď máte jazierko vykopané, môžete sa pustiť do modelovania brehu a plytčiny. Nerobte však veľké spády, určite nie viac ako 20-percentné šikminy.
Potrebnú veľkosť fólie vypočítate podľa nasledujúceho vzorca: šírka pása fólie sa rovná 2 x hĺbka + 2 x 50 cm (potrebných na breh) + šírka jamy. Rovnakým spôsobom vypočítate aj dĺžku: 2 x hĺbka + 2 x 50 cm + dĺžka jamy.
- Ak fólia nestačí
Fólie sa predávajú v maximálnej šírke 8 m. Ak vám tento rozmer nebude stačiť, môžete si ju na požadovanú šírku zlepiť aj sami. Výrobcovia ponúkajú špeciálne materiály na takzvané studené zváranie. Dobre však zvážte svoje schopnosti, možno zistíte, že pre vás bude lepšie nechať si fóliu zvariť priamo výrobcom. V takom prípade budete mať nárok aj na záruku.
- Ochrana pod fóliu
Dno a steny budúceho jazierka dôkladne vyčistite od kameňov a koreňov rastlín. Ostré predmety totiž predstavujú pre fóliu zaťaženú vodou veľkú hrozbu. Ako podklad môžete na dno nasypať asi desaťcentimetrovú vrstvu piesku alebo vystlať novinami, vhodnejšou voľbou je však špeciálna geotextília.
Výber vhodných rastlín
Skalka sa zmestí do každej záhradky
Rozkvitnutá skalka s bohatou zbierkou alpínok a skalničiek je miniatúrnou napodobeninou vegetácie horských oblastí. Keďže alpínky aj skalničky sú pomaly rastúce rastliny relatívne nízkeho vzrastu, sú mimoriadne vhodné do malých moderných záhrad.
Atraktívny vzhľad a kompaktnosť týchto rastlín dovoľuje pestovať množstvo druhov a hybridov aj v tej najmenšej záhradke. Patria k nim aj zákrpkové stromy a kry vhodné na olemovanie výsadieb alebo do pozadia skalky, ako aj drobné cibuľoviny a iné rastliny, ktoré nemusia mať nevyhnutne alpínsky pôvod.
Pôda a poloha
Ideálnou polohou pre skalku je južný alebo juhozápadný svah. Dobre postavená skalka využíva a napodobňuje prirodzené stanovištia alpínskych rastlín. Vytvára podmienky, v ktorých sa skalničkám a alpínkam dobre darí.
Pôda pod kameňmi musí byť priepustná, lebo alpínky ani skalničky väčšinou neznášajú trvalé zamokrenie koreňov v zime ani teplo a vlhko v lete. Veď v prirodzených podmienkach sa uspokoja s chudobnými, plytkými pôdami s nízkym obsahom živín, ale s dobrou priepustnosťou.
Väčšine skalničiek vyhovuje dobrá záhradná zem, premiešaná s drobnými kamienkami, štrkom, ostrým čistým riečnym pieskom. Podľa potreby jednotlivých rastlín môže pôda obsahovať vhodnú dávku humusu listovky, ihličnatky či rašeliny.
Vápnomilným skalničkám treba pridať zvyšky zvetranej omietky, rozhodne nie čerstvo hasené vápno.
Vresovcovité rastliny – vresy, vresovce, miniatúrne rododendrony a azalky potrebujú, naopak, kyslú pôdu. Tým treba primiešať do pôdy rašelinu a do stavby skalky nepoužiť vápenec.
Hnojenie skalničiek je zväčša nevhodné, často veľmi škodlivé. Napríklad plesnivec po hnojení mení svoj charakter, stráca bielu plstnatosť, huňatosť – vyťahuje sa do výšky.
Rastliny sadíme do čistej, niekoľkokrát prekopanej pôdy bez burín. Pri zakladaní skalky vychádzame z veľkosti záhrady, jej polohy a reliéfu. Tam, kde je to možné, vyberieme si pre vybudovanie skalky prirodzený svah s dobrou drenážou. Vtedy môžeme vytvoriť veľmi prirodzene vyzerajúcu a atraktívnu skalku s radom skalných výstupkov prerušovaných priehlbinami.
Kameň jedného druhu
Na skalku treba použiť zásadne jeden druh kameňa. Nikdy nemiešame viacero druhov. Najlepšie je, keď sú k dispozícii rôzne veľké balvany, čím väčšie, tým lepšie. Premysleným umiestnením kameňov pri výstavbe skalky vytvoríme dostatok plôch pre rôzne druhy skalničiek. Skalku vysadíme tak, aby nám kvitla čo najdlhšie.
Pôsobivé kompozície vytvoríme s pomocou rastlín, ako je veternica, ľan, astra amellus, ale aj ľalia martagon, skalnice, rozchodníky, čistec, primule, ba aj snežienky, bledule, scilly, modrice, puškinie, konvalinky, barvinek.
Alpínske cibuľoviny, napríklad krokus, oživia skalku v zime a skoro na jar, čemerica čierna na Vianoce, kým Sternebergia lutea prežiari svojimi sýtožltými kvetmi záhradu na jeseň. Pozoruhodné efekty dosiahneme kombináciou rastlín s mäsitými listami v susedstve s jemne perovitými listami napríklad poniklecov. Mečovité listy dobre kontrastujú s vankúšovitými rastlinami.
Výber skalničiek
Výber rastlín závisí najmä od polohy skalky. Niektoré skalničky sú slnkomilné, iné, ako napr. lomikameň tieňomilný, uprednostňujú tieň. Mnohým skalničkám vyhovuje polotieň, iné znesú i úpal, priame svetlo od 12. do 15. hodiny.
Rastlinou privyknutou na intenzívne slnečné žiarenie alpínskeho pásma je rožec. Do skalky je vhodný rožec alpský (Cerastium alpinum) alebo rožec plstnatý (Cerastium tomentosum). Rožec vytvárajúci striebristé koberce s množstvom bielych kvetov je ideálny pre suché vyhrievané svahy a skalky s dobre priepustnou pôdou.
Nároky alpiniek
Alpínky, ktoré vyžadujú kyslú pôdu, je najlepšie vysádzať do špeciálne pripravených rašelinových záhonov. S veľkou pravdepodobnosťou by v skalke, kde pestujeme vápnomilné skalničky, dlho neprežili. Predtým, ako si začnete vyberať rastliny na vašu skalku, dobre si premyslite, či budete potrebovať rastliny pre veterné stanovištia, pre miesta s čistým alebo znečisteným ovzduším, plné svetlo, polotieň alebo suchý či vlhký tieň. Inšpirovať sa možno aj v nádhernej slovenskej prírode, národných parkoch, ktoré sú domovom najkrajších skalničiek. Majme však na pamäti, že sú to rastliny chránené a mali by zostať tam, kde sú. Do záhradných skaliek nakupujeme v záhradných predajniach.
***
Skalničky a ich nároky na polohu
1. Na veterné miesta – zvonček Campanula portenschlagiana, Hebe, Limonium, Sedum, Sempervivum, prýštec myrtovitý, Veronica spicata
2. Znečistené ovzdušie – Campanula garganica, Sedum, Sempervivum, Aurínia (tarica), Aubrínia (tarička)
3. Suchý tieň – Dianthus carthusianorum (klinček kartuziánsky), Gypsophyla dubia, Saponaria ocymoides (mydlica bazalkovitá)
4. Vlhký tieň – Cyclamen hederifolium, Iris cristata, Primula, Sanguinaria canadensis, Trillium
5. Štrbiny v múrikoch a v dlažbe – Antirrhinum glutinosum, Campanula portenschlagiana, Erinus alpinus, Lewisia, Saxifraga callosa
Inšpirácie zo Slovenska
Na trhu je dnes množstvo zaujímavých kníh s tematikou záhradnej architektúry. Na prvý pohľad upútajú úžasné fotografie, kvalitný papier a množstvo rád. Len si vybrať.
Má to však malý háčik. Až na niekoľko výnimiek sú to zväčša preklady cudzojazyčnej literatúry. V lepšom prípade od nemeckých autorov, v tom horšom z anglických originálov. Mnohé okrasné záhony, ktoré v
knihách uverejňujú, u nás nikdy takú podobu nebudú mať. Mnohé riešenia nemajú v našich podmienkach význam a stávajú sa tak len pastvou pre oči počas listovania. Chýbajú reálne riešenia, odskúšané v našich podmienkach. Preto sme pre vás vybrali to naj zo skutočných záhrad na Slovensku a ponúkame vám jedinečnú možnosť inšpirovať sa ozajstnými a časom overenými riešeniami. Tie sme čerpali zo záhrad, ktoré sme počas posledného roka navštívili, mali sme možnosť ich vidieť na vlastné oči a reportáže z týchto návštev sme uverejnili. Vybrali sme z nich riešenia, ktoré môžu byť pre vás inšpiráciou pri riešení vlastnej záhrady. ;)
 |
 |
|
Staré s novým Že sa to nedá zosúladiť? Konkrétny príklad záhrady našej čitateľky ukazuje, že to nie je iba možné, ale dokonca aj veľmi pekné a účelné! Pri budovaní záhrady ponechala staré jablone a marhule a zahrnula ich do svojich plánov. Vďaka tomu sa dnes pod starými stromami rozprestiera dokonale udržiavaný trávnik, ktorý spestrujú solitérne vždyzelené ihličnany. Tie naša čitateľka nezvolila náhodou. Znášajú polotieň vysokých stromov, rastú pomaly a svojím geometrickým habitom kontrastujú s nepravidelným tvarom rozložitých korún. Navyše, uvidíte, ako vám dobre padne tieň starých stromov v horúcom lete! Náš tip |
 |
 |
|
Potôčik aj bez čerpadla Ak máte v záhrade jazierko, umocnite dojem vodného prvku a doplňte k pokojnej hladine aj dynamický potôčik. Ďalšia technika, o ktorú sa treba starať? Ani náhodou! Zabudnite na obehové čerpadlo, filtre a podzemný rozvod vody. Záhrada je predsa ako obraz, v ktorom sa netreba báť využiť ilúziu. Vybudujte riečisko fiktívneho potôčka z kameňov rôznej veľkosti a vysaďte jeho brehy nízkymi druhmi rastlín, ktoré evokujú vodu. Napríklad záružlie, materinu dúšku, javor dlaňovitolistý, žltú kručinku a kosodrevinu. Náš tip |
 |
 |
|
Jazierko a nie hocaké! Celá kompozícia pôsobí príjemne vyrovnane a dostatočne zaujímavo. Napriek tomu, že brehy jazierka nehýria záplavou pestrofarebných trvaliek a drevín. Samotné jazierko je zvláštnym prvkom v záhrade, preto by bola škoda preplniť jeho brehy výsadbou. Tajomstvo harmónie však v tomto prípade nespočíva len v striedmej výsadbe, ale aj v súlade textúr použitých druhov. Cyprus arizonský, ako i japonský javor – dve dominantné dreviny – majú totiž jemnú textúru, ktorá ladí s jemným prepieraným štrkom. „Šťavu“ dáva celému obrazu svieža zeleň kosatcov na pozadí svetlého štrku a kameňov. Náš tip |
Sedem prikázaní pre peknú záhradu a dom
Pri plánovaní záhrady si treba uvedomiť, aké má plniť funkcie. Čo od záhrady očakávate? Máte malé deti? Potom by v záhrade nemalo chýbať pieskovisko, hojdačky, miesto pre bazénik. Máte väčšie deti? Nezabudnite na voľnú trávnatú plochu na futbal alebo spevnenú plochu pri garáži s košom na basketbal.
Chcete pozývať priateľov na grilovanie, stolovať pod šírym nebom? Iste by nebolo príjemné behať s plnými taniermi ďaleko od kuchyne. Preto treba kuchyňu či inú jedáleň prepojiť priamo so záhradou.
Chcete bazén? Prečo nie? Znamená to však, že určitá časť záhrady bude plne funkčná len dva až tri mesiace v roku.
Povedzte projektantovi vašej záhrady, ktoré rastliny sa vám páčia a ktoré nie, či chcete v záhrade viac stromov alebo kríkov, aké kvetiny, aký živý plot. Na záhradu sa budete dívať vy. Vy tam budete žiť. Na záhradnom architektovi je, aby vám pomohol obľúbené rastliny usporiadať tak, že spoločne vytvoria harmonický celok. Tiež vás upozorní na skutočnosť, že niektoré rastliny nemusia byť vhodné do klimatických podmienok lokality, kde máte svoju záhradu. Pomôže vám tiež pri rozhodovaní, kam a či vôbec do záhrady umiestniť také prvky, ako sú napríklad skalka, jazierko s vodnými rastlinami, vresovisko a podobne.
Na rozdiel od domu, ktorý zostáva stále rovnaký, záhrada sa mení. V tom spočíva jej najväčší pôvab. Často počúvam: "Nechcem do záhrady žiadne listnaté stromy a kry, s opadávajúcimi listami je kopa práce, chcem len ihličnany." Ak túto prosbu záhradný architekt vyslyší, je takýto majiteľ ochudobnený o každoročnú premenu, keď rastliny rašia, postupne kvitnú, majú zaujímavé plody, na jeseň sa sfarbia listy a v zime rastliny zaujmú tvarom koruny, konárov a drevom. Existuje pravidlo, že pomer ihličnatých a listnatých drevín by nemal presiahnuť 1:3.
Nikto z nás by zrejme nezabudol dať do rozpočtu na výstavbu domu kúpeľňu. Ale na to, že záhrada je neoddeliteľnou súčasťou domu, sa občas zabúda. Je to zrejme dané tým, že záhrada prichádza na rad až s poslednou etapou stavby domu, keď už je stavebník zo všetkých stránok vyčerpaný. Potom sa často stane, že sa na záhrade šetrí viac, ako je zdravé. Majiteľ domu sa rozhodne vytvárať záhradu vlastnými rukami, hoci aj podľa plánu architekta. Skôr či neskôr zväčša usúdi, že je to nad jeho sily, a začne zháňať odbornú realizačnú firmu.
Tvorba záhrady sa dá rozdeliť do niekoľkých etáp podľa našich finančných možností - čo je veľká výhoda. Predovšetkým treba urobiť hrubé terénne práce, prípadne navoziť kvalitnú zeminu, spevniť plochy. Ďalej sa odporúča vysadiť kostru z pomalšie rastúcich drevín (stromy) a obvodové výsadby. To môžeme urobiť už v priebehu stavby.
Hneď na začiatku úvah o záhrade by sme si mali ujasniť, koľko času môžeme údržbe záhrady venovať, prípadne koľko peňazí môžeme zaplatiť niekomu inému, aby nám ju udržiaval.
Kto nemá dosť času, mal by si odoprieť v záhrade skalku a rozsiahle kvetinové záhony. Tieto prvky sú totiž veľmi náročné na údržbu.
Ani najlepšie založená záhrada bez kvalitnej a pravidelnej údržby nesplní svoju estetickú, obytnú ani rekreačnú funkciu.
Autorka je absolventka Vysokej školy poľnohospodárskej v Brne, odbor sadovníctvo - krajinárstvo v Lednici na Moravě, a PEF MU Brno, zaoberá sa záhradnou architektúrou
Ako na nový trávnik SÝTOZELENÝ hustý koberec je súčasťou každej záhrady. Vďaka nemu môžu vyniknúť pestré záhony i drobná architektúra. O tom, aký trávnik bude vo vašej záhrade, rozhodujete sami. My vám iba poradíme, ako na to. Predovšetkým nezabudnite, že trávnik je kus živej prírody, ktorý chcete prispôsobiť vlastným predstavám. Má však svoje zákonitosti i požiadavky a záleží na vás, či ich budete prehliadať, alebo sa im budete snažiť porozumieť. Výsledok totiž budete vidieť už v priebehu jednej sezóny. Ak si na založenie trávnika neobjednáte záhradnícku firmu, ale mát e v úmysle popasovať sa s tým sami v rámci aktívneho relaxu, potom sú nasledujúce riadky určené práve vám. Budete mať jedinečnú možnosť vidieť, ako pod vašimi rukami záhrada celkom zmení svoj vzhľad. Či už sa rozhodnete pre vysievaný, alebo kobercový trávnik, výsledok bude nakoniec ten istý. Celkom iný priestor – útulnejší, príjemnejší a zelenší. Pocit, že ste sa o to zaslúžili vlastnými rukami, sa nedá kúpiť za žiadne peniaze. Ako postupovať pri príprave plochy? 1. Tri až štyri mesiace pred založením trávnika 2. Dva mesiace pred založením trávnika 3. Mesiac pred založením trávnika 4. Jeden až dva týždne pred založením trávnika 5. Večer pred založením trávnika PRIPRAVENÚ plochu tesne pred ukladaním povalcujte. Pri ukladaní sa pohybujte po položených doskách. Tie vašu hmotnosť rovnomerne rozložia a zabránia tak vzniku nerovností. Pásy začnite ukladať tak, aby kopírovali rovnú líniu, napríklad okraj terasy. Postupujte tak, že ďalší rad previažte s predchádzajúcim, podobne ako keď murujete tehlový múr. Ukladajte rovnako čo najtesnejšie vedľa seba a tupým dreveným predmetom ich „pritĺkajte“ k sebe. V prípade, že vzniku medzier nezabránite, zasypte ich piesočnatou zeminou. Trávnik v závislosti od podmienok prekorení za 10 až 21 dní. Ak je však slnečné počasie a zabezpečíte mu dostatok vody, po dvoch týždňoch ho už nebudete môcť odtrhnúť od podložia. Kobercový trávnik je mimoriadne vhodný na terénne vlny alebo svahovité pozemky. Pri prudkom sklone však jednotlivé pásy fixujte proti posuvu tenkými drevenými kolíkmi. Pri kladení nechajte pásy mačiny presahovať cez hranicu záhona a potom ich vykrojte do oblúka alebo iného potrebného tvaru nožom alebo ostrým rýľom. Zakladanie vysievaním sa oplatí Na vysievanie potrebujete zmes osiva, ktorú bežne kúpite v záhradných centrách i malých záhradníctvach. VÝSEV: Používajte aplikačný vozík. Zmes obsahuje zväčša minimálne štyri druhy tráv. Je to preto, že hustý trávnik je tvorený dvoma typmi tráv, ktoré majú odlišnú stavbu tela – trsnatými a výbežkatými. Prvý typ tvorí väčšinu trávnika, bez výbežkatých druhov by však trávnik nepôsobil kompaktne a boli by v ňom „diery“. Z toho vyplýva, že ak poznáte nároky jednotlivých druhov a viete, akú stavbu tela majú, môžete si trávnu zmes namiešať aj sami. Pokojne sa však spoľahnite na odborníkov a kúpte už hotovú zmes, kde si môžete na obale prečítať, aké druhy a v akom pomere sú zastúpené. V závislosti od účelu, na aký je trávnik určený, totiž tento pomer kolíše, prípadne sú pridané ďalšie druhy. DÁVKA: Na štvorcový meter je od 2,5 až 3,5 kg na 100 m2. Krok za krokom Najvhodnejší termín na sejbu je od druhej polovice apríla do konca mája a od druhej polovice augusta do konca septembra. Dávka na štvorcový meter je od 2,5 až 3,5 kg na 100 m2. Na urýchlenie vzchádzania rozhoďte na povrch trávnikové štartovacie hnojivo, ktoré zabezpečí potrebné živiny na začiatku rastu. Potom vysejte osivo pomocou štrbinového aplikačného vozíka, ktorým dosiahnete najpresnejšiu sejbu. Na rovnomerný budúci trávnik je však dôležitý aj spôsob vysievania. Potrebné množstvo semena rozdeľte na dve polovice a každú vysejte po celej ploche. Rozdiel je iba v tom, že druhú polovicu vysievajte kolmo na smer sejby prvej polovice. Keďže sa osivo musí dostať niekoľko milimetrov pod povrch, dôkladne ho do pôdy zasekajte hrabľami. Plochu po sejbe zalievajte denne tak, aby bola stále vlhká. Pri zalievaní hadicou však dajte pozor na sústredený prúd vody, ktorý by mohol povrch porušiť a vyplaviť semeno. V prípade, že nemáte automatický zavlažovací systém, uprednostnite radšej povrchové zavlažovania, ktoré sú zárukou rovnomerného zavlaženia celej plochy, bez rizika vyplavovania semena.;)
Urovnajte plochu alebo vymodelujte terén. Ak máte zhutnenú pôdu, prerýľujte ju kultivátorom, ak máte čerstvú navážku, túto prácu si môžete ušetriť. Budete však potrebovať viac času, kým pôda „sadne“, pričom nakyprená zemina navážky stratí aspoň desatinu svojho pôvodného objemu.
Pozberajte z povrchovej vrstvy korene burín, kamene a nečistoty. Počas jedného mesiaca sa o plochu starajte, akoby tam už trávnik bol, zalievajte ju a netrhajte nič, čo tam vyrastie. Vďaka zalievaniu pôda lepšie uľahne a za štyri týždne vyklíči a vzíde všetko, čo v nej ešte „drieme“ a čo ste nepozbierali – semená, podzemky a poplazy.
Postriekajte celú plochu totálnym herbicídom, napríklad Roundupom, Touchdownom, Fondom alebo Glyfoganom, ktorý zničí všetko zelené. Preto ste sa mesiac o plochu svedomito starali. Herbicídy tohto druhu totiž zasiahnu rastlinu len cez jej zelené časti. Po postriekaní aspoň hodinu na plochu nevstupujte.
V tomto období by už malo zvädnúť všetko zelené. Počkajte ešte niekoľko dní a potom vytrhajte len najväčšie buriny a zvyšok zapracujte do pôdy kultivátorom. Použité herbicídy nie sú toxické, v pôde sa rozložia až na základné prvky. Plochu urovnajte hrabľami a pomocou laty.
Znova plochu urovnajte latou a jemne polejte. Pripravte si všetko potrebné a skoro ráno môžete začať so zakladaním!
Ukladanie kobercového trávnika
Po uložení trávnika plochu povalcujte valcom plneným vodou a nakoniec výdatne zavlažte tak, aby pôda bola vlhká minimálne do hĺbky 10 cm. Prvýkrát koste po 6 až 7 dňoch od uloženia, trávne steblá totiž rastú rýchlosťou 5 až 10 mm za deň.
