Choď na obsah Choď na menu
 


S astrológom Františkom Šteffekom o zodpovednosti za svoj život 4

9. 2. 2008

 

7. Druhý príchod Krista   

   

    Ako uvažujúci kresťan nemôžem bezmyšlienkovite prijať a stráviť všetko, čo je v Biblii napísané, akoby na prvý pohľad, bez ľadu a skladu. Do očí nám bijú nie vždy sväté príbehy, ale aj také, s akými sa bežne stretávame i v súčasnosti - pomsta, násilie, kupliarstvo, vraždy, nevraživosť medzi príbuznými, kmeňmi, národmi, vzývanie o pomoc Hospodina proti "neveriacim" (nerovný zápas), či skomolené a povytrhávané vety z kontextu, aby podporili židovskú alebo kresťanskú ideológiu.

    Jednoducho sa nemôžem zmieriť s tým, čo z Biblie počas stáročí religiózni cirkevníci nesprávne preložili, interpretovali, na čo prepisovači zabudli alebo čo zámerne na vyšší príkaz povynechávali. Dokonca všetko to, čo zo starých rukopisov zostalo, ešte zaodeli Božím príkazom a trestom, že nič z toho - ani slovo, bodka či čiaročka nesmie byť vynechané, inak vykladané alebo doplnené... Čítam Bibliu a uvažujem nad textami inak ako ostatní veriaci – z pohľadu súčasníka na udalosti, ktoré sa odohrávali v periodických cykloch zemskej precesie pod zverokruhom od znamenia Barana až po Ryby.

    Väčšinu z toho, čo sa o Kristovi dozvedáme v katechizme a v kostoloch, to sú historicky neoverené fakty a rozprávky. Podľa informácií, ktoré sa nám zachovali v ústnom podaní, v spomienkach tých, ktorých Ježiš učil, boli zapísané až v priebehu tristo rokov po Jeho smrti. Napriek tomu je však nesporné, že mal mimoriadne parapsychické schopností, uzdravoval ľudí z nevyliečiteľných chorôb a dokonca privádzal mŕtvych späť do života. Tá tajomná moc vraj v ňom bola taká silná, že všetci naokolo cítili tú nevšednú silu. Neraz stačil iba dotyk a hlboká viera dotyčnej osoby, aby ju zbavil utrpenia.

    Pozemská púť človeka – Ježiša sa zmenila na prvom koncile v Nicei roku 325. Na druhom ekumenickom koncile v Konstantinopole v roku 381 zase odhlasovali akúsi univerzálnu verziu náboženstva a jednoducho popreli všetky ostatné pohanské kulty.

    Biblia aj napriek všetkým zmenám a nedostatkom predstavuje základný orientačný bod pre milióny ľudí na tejto planéte, tak ako Korán, Tóra alebo budhistický kánon predstavujú rovnaký zmysel pre ľudí iných náboženstiev. Keby sa podarilo nájsť všetky dokumenty, ktoré protirečia posvätným príbehom pohanskej, hinduistickej, židovskej, kresťanskej či islamskej viery, len ťažko by sme mohli zmeniť ich vieru, hoci by sme im argumentovali, že máme dôkaz o tom, že Budha sa nezrodil z lotosového kvetu, Ježiš z panny, že Mojžiš neexistoval alebo islam je kompilát zo židovsko-kresťanského náboženstva. Mnohí ľudia, ktorí naozaj rozumejú svojmu náboženstvu, akosi intuitívne chápu, že všetky tie príbehy sú metaforické. Náboženské podobenstvo sa stalo súčasťou vymyslenej reality. A žiť v tejto realite často pomáha miliónom ľudí vyrovnať sa so životom a byť lepšími. Pritom všeobecne slovo náboženstvo, znamená odvolávanie sa - na boha a ženstvo...

    História nás poučuje, že veci sa nikdy nedejú tak, ako ich rozumovo plánujú, diplomaticky presadzujú a za každú cenu chcú v živote a vo svete realizovať ľudia. Veci tohto sveta podliehajú vyšším zákonom a zákonitostiam, proti ktorým sú aj predstavení organizovaných cirkví úplne bezmocní. V kozme panujú objektívne, univerzálne zákony, ktoré nemožno obísť žiadnymi ľudskými trikmi. Teraz prichádza doba, kedy všetky tisícročné tajomstvá prestávajú byť tajomstvami. Je tu čas, kedy každý, aj ten najjednoduchší človek má právo na celú pravdu. A je načase, aby sme sa ju dozvedeli, pretože keď ju spoznáme, rýchlo pochopíme, aké nepodstatné sú rozpory medzi vierovyznaniami.

    Významný rabín Louis Finkelstein, predstavený židovského teologického seminára v Amerike často označovaného ako "Vatikán Judaizmu", v predslove k prvému vydaniu jeho svetoznámej klasiky: "Farizeji - sociologické pozadie ich viery" na 21. strane píše: "Judaizmus - farizeizmus sa stal talmudizmom, talmudizmus sa stal stredovekým rabinizmom a stredoveký rabinizmus sa stal moderným rabinizmom. Ale napriek všetkým zmenám názvu, duch starovekého farizeizmu pretrval nezmenený. Z Palestíny do Babylonie, z Babylonie do Severnej Afriky, Talianska, Španielska, Francúzska, Nemecka, odtiaľ do Poľska, Ruska a celej východnej Európy, staroveký farizeizmus putoval, dokazujúc tak trvalý význam, ktorý farizeizmus má ako náboženské hnutie."

    Zdrojom kresťanskej kultúry a civilizácie je však evanjelium a Kristovo učenie. Aby sme si uvedomili rozdielny postoj evanjelia a Ježiša Krista k židovstvu, ktorý sa volal za doby Krista farizeizmus, stačí si otvoriť evanjelium podľa Matúša (16: 5.,6.) a dočítame sa, čo hovoril Ježiš o farizejoch a saducejoch. Ježiš farizejov a zákonníkov nemilosrdne kritizoval a varoval ľudí pred ich pokrytectvom a falošnosťou. Je veľkým omylom si myslieť, že židovstvo je," biblická viera" a že Starý zákon má v židovskej viere to isté postavenie ako evanjeliá v kresťanstve. Židia chápu biblický text inak ako ho chápu kresťania, a to z jednoduchého dôvodu - židia čítajú biblický text podľa interpretácie talmudu. Náboženstvo známe ako farizeizmus - dnešný judaizmus alebo židovstvo, bolo prakticky založené len na talmude. Talmud bol za čias Ježiša spojením Magny Charty, Deklarácie nezávislosti, Ústavy a Listiny práv pre tých, ktorí vyznávali farizeizmus.

    Je tiež potrebné vedieť, že učenie talmudu odporuje všetkému čo kedy Kristus hlásal a kázal. Talmud vyzval k výlučnosti, nadriadenosti a nenávisti. Talmud k tomu všetkému hanobí Ježiša, kresťanov a kresťanskú vieru ako bezcenné duchovné a kultúrne dedičstvo tak, ako nikdy nič predtým alebo potom, čo bol talmud v 5. storočí dokončený. Každý človek, ktorý sa oboznámi s obsahom talmudu, toho šokuje vulgárny, obscénny, nemravný, neslušný a oplzlý jazyk, ktorý zbadá v jeho citáciách.

    Môže teda existovať niečo ako židovsko-kresťanská civilizácia, kultúra alebo ich zblíženie? Ten ktorý to hlása, nepozná ani jedno ani druhé náboženstvo, pretože ako môžeme vidieť a osobne zistiť - židovstvo a kresťanstvo sú dva odlišné pojmy – svet Satana a Boha. Kresťanstvo tak ako ho poznáme z Kristovho učenia a ako nás učí evanjelium, totálne odporuje židovskému učeniu zvanému judaizmus alebo farizeizmus a proti nemu bojuje. Farizeizmus odmietol Krista a Jeho učenie a priam ho nenávidel. Ježiš obvinil Židov slovami: „Vy z nižších ste, ja z vyšších“ (Ev.sv Jána 8: 23), „Keby Boh bol váš Otec, potom by ste ma milovali“ (Ev.sv Jána 8: 42), „Váš Otec je však Diabol, a vy chcete plniť vôľu Otca svojho (Ev.sv Jána 8: 44). Keď si uvedomíme poverčivý fanatizmus ctiteľov Satana, môžeme pochopiť zjednotenú myseľ Židov v Európe, Ázii, USA a ich mohutnú agitáciu v úsilí zničiť kresťanskú cirkev a kresťanské štáty, za každú cenu podkopať rodinné princípy, vysmievať sa a opovrhovať cnosťami kresťanov vrátane vojenskej chrabrosti, ale na druhej strane velebia vlastné zločiny. Práve táto ich nenávisť a strach z možnej straty moci veľkňazov Chrámu, bola tou hnacou silou pri odsúdení na smrť Ježiša Krista. Židia ho dali ukrižovať vo svojej šialenej nadutosti za to, že otvoril bránu svojho kráľovstva všetkým národom – nielen Židom. A práve za to nenávidia Krista a snažia sa zničiť Jeho cirkev, aby všade panovala len ich viera. Židia sú si vedomí, že len podľa svojej viery sú národom vyvoleným – pozri Protokoly č. 18, kde sa hovorí: „Nepripustíme, aby existovala akákoľvek iná viera okrem našej – v jediného Boha (JHVH), s ktorým je spútaný náš osud a tým aj osud sveta, lebo iba podľa našej viery sme my vyvolenými Bohom...“

    Tiež však pochopili a vedia, že na druhej strane sú podľa učenia vlastných prorokov národom zavrhnutým Bohom a odvtedy, čo stratili pre seba nádej na Kráľovstvo nebeské, začali smerovať ku Kráľovstvu pozemskému, ktoré nečakajú už od Boha, ale od Satana. Preto židovsko-kresťanské zblíženie nie je možné, lebo na každom kroku zakopáva o Krista, čo je skutočný kameň úrazu ekumenizmu, ktorý chce zjednotiť všetky cirkvi sveta.

    V tejto časti zdanlivo odbočím od hlavnej témy, ale má to priamu súvislosť s ďalšími udalosťami. Vo Viedni sa mal konať od 12. - 15. 3. 2000 - Kongres židovských rabínov z celého sveta. Napokon sa nekonal – vraj na protest rabínov, keď v Rakúsku vyhral voľby šéf strany FPO Jorg Haider... K najhlasnejším krikľúňom v tejto divadelnej kampani proti Haiderovej účasti na vláde, patrili od prvopočiatku USA a Izrael. Prečo? Aby čitateľ pochopil isté súvislosti a praktiky sionistov, len v krátkosti uvádzam, aký je Jorg Haider človek, do ktorého vkladajú svoje nádeje poctiví (a naivní) národovci a to nielen z Rakúska (podľa rakúskeho listu PNO-Nachrichten č. 2. str. 3).

    je člen predstavenstva (slobodomurárskej frontovej organizácie) Panevrópska únia.

    je financovaný z Friedrich-Naumann-Stifung (nadácia top nemeckej slobodomurárskej strany FDP).

    zasadzoval sa v Pentagone o vstup Rakúska do NATO (a tým pre internacionálnu poltiku, namiesto národnej politiky).

    hlasoval pre zostrenie zákona , zakazujúceho národné a vlastenecké hnutia (jeho pomocou je brutálne umlčaný každý hlas proti oficiálne sfalšovaným dejinám 20. storočia, teda aj proti známej „osvienčimskej lži“).

    je pre regulárnu „prisťahovaleckú politiku“ (teda nie už len pre azyl, ale je priamo za „riadené prisťahovalectvo“).

    napísal 6 stránkový obdivný dopis Simonovi Wiesenthalovi (okrem iného ide o autora rozprávky o vyrábanom mydle zo židovských mŕtvol).

    navštívil Muzeum holocaustu v New Yorku (splnil tak absolútne „nevyhnutnú podmienku“ pre každého, kto sa chce z milosti Rothschildov stať niekým vo „veľkej politike“).

    na rozdiel od Kurta Waldheima sa nenachádza na americkom zozname „watsch list“ (teda na súpise „nežiaducich osôb“ s úradným zákazom vstupu do USA).

    v polovici roku 1994 sa Haider zdanlivo dištancoval od internacionálnej politiky slobodomurárov a za ňou stojaceho celosvetového sionizmu (hoci je členom slobodomurárskej lóže).

    roku 1996 sa Haider zúčastnil kurzu na Harvardskej univerzite v USA, ktorého sa zúčastnili politici z 27. štátov. Témou školenia bola – privatizácia... Vedúci kurzu bol Etan Scheschinski, bývalý prezident izraelského koncernu KOOR.

    Prednášajúcimi boli Allan Schick, Emanuel Jimenez a Jeffrey Sachs - dlhé roky bol poradcom ruskej vlády. A proti účasti antisemitu Haidera na tomto elitnom seminári neprotestoval nikto z Amerického židovského výboru, ani štát Izrael, doslova nikto na celom svete!!!

    A odrazu sa spustila proti Haiderovi obrovská štvavá kampaň a protest rabínov celého sveta...? Pravdu však vyslovil (podľa izraelskej tlače Maariv) izraelský veľvyslanec v Rakúsku – Meron: „Neverím, že by Haider znamenal ohrozenie pre Židov v Rakúsku alebo v Európe“ („DT“, 17. 2. 2000).

    A tak sa namiesto vo Viedni, konal od 12. - 15. 3. 2000 - Kongres židovských rabínov z celého sveta v Bratislave. Celkom „náhodou“ to bolo práve na 61. výročie vzniku Slovenského štátu (ako výsmech či protest za deportácie?).

    Celá táto i nasledujúca sionistická maškaráda sa odohrala na prelome odovzdávania ročnej vlády Mesiaca - Saturnovi pred očami celého sveta. Ako vieme, Mesiac je symbolom ľudstva, ale aj kresťanského Mariánskeho kultu a Saturn okrem iného symbolom židovstva. Odovzdávanie vlády Mesiaca - Saturnovi, je síce cyklické, ale nie náhodné v zmysle ďalších skutočností, ktoré sa odohrali. 

    Pápež Ján Pavol II. pri každej príležitosti zdôrazňoval, že veriaci nemôžu vstúpiť do tretieho tisícročia bez oľutovania svojich hriechov. Preto v ten istý deň - 12. marca 2000, z úst Pápeža Pavla II. odznela MEA CULPA VATIKÁNU - priznanie si viny za zločiny, ktoré kresťanstvo spáchalo voči ľudskosti a ostatnému svetu za uplynulých 2000 rokov. Pápež požiadal o odpustenie za zločiny, ktoré spáchali Križiacke výpravy a Inkvizícia v Európe, za genocídu na domorodom obyvateľstve, ktorú systematicky uskutočňovala Conquista mečom a krížom po objavení Ameriky, ale aj za to, že Svätá cirkev násilím nastoľovala kresťanstvo vo všetkých kútoch sveta. Vatikán sa zvlášť ospravedlnil Židom za ich prenasledovanie atď. Je to všetko len zhoda okolností?...

    Táto dobrá vôľa a priznanie viny Vatikánu, môže hriať každého dobrého kresťana. Vatikán priznaním viny - urobil ústretový krok voči ostatným agresívnym náboženstvám sveta... Na prvý pohľad sa zdá, že týmto aktom bolo kresťanstvo zrazené na kolená. Osobne sa však domnievam, že to má priamu súvislosť s „tretím. fatimským proroctvom“, ktoré malo byť už dávnejšie odhalené svetu... Vatikán teraz očakáva, čo urobia iné náboženstvá na prelome vekov. Čo urobí mocná finančná elita a svetový sionizmus - či si priznajú rovnako vinu za stav súčasného sveta - za jeho znemravňovanie, za koristnícku devastáciu prírody, za dve svetové a nespočetné lokálne vojny, za revolúcie a falošné idey neustále podsúvané ľudstvu, za vyvolávanie nepokojov a napätia vo svete, ktorého sú priamou príčinou. Či budú aj naďalej vykorisťovať už aj tak ožobračené národy sveta nekresťanskými úrokmi atď. Lebo pri vzájomnej nedôvere národov, ktoré sú štvané proti sebe, už nik nemôže myslieť na mier vo svete, bez strachu z tretej svetovej vojny – prorokmi ohlasovaného (H)Armagedonu a následnej Apokalypsy. (Na uvedenú tému bola odvysielaná koncom mája 2000 moja úvaha ako talkshow v TV Global). 

    V portugalskej dedinke Fatima v údolí Cova da Iria zažili pastierske deti Jacinta Martos, Francesco a Lucia Santos v roku 1917 sedem mariánskych zjavení. Madonna im prikázala, aby na to isté miesto prišli vždy trinásteho dňa v mesiaci – od mája až do októbra... Deti pri každom zjavení dostali posolstvo a najstaršia Lucia ich neskôr zachytila písomne na papier.

    13. augusta sa v údolí Cova de Iria zhromaždilo asi 25 tisíc pútnikov z celého Portugalska aj zo zahraničia. Spievali mariánske piesne, modlili sa ruženec, čakali na deti a zjavenie. Deti však neprišli. Okresný komisár Arthur d´Oliveira Santos , známy slobodomurár, podvodom vylákal deti, že ich zavezie autom na miesto zjavenia. Na dva dni ich zatvoril do väzenia a vypočúval. Najprv sľubmi po dobrom, neskôr naliehaním až po vyhrážanie sa smrťou a snažil sa ich donútiť k „priznaniu“, že si všetko vymysleli. Deti však neochvejne trvali na svojom... 15. augusta po márnom nátlaku k priznaniu sa k podvodu, napokon deti prepustil na slobodu. Dňa 19. augusta potom slobodomurári zorganizovali vo Fatime protestné zhromaždenie proti „komédii so zjavením“.

    Na posledné zjavenie - podľa zaprotokolovaných správ čakalo 13. októbra 1917 asi 80 000 očitých svedkov. Bol vtedy pochmúrny, zamračený deň a veľmi pršalo. Prúdy vody sa liali na čakajúcich ľudí. Odrazu sa roztrhli mračná a uvoľnil sa veľký kus modrej oblohy, slnko žiarilo, ale nikoho neoslňovalo. „Slnečný zázrak“ vo Fatime sa začal – slnko sa začalo chvieť a kolísať, trhane sa pohybovalo na ľavú i pravú stranu a napokon sa veľkou rýchlosťou začalo otáčať okolo svojej osi ako ohnivé koleso. Z oblohy sršali zelené, červené, modré a fialové farebné kaskády a ponárali krajinu do neskutočného a nepozemského svetla. Potom sa slnko upokojilo a po chvíli opätovne začalo vykonávať tie isté fantastické pohyby s ohňostrojom rôznofarebných svetelných efektov. Tento „zázrak“ trval asi dvanásť minút a bol pozorovaný v okruhu 40 kilometrov.

    V roku 1919 postavili ľudia na mieste zjavenia malú, skromnú kaplnku. Fatima sa začala považovať za nové Lurdy. Prichádzali sem pútnici, aby si vyprosili pomoc, či poďakovali sa za milosti. Prichádzali sem s ružencom a piesňami vzdať hold Madonne. A čím viac pútnikov prichádzalo, tým úpornejší boj viedli slobodomurári proti duchovenstvu a proti “rastúcej povere Fatimy“. Neuspokojili sa len s výsmechom a ohováraním, ktorými bezbožná tlač od júna 1917 nešetrila. Siahli až k násiliu, pričom nachádzali podporu v úradoch, ktoré boli vtedy úplne pod vplyvom slobodomurárskej lóže. Keďže nič nepomáhalo, vo svojej zúrivosti v noci na 6. marca 1922 vyhodili dynamitom do vzduchu malú votívnu kaplnku. Považovalo sa to za znamenie z neba, že jedna s piatich náloží nevybuchla – práve tá, čo bola položená pod kríkom, nad ktorým sa zjavila Nebeská Kráľovná... 

    V prvých dvoch posolstvách Madonna žiadala, aby: Ľudia prestali urážať Boha, inak bude ľudstvo trestať za zlé skutky vojnou, hladom prenasledovaním Cirkvi a pápeža. Keď poslúchnete moje prosby, bude mier. Ďalej žiadala, aby Rusko bolo zasvätené jej Nepoškvrnenému srdcu. Ak sa tak nestane, tak Rusko zaplaví svojou mylnou náukou celý svet a budú vojny a prenasledovania Cirkvi. Dobrých ľudí budú mučiť, sv. Otec bude musieť veľa trpieť, rôzne národy budú zničené...

    Ako sa tieto posolstvá naplnili? O tri týždne po poslednom fatimskom zjavení v Rusku vypukla revolúcia (VOSR). Bol tam nastolený komunizmus – najneľudskejší systém v dejinách sveta, so všetkými jeho bludmi a omylmi. Kto pozná udalosti vo Fatime a konfrontuje ich s doterajšou históriou svetového komunizmu, ten je nútený priznať, akým otrasným spôsobom sa splnili predpovede Madonny.

    V predvečer revolúcie, len dvanásť dní po poslednom zjavení, prehlásil Lenin v kruhu svojich najbližších spolupracovníkov: „Pri revolúcii nejde len o Rusko. Na Rusko kašlem. Rusko je len prechodné štádium k vypuknutiu svetovej revolúcie, k ovládnutiu celého sveta... Milší mi je milionár, či kapitalista, ktorý Boha popiera, než roľník či robotník, ktorý v Boha verí... Odteraz budeme so všetkými zaobchádzať nemilosrdne a zničíme všetko existujúce, aby sme na týchto ruinách vybudovali svoj chrám“.

    Falošná náuka: To bolo nové „evanjelium“, ktoré boľševický a ateistický komunizmus ponúkol ľudstvu ako posolstvo spásy a záchrany! Všetka moc v boľševickom Rusku bola sústredená v rukách 543 najdôležitejších osôb (a z nich bolo 450 Židov), ktoré riadili 27 ústredných orgánov... Bol to systém bludov a klamných záverov, odporujúci nielen zdravému rozumu, ale aj Božiemu zjaveniu.

    V. I. Lenin (aziatský Žid) premenil Rusko na prvý ateistický a totalitný štát na svete a ruskému národu, ktorý očakával slobodu, uvalil na krk jarmo týranie, akú svet dovtedy ešte nezažil. Ruská VOSR z roku 1917 a jej následky sa dajú bez zveličenia prirovnať ako rebélia človeka voči Bohu, ktorá pripomína biblickú vzburu Lucifera.

    Vojny: Po ruskej revolúcii nasledovali ďalšie občianske vojny, revolúcie, partizánske vojny, II. svetová vojna a terorizmus až do dnešných dní. ZSSR si násilím a prevratmi pričlenil: východný Berlín, Maďarsko, Poľsko, ČSR, kde sloboda bola rozdrvená pásmi sovietskych tankov. V päťdesiatych rokoch USA rozpútali vojnu v Kórei, nasledoval Vietnam a Kambodža (kde prišli o život takmer 4 milióny ľudí). ZSSR prepadol na Vianoce 1979 Afganistan a v polovici decembra 1981 nasledovala dráma v Poľsku. Sovieti preniesli ideu komunizmu aj na západnú pologuľu – do Nikaraguy, Kuby, Guatemaly, El Salvadoru. 

    Takmer na celom svete sa okrem toho vedie aj vojna proti nenarodeným... Ďalšia vojna proti nebu a Bohu, ktorý je jediným Pánom nad životom a smrťou. A ďalšia vojna zúri v dnešnej spoločnosti – nie síce zbraňami, ale ideami, vyslovenými, napísanými a zobrazenými. Jej terčom je Boží ľud, Cirkev a jej pápež, ktorého nútia kňazi z vlastného stredu, aby prispôsobil kresťanskú etiku meniacim sa tendenciám dnešnej civilizácie. To všetko svedčí o tom, že sa na Cirkev váľa zodpovednosť za zlo a nešťastie sveta, ktoré je spôsobené prestúpením Božích zákonov. Ďalším druhom vojny a stálych nepokojov je egoizmus mnohých bohatých a mocných tohto sveta, pre ktorých spolublížny je len prostriedkom a predmetom zisku. Práve ich túžba po zisku namiesto záujmu o človeka spôsobuje sociálnu biedu a živnú pôdu pre komunistické ilúzie. Ateistický liberalizmus vo forme kapitalizmu prináša biedu obrovskému množstvu ľudí a vykorisťovanie chudobných. Na druhej strane ateistický socializmus vo svojom poslednom štádiu v komunizme, využíva biedu miliónov chudobných k tomu, aby im falošnými sľubmi dával vyhliadky na materiálny raj na zemi a súčasne ich otvorene vyzýval do revolty voči Bohu.

    Mnohé národy budú zničené: Prvý komunistický mnohovrstevný štát ZSSR bol len umelý, násilím udržiavaný štátny útvar – obrovský koncentračný tábor. V rokoch 1944-1945 boli zo svojej vlasti vyhnané tieto národy: Krymskí Tatári, Kalmykovia, Kobardíni, Karačejovia, Ingušovia zo severovýchodného Kaukazu a iné, z ktorých viac ako polovica prišla pritom o život. V geografických mapách sa po roku 1947 už tieto národnostné skupiny neobjavili ako autonómne oblasti a boli z nich jednoducho vymazané. Podobný osud postihol aj Povolžských Nemcov. Malé pobaltské štáty Lotyšsko, Litva a Estónsko nevymizli z mapy len preto, že vďaka veľkým obetiam a vzdoru sa nepodrobili sovietizácii. Napríklad, štvrtina Litovcov bola deportovaná na Sibír, alebo prišli o život pri terore vo vlasti. To, čo bolo od roku 1917 do 1945 roku hrozným osudom niekoľkých národov v ZSSR, sa po vojne stalo aj osudom viacerých východoeurópskych krajín a v sedemdesiatych rokoch sa šírilo i do mnohých krajín Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky. Všetko toto sa dialo cieľavedome v rámci komunistickej svetovej revolúcie.

    Nastane hlad: Po skončení vojny v roku 1918 prepukol hlad v mnohých oblastiach Európy ako dôsledok vojny. V ZSSR následkom revolúcie a občianskej vojny hlad pretrval dlhšie. Roku 1929 prepukol obrovský hladomor na Ukrajine a v južných častiach Ruska. Hlad moril všetky mestá, dediny a osady. Základ tejto katastrofálnej situácie nebol v klimatických podmienkach, ale v násilnej kolektivizácii poľnohospodárstva, ktorá si vyžiadala asi 12 miliónov ľudských životov.

    Budú mučení mnohí nevinní: Na priamy Stalinov príkaz bolo zastrelených alebo inak utýraných asi 6 miliónov kulakov a ďalších 10 miliónov bolo počas tohto masového vraždenia „vyradených“, aby sa mohol uskutočniť a realizovať marxizmus-leninizmus. Mnohí odborníci sa domnievajú, že tieto počty, ktoré priznal Stalin, boli len štvrtinou z celkového počtu obetí „leninsko-stalinskej epochy“.

    Prenasledovanie Cirkvi: V rokoch 1917-1939 bolo v rámci prenasledovania Cirkvi v ZSSR mučených a z veľkej časti zavraždených asi 40 000 pravoslávnych kňazov a rehoľníkov. V tom istom období bolo zničených alebo premenených na svetské účely 45 000 kostolov a 21 000 kaplniek. Po roku 1945 postihlo podobné prenasledovanie aj ukrajinskú katolícku Cirkev. Bolo zatknutých 12 biskupov, 400 kňazov, 800 rehoľných sestier a tisíce laikov. Mnohí z nich prišli vo väzení o život.

    V Česko-Slovensku postihla tá istá pohroma Cirkev o polnoci z 13. na 14. apríla 1950, kedy dvetisíc rehoľníkov odviezli na neznáme miesto do koncentračných táborov... V roku 1952 postihol podobný osud aj 10 000 rehoľných sestier – vyhnali ich z detských domovov, nemocníc a starobincov, z internátov a zo škôl. Zatknutých bolo aj 18 biskupov v ČSR, z ktorých traja zostali v domácom väzení. Z ostatnými boli zinscenované rôzne procesy a väčšinou dostali doživotné tresty. A následne prišli na rad veriaci kresťania... 

    Pápež bude musieť veľa trpieť: Svoj pontifikát začal Benedikt XV. na začiatku I. svetovej vojny. Za základné zlo a pôvodcu vojny označil nedostatok lásky, znevažovanie autority, triedny boj a honbu ľudí za majetkom. Po vojne patrila jeho starostlivosť hladujúcemu Rakúsku, Nemecku a Rusku, aj napriek tomu, že tam práve prepuklo prenasledovanie kresťanov. Až smrť začiatkom roku 1922 ukončila jeho trápenie za stav sveta.

    Jeho nástupca Pápež Pius XI. Považoval za najdôležitejšiu úlohu zastaviť nekresťanskú a neľudskú rasovú ideológiu národného socializmu a odsúdil nielen komunizmus, ale ukázal aj prostriedky proti tejto falošnej ideológii a ideám deštruktívnych revolúcií. Zomrel v predvečer II. svetovej vojny.

    Pius XII. Sa pokúšal zastaviť nebezpečenstvo vojny, ale vojnovému besneniu nemohol zabrániť, hoci vojnových štváčov zaprisahával slovami prorokov: „Beda národu, ktorý rozpúta vojnu“. Cez pápežský výbor a spravodajskú službu organizoval pomocné akcie v prospech vojnových zajatcov, utečencov a deportovaných. Pápež sprostredkoval vo veľkom rozsahu pomoc Židom, podporoval ich finančne a poskytoval im každú možnú ochranu. Až do jeho smrti v októbri 1958 nebol ani mier na svete istejší a nezmenilo sa ani prenasledovanie kresťanov.

    Ani v období pontifikátu Jána XXIII. to s otázkou mieru nebolo dobré. Krátko pred smrťou zanechal ľudstvu ako dar – testament „Pacem in terris“ – Mier na zemi. Jeho encyklika sa všade stretla s veľkým ohlasom. Avšak boj proti kresťanom a ich diskriminácia však pokračovali v nezmenenej miere naďalej.

    Ďalším nástupcom sa koncom júna 1963 stal Pavol VI. Jeho obavy o svetový mier boli opodstatnené a preto vyhlásil 1. január za Deň svetového mieru, ktorý mal ľudí ale hlavne mocných tohto sveta vyburcovať k tomu, aby sa zasadili o skutočný mier na zemi. Encyklikou „Populorum Progressio“ – Pokrok národov apeloval na svedomie sveta, zvlášť na mocných a privilegovaných, aby sa usilovali o riešenie sociálnych problémov v rozvojových krajinách, a tým zaisťovali spravodlivý mier. Pápež trpel tým, že jeho pastorálne snaženie sa nestretlo s porozumením vo východoeurópskych krajinách. Zomrel 6. augusta 1978, v deň výročia zhodenia atómovej bomby na Hirošimu a na sviatok Premenenia Pána, čím sa prejavila symbolika „per crucem ad lucem“ – cez kríž ku svetlu.

    Po ňom nastúpil Ján Pavol I. a jeho pontifikát trval len tridsaťtri dní, ako pozemský život Krista... Zomrel vari preto, že chcel informoval ľudstvo o budúcnosti sveta a o tom, čo sa veriacich zo správ tretieho posolstva z Fatimy týka ?

    Jeho nástupcom sa stal Ján Pavol II., ktorý tiež prevzal štafetu starostí o svetový mier. Preto od svojho nástupu (22. 10. 1978) cestuje po svete ako žiadny pápež pred ním a vyzýva všetky štáty, aby zachovali mier na Zemi. Varuje pred reálnym nebezpečenstvom atómovej vojny s jej apokalyptickými následkami. So všetkou autoritou a dôraznosťou to vyslovil pri návšteve Japonska v Hirošime a Nagasaki vo februári 1981. Vo veci mieru sa obrátil pápež na hlavy štátov atómových mocností s prosbou, aby zaistili skutočný mier a urobili koniec nezmyselnému zbrojeniu. Neponecháva nevyužitú žiadnu príležitosť vyzývať sily mieru a dobra proti silám vojny a ničenia. Vo výročný deň, keď sa 13. 5. 1981 vo Fatime konala svätá omša, na Námestí sv. Petra v Ríme bol na pápeža spáchaný atentát a vydesil svet. Predstavuje vrchol utrpení pápežov, ktorý Matka Božia v roku 1917 vo Fatime predpovedala.

    Na prelome mesiacov júl/august roku 1941 sa sestra Lucia prvý raz zmienila o tom, že posolstvo, ktoré spísala má tri časti. Vatikán sa začal o proroctvo zaujímať až v roku 1957. Jeho posledná časť mala byť zverejnená po jej smrti alebo v roku 1960, podľa toho, čo príde skôr. Vtedy bol pápežom Ján XXIII. Za zatvorenými dverami kancelárie pápeža bol Luciin zapečatený list otvorený. Keď hodnostári Vatikánu opúšťali pápežské komnaty, boli ich tváre veľmi prestrašené a samotný pápež zdesene povedal: „Toto tajomstvo nemôžeme zverejniť, vyvolalo by to paniku“. Tým vedome porušil želanie (príkaz) Matky Božej. A tej istej chyby proti vyššej „vrchnosti“ sa dopustil aj jeho nástupca pápež Pavol VI. a Ján Pavol II. Odvtedy však začali kolovať rôzne chýry o posolstve z Fatimy. Kým však Vatikán nezverejní proroctvo celé, špekulácie budú pokračovať. Existuje veľa hypotéz o jeho obsahu. Jedna hovorí, že musí ísť o opis konca sveta po nukleárnej vojne. Podľa inej sa vízia sústreďuje na korupciu katolíckej cirkvi, čo Vatikán samozrejme nie je ochotný priznať ani uverejniť. Tvrdenie, že publikovaním plného textu cirkev „riskuje nesprávne pochopenie“ posolstva, neobstojí, pretože Matka Božia dala posolstvo preto, aby ľudstvu pomohlo, nie aby mu uškodilo. Celé stáročia vychovávajú kresťanských duchovných vo viere, že obyčajný človek by mohol cirkevné tajomstvá znesvätiť svojím nepochopením. Tá doktrína však zablúdila do kresťanstva zo židovského náboženstva a z niektorých náboženstiev pohanských.

    Kardinál Ottaviani, ktorý posolstvo z Fatimy poznal, prehlásil na jednej tlačovej konferencii: „Môžem iba konštatovať, že všetko, čo doteraz kolovalo medzi ľuďmi o tajomstve z Fatimy, nemá akýkoľvek podklad. Toto posolstvo je v plnom súlade s Evanjeliom a učiteľským úradom Cirkvi a že Cirkev ho chápe a vysvetľuje ako materinské napomínanie Panny Márie... Našou povinnosťou je toto „evanjeliové posolstvo modlitby a pokánia“ odovzdať ďalej ľudstvu.

    Dňa 30. októbra 1984 zverejnil katolícky týždenník Bildpost interview s biskupom diecéze z Leirie-Fatimy - Albertom Cosma do Amaral, v ktorom hovorí: „Tretie tajomstvo z Fatimy nemá nič spoločné s atómovými bombami a hlavicami, nič s Pershingami a raketami SS-20, nič so zničením sveta. Obsah sa týka predovšetkým našej viery. Stotožňovať proroctvo s katastrofickými predpoveďami alebo nukleárnym holocaustom znamená prekrútiť jeho význam. Strata viery celého kontinentu je horšia ako vyhladenie národa a je pravda, že viera v Európe sa postupne stráca“. Kardinál k tomu ešte dodal, že: „Pre cirkev existujú „prevažujúce dôvody“ pre upustenie od zverejnenia tretieho tajomstva z Fatimy“. Podľa tohto vyjadrenia, obsahom musí teda byť veľká kríza v cirkvi, predpovedaná strata viery, ak sa nenaplnia prosby Márie. K tomuto záveru sa prikláňa aj mnoho ďalších expertov.

    Keď sa sestra Lucia zdôverovala v roku 1957 otcovi Fuentesovi, dotkla sa aj témy diabla v našej dobe. Ten vraj urobí všetko preto, aby získal duše veriacich. V rokoch 1969-1970 napísala v listoch kňazovi: „Mnohí sa nechajú ovládať diablovou vlnou, ktorá zmieta svet a sú takí zaslepení, že sú neschopní vidieť svoje chyby“. V inom liste hovorí: „Je veľmi bolestivé vidieť obrovský zmätok medzi tými, ktorí zastupujú zodpovedné miesta v cirkvi a páchajú zlo... V skutočnosti diabol úspešne zasial zlo ako niečo „dobré“ a slepí začínajú viesť ostatných.“ Sestra Lucia vypovedá priamo o falošných doktrínach, diabolskom zmätení a duchovnej slepote tých, ktorí majú veľkú zodpovednosť v cirkvi. Opisuje tiež, že mnohí kňazi sa nechajú ovládať diablovou vlnou, ktorá napadla svet.

    Po nástupe Jána Pavla II. na pápežský stolec, zároveň s ním prevzal na seba nielen boj za mier, ale aj povinnosť zverejniť tretie tajomstvo z Fatimy. Neurobil to však ani on. Počas návštevy vo Fulde v Nemecku (17. 11. 1980) sa ho pútnici pýtali na tretie fatimské zjavenie. Noviny „Stimmes des Glaubens“ uverejnili jeho odpoveď, v ktorej okrem iného povedal: „...ak existuje posolstvo, v ktorom sa hovorí, že oceány zaplavia celú našu súš a že v momente milióny ľudí budú trpieť,... potom tu už viac nie je žiaden dôvod chcieť zverejniť toto tajné posolstvo“. O rok po atentáte na jeho osobu, skôr než sa vybral 13. 5. 1982 na púť do Fatimy, požiadal portugalského tlmočníka, aby mu pomohol preložiť niektoré zvláštne výrazy... Potom namiesto zverejnenia tajomstva (alebo v súvislosti s ním ?) v lete 1986 pozval pápež (ako prvý v dejinách rímskej cirkvi) ostatné kniežatá cirkvi k modlitbe a k výmene názorov a myšlienok do kostola svätého Františka z Assisi. V podstate sa jednalo o škandalózne a svätokrádežné náboženské zhromaždenie, ktoré bolo organizované a financované svetovou superlóžou B, nai B, rith a konané pod predsedníctvom samotného pápeža Jána Pavla II. (toto zhromaždenie bolo už predpovedané v knihe, ktorá bola vydaná roku 1920 a jej obsah v súhrne znie: „Hodina tvorivého Izraela nastala“. Jej autor Jean Izoulet zastával významné postavenie, pretože bol profesorom spoločenskej filozofie na Collége de France. Navrhol podrobný plán (r. 1926) zriadenia jedinej svetovej vlády. Izoulet apeluje na židovský národ za uskutočnenie nového svetového poriadku – odtiaľ titul jeho knihy „Paríž – hlavné mesto náboženstva alebo Poslanie Izraela“. K dosiahnutiu duchovnej a kultúrnej moci si musí vyvolený národ zaistiť kontrolu všetkých univerzít sveta. Za účelom zjednotenia svetových názorov sa profesor na Collége de France podrobne zaoberá zlúčením univerzít. „V súčasnosti je na svete okolo tisíc univerzít. Spojme ich dohromady! Tým vytvoríme najvyššiu a najmocnejšiu korporáciu, …zbor vedcov a mysliteľov“. Za účelom spojenia a riadenia tisíc univerzít bude vytvorená najvyššia svetová univerzita v Jeruzaleme - križovatka medzi Európou a Áziou, bude zverená Židom, národu, ktorý je sprostredkovateľom medzi Západom a Východom. Pätnásť hlavných najvyšších funkcií najvyššej hebrejskej univerzity bude v celosvetovej rovine spočívať v etablovaní jedinej reči, jedinej meny, jedného náboženstva, jedinej vedy, jednotných dejín, jednej literatúry, jednotného umenia, jednotného novinárstva, zmierovacieho úradu, čestných rádov, kalendára veľkých mužov, knižníc, výstav, olympijských hier, zvláštnych úloh a štipendia.

    Yann Moncomble si vzhľadom na uvedené dal prácu aj s tým, že zostavil bilanciu. Niektoré body sú už uskutočnené a ostatné, ako sa hovorí, sú už na ceste... Záujemcov o podrobnosti odkazujem na Montcobleho knihu „Trilaterálovia a tajemstvo globalizmu“. Najvyššia univerzita v Jeruzaleme bude majákom, svietiacim ľudstvu. Čo konkrétne znamená, že Židia budú musieť kontrolovať všetky oblasti intelektuálnej a kultúrnej moci a blokovať „nielen púhe rozumové náhľady, ale aj predstavy a pocitové vnemy“.

    „Slobodomurárstvo“, napísal rabín Isaac Wisse „je židovské zriadenie, ktorého história, stupne, rády, a prejavy sú židovské od začiatku až do konca s výnimkou niekoľko stupňov a niekoľko málo hesiel“. Slobodomurár Sanderson k tomu ešte dodáva: „Bolo by veľmi jednoduché, nie však vhodné a spravodlivé, odsúdiť zakladateľov za to, že zaviedli židovské obyčaje. Dali si veľkú prácu s vytvorením harmónie medzi Židmi a kresťanmi potlačením Nového zákona“. A to je práve to kľúčové želanie Jeana Izouleta.

    Dejiny všetkých náboženstiev, tak ako i kresťanstvo majú aj svoje tienisté stránky. Ježiš, ktorý hlásal mier, bol zneužitý na ospravedlnenie križiackych výprav a na zriadenie výkonnej moci inkvizície. Evanjelium zase slúžilo k udržaniu moci nielen demokracii, ale aj autoritatívnych režimov a absolutistických panovníkov. Kresťania síce zakúsili veľa príkoria, ale zároveň ho z pozície moci spôsobovali aj iným veriacim. V Starom zákone sa hovorí, že druhý príchod Mesiáša sa uskutoční asi "jednu generáciu po založení izraelského štátu". V teológii Islamu sa prorokuje, že islamské náboženstvo prestane existovať krátko potom, ako "človek urobí prvé kroky na Mesiaci". V Tibete sa traduje, že budhizmus zanikne "čoskoro po 13. Dalailámovi". Veľa sa hovorí aj o stretnutiach ľudí so supernaturálnymi bytosťami; mnohé z nich sú považované za zázračné zjavenia Panny Márie. Tie najznámejšie poznáme z tlače alebo z ľudových fám. Napríklad udalosti, ktoré sa odohrali začiatkom storočia v portugalskom mestečku Fatima alebo v španielskej dedine Garabandal v roku 1961, ktoré trvali celé štyri roky. Obe majú veľa spoločného. Obe začali nečakane akýmsi zvláštnym zvukom. Deti sa spontánne dostali do hlbokého tranzu, pri ktorom komunikovali so ženskou bytosťou. Zjavenie, ktoré videli ako prvé, označili za "anjela" a ten im oznámil zjavenie sa "krásnej panej z neba". Udalosti v španielskej dedine Garabandal sú už veľmi dobre zdokumentované. Lekári podrobovali deti celému radu testov, ale hlboký tranz, do ktorého sa spontánne dostávali, vedecky vysvetliť nemohli. Napriek tomu, že sa ich snažili z tranzu prebudiť všemožnými prostriedkami - pichali do nich ihly, svietili im do očí silným svetlom, atď., ani štyria muži nemohli napríklad zastaviť levitujúce dievča. A vo všetkých týchto prípadoch sa spomína koniec sveta, ktorý ľudstvu hrozí, keď sa ľudia nedokážu spamätať a nerozhodnú sa žiť v bratskej láske a v pokoji.

    Pravda 27. 6. 2000 priniesla článok „Sklamanie z proroctva“: „Ľudstvo sa ešte môže zachrániť a vyhnúť sa aj takým apokalypsám, ako je nukleárna vojna. Treba sa len včas rozhodnúť.“ Vyplýva to z tretieho tajného proroctva z Fatimy, ktoré v pondelok ráno vo Vatikáne predniesol prefekt Kongregácie pre doktrínu viery, kardinál Joseph Ratzinger. Posolstvo odovzdala Panna Mária trom pastierom v portugalskej Fatime v roku 1917. Podľa kardinála nebolo prezradené nijaké tajomstvo a čítanie proroctva zrejme vyvolá sklamanie. Celé desaťročia totiž vzbudzovalo zvedavosť a dohady verejnosti. Kardinál vysvetlil, že hrozivá postava anjela s ohnivým mečom z posolstva predstavuje posledný súd. „Vyhliadky, že by svet mohol byť v mori ohňa obrátený na popol, už dnes nie sú len fantázia. Človek sám so svojimi vynálezmi vykoval ten ohnivý meč„ , napísal kardinál v zrejmej súvislosti s jadrovými zbraňami. Vatikán vraj zverejnil celý rukopis proroctva, aby zamedzil ďalším špekuláciám. Tie sa týkali neúspešného pokusu o atentát na pápeža Jána Pavla II. v roku 1981. Pápež vtedy utrpel vážne zranenia a krátko po streľbe vyhlásil, že za svoj život vďačí Panne Márii. Kardinál Ratzinger uviedol, že turecký terorista nebol ničím iným, len nástrojom božej vôle. (Vatikán, ČTK).

    Ľudstvo dospelo vo vývoji k bodu, kedy majú na veľké posvätné pravdy nárok všetci bez rozdielu, i keď je takmer isté, že nie všetci hneď pochopia alebo nepochopia vôbec. Podľa rôznych proroctiev žijeme dnes v dobe obrovských zmien. Skončilo sa druhé tisícročie a s ním sa pomaly končí aj vyše dvoj tisícročné astrologické obdobie znamenia Ryby, ktoré sú tiež znamením Ježiša a obrovského utrpenia ľudstva. Potvrdí to každý, kto sa zaoberá astrológiou a jej symbolmi. Podľa tohto znamenia musia vyššie mocnosti ľuďom povedať, čo majú robiť. lebo nedokážu analyzovať všetko, čo sa okolo nich deje („Máte oči a nevidíte, máte uši a nepočujete“ – Kristus).

    Teraz pomaly vstupujeme do obdobia Vodnára, v ktorom sa ľudia dozvedia pravdu a dokážu aj samostatne myslieť. Aj ideologický posun je obrovský a deje sa práve teraz. Niektorí členovia cirkvi sa astrológiou riadia a cirkev toto obdobie nazýva prechodným obdobím pred koncom dní. To však neznamená koniec sveta – lebo ani Apokalypsa o ňom v tomto zmysle nehovorí... O konci dní hovoria mnohé náboženstvá. Nesúvisí to však s koncom sveta, ale skôr s koncom súčasného obdobia Rýb, ktoré sa začalo v čase Kristovho narodenia, trvá 2160 rokov a určitý čas pretrvá ešte v treťom tisícročí. Až vstupom do obdobia Vodnára sa začne nová éra ľudstva. Tú by si však nemal nikto mýliť s falošnou ideou New Age, ktorú nám podsunula elita sionistov, aby ľudstvo zmiatla a dostala ho presne tam, kam chce.

    Kresťanská cirkev mala so židovským náboženstvom a rímskou mocou od prvopočiatku tichú dohodu, že nebudú na seba útočiť vo veciach pravdy o vzájomnom pozadí svojich náboženstiev... Napriek tomu jestvovala neustála hrozba, že niektorá strana jedného dňa prezradí toto tajomstvo a triumfálne predloží isté dokumenty svetu.

    Pre odhalenie pravdy je prechod zo znamenia Ryby do znamenia Vodnára v dejinách ľudstva mimoriadne vhodným obdobím. Ak sa dostane skutočná pravda na verejnosť, Vatikán bude stáť pred takou krízou viery, akú nezažil v celej svojej dvoj tisícročnej histórii. Zasvätenci hovoria, že vo veku Vodnára sa začnú objavovať nevšední duchovní učitelia, ktorí budú ľudí viesť k vyššej duchovnosti a ku skvalitneniu života človeka i celej spoločnosti a že to bude práve slovanstvo, ktoré bude ľudstvu ukazovať správnu cestu.

    Druhý príchod Krista o ktorom hovorí aj Zjavenie Jána – Apokalypsa, by malo byť konečné priznanie Svätej stolice o podvode a klamstve v súvislosti s pozemským životom Ježiša Krista a jeho učenia. A to je to famózne „tretie fatimské tajomstvo“, ktoré sa doteraz bál odhaliť svetu každý pápež, odkedy sa s ním oboznámil a prečítal jeho písomný záznam...

    Prvý príchod Krista znamenal nové svetové náboženstvo. Jeho druhý príchod má byť konečne zjavená pravda celému svetu. Ide o priznanie Cirkvi, že spolu so židmi a rímskou mocou skamuflovala život Krista a celú kresťanskú vieru na politicko-náboženskú ideológiu. Až potom môže dostať Vatikán novú šancu nastoliť a zabezpečiť Kristovo pôvodné a pravé učenie. Dovtedy bude Cirkev svätá donucovaná prijímať rôzne kompromisy pri zlučovaní sa z inými cirkvami, čo má podľa plánu napokon vyústiť do jednosvetového náboženstva - Judaizmu.

    Inteligentný človek 21. storočia už jednoducho nemôže len slepo veriť, čo mu niekto druhý naservíruje - zvlášť, keď je to názor vyložene naivný a rozpor medzi slovami a činmi je taký veľký ako dnes. Na druhej strane však tiež nikto nemôže poprieť, že moderná cirkev vykonala v dnešnom svete veľa dobra, aj napriek tomu, že jej dejiny sú plné klamstiev, násilia a krvi, ktoré spôsobili križiacke výpravy, lebo mali za cieľ „prevychovať" pohanské kulty a náboženstvá na východe, a conquista na západe v Novom svete uskutočnila mečom a krížom genocídu národov.

    Praktická charitatívna činnosť kresťanských organizácií - nemocnice a vývarovne jedla pre chudobných, útulky pre bezdomovcov, utečencov, starých ľudí, opustené deti, atď. - to je dielo, aké nemá porovnateľný rozmer v žiadnom inom náboženstve. Veď práve cez kresťanstvo si človek po prvýkrát uvedomil, že s chorými treba mať súcit a že im treba pomáhať a nie sa ich zbavovať ako nepotrebného spoločenského odpadu. Ježiš svojím prevratným, revolučným učením zaťal veľmi hlboko, do toho najvnútornejšieho a najcitlivejšieho nervu ľudskej podstaty. Napriek deformáciám konceptu v priebehu minulých dvoch tisícročí možno s absolútnou istotou povedať, že idey kresťanstva vyviedli povedomie ľudstva z temnoty znovu na svetlo. Kresťanské učenie, napriek stáročnému tápaniu, hľadaniu a mnohým omylom, nikdy nestratilo na svojej sile a príťažlivosti. Čo kresťanstvo predstavuje, to s nami môže ísť do všetkých vekov, ktoré prídu, a stále bude jedným z účinných impulzov v ľudstve, keď už náboženstvo, ako ho poznáme, nebude viac existovať. Kresťanstvo tu zostane.

    Dospeli sme na základe faktov, písomností a indícií k najnechutnejšiemu zo všetkých falošných nábožensko-politických dohôd, aké sa kedy uskutočnili na tejto planéte. Alebo možno len k najutajovanejšej dohode od čias rímskej ríše, kedy rozmáhajúci sa Rimania dali Židom špeciálny štatút, lebo oni vytvorili to fantastické sedatívum davov - kresťanské náboženstvo - ktoré plebs v antickom Ríme udržiavalo v určitých medziach a vyzývalo ich, aby nadstavili aj druhé líce k úderu. Aby milovali aj svojich nepriateľov ako seba samého, hoci ich ponižovali, trýznili, okrádali, znásilňovali a často aj zabíjali. Vymysleli si aj Mesiáša na základe hlasu prorokov. A následne stvorili i jeho „životopis“, pričom vykradli mytologické príbehy z dávnych čias, kultúr a civilizácií, aby tak plebsu vnútili svoju moc a zabránili vzbúriť sa proti svojím pánom.

    V najdlhšom a najúplnejšom dokumente z koptských zvitkov sa hovorí o poslednej vojne, ktorá ľudstvo v budúcnosti čaká. Autor v nej opisuje synov svetla, ktorí budú stáť v opozícii k synom temna, ktorí "si myslia, že šíria slovo Kristovo, ale sú prázdni a nevedia o tom... Nevedia, kým sú, ako hlúpe zvieratá. V "Apokalypse podľa Petra" sa píše o kresťanoch, ktorí padli do rúk zlého, prefíkaného muža a vyznávajú zradnú pravdu a zlé učenie. Budú hovoriť zlé veci jeden na druhého a mnohí z tých, ktorí stoja proti pravde sú poslami omylu a postavia tento omyl proti mojím čistým myšlienkam... Preto duchovní pastieri by mali ako prví ísť pozitívnym príkladom ostatným a uplatňovať v živote Kristov odkaz. Dnes by už nemali ľudí balamutiť rozprávkami, ovládať ich strachom a finančne z nich ťažiť.

    Ak sa rozumný človek a nemusí to byť nutne veriaci, zamyslí nad pápežským úsilím od I. svetovej vojny až podnes, môže si takmer verne predstaviť kresťanskú Cirkev v období Rímskej ríše, keď bola aj s veriacimi prenasledovaná a hlásala slovo Božie v ilegalite. A zároveň si môže uvedomiť cyklus i jasnú kauzalitu (súvislosť javov a príčin) a synchronicitu (súčasne existujúcich javov), avšak s odstupom takmer dvetisíc rokov.

    Sionskí mudrci za Constantina vytvorili z Ježiša „bohočloveka“ dávno po Jeho smrti. A predsa aj napriek tomu, hypotetické horoskopy narodenia a smrti jasne hovoria a vykazujú tieto božské atribúty - Jeho vyvolenosť... Tak to zariadila Prozreteľnosť naprotiveň satanskému klamstvu a tým potvrdila tohto človeka a prijala ho za Svojho syna. Preto sa za žiadnych okolností nevytratil z mysle a sŕdc ľudstva ani po dvadsiatich storočiach. Veľkosť Krista nemôže utrpieť ani zverejnením „tretieho fatimského posolstva“, práve naopak. Avšak cirkev sa zahanbí viac než sú ich šarlátové sutany, keďže sa tak dlho oháňala Jeho učením, skutkami, skrývala sa zaňho a v Jeho mene nesúc kríž a meč páchala i veľké zlo.

    Žiaľ, odvtedy sme svedkami, že Sionskí mudrci aj v nedávnej dobe dokázali stvoriť „božských“ vodcov a géniov ľudstva, ktorých dosadili na čelo svojich falošných náuk a ideológií ešte za ich života - Marx, Engels, Darwin, Trockij, Lenin, Stalin, Hitler..., ktorými uvrhli do priepasti smrti milióny ľudí (aj vlastných). Po ich smrti však vždy vyplávali na svetlo božie ich podvody a zločiny proti pravde, ľudskosti a svetu. To najväčšie satanské zlo má vybudovaný svoj chrám z kaukazskej žuly presne 80 rokov. Leží v ňom zakonzervované a uctievané na „veky“ v mauzóleu na Červenom námestí v Moskve. Pokiaľ tam bude „strašiť“, nezhnije a nespráchnivie, dovtedy to zlo, ktoré spáchal a zanechal po sebe - nezmizne zo sveta.

    Dnes to vyzerá tak, že Židia sa už nedopustia tej chyby, akej sa dopustili v starom Ríme. Teraz majú nukleárne zbrane a časom osvedčený argument je na ich strane a nestojí proti nim. Preto si dovolil povedať nasledujúce slová izraelský profesor a vojensky historik Martin Van Crevel v rozhovore, publikovanom v Jeruzaleme (Nadim Ladki IAP,
http://www.iap.org/), že: „Izrael by sa mohol pomstiť za holocaust tým, že by zlikvidoval milióny Nemcov a iných Európanov... My vlastníme niekoľko sto atómových hlavíc a rakiet, ktoré môžeme vystreliť na terče všetkými smermi, možno dokonca aj na Rím. Väčšina európskych hlavných miest je terčom našich vzdušných síl. Naše armádne sily nie sú na 30- tom mieste vo svete, pokiaľ ide o silu, skôr na druhom alebo treťom. Máme schopnosti stiahnuť so sebou celý svet. A ja vás môžem ubezpečiť, že to sa istotne stane, kým by Izrael padol." Z toho vidno, k čomu má poslúžiť toto vyzbrojenie 3,5 miliónového národa? Na druhej strane však Židia síce vykrikujú do sveta, že chcú s inými národmi žiť v mieri – slobode rovnosti a bratstve (medzi sebou?), ale vôbec z ich strany nebadať ani najmenší náznak tohto snaženia... Naopak, od všetkých krajín cez ADL (Anti deflamation league - založená v roku 1913 ako zložka k medzinárodnému "jewish fraternal order and secret society" - židovské bratstvo a tajná spoločnosť alebo tiež B'nai B'rith) požadujú pre seba ochranu v zmysle zákonov proti antisemitizmu, rôzne výhody a samozrejme toleranciu...

    Napríklad: V roku 1997 sa členovia ADL stretli s predstaviteľmi slovenskej vlády za účelom zakázať a stiahnuť zo škôl učebnicu Milana Ďuricu – „Dejiny Slovenska a Slovákov“. Stretnutie sa uskutočnilo na podnet aktívnej skupiny slovenských Židov (UZ ZNO). Napriek tomu, že kniha bola hodnotená pozitívne (ani náznak po antisemitizme!!!), táto skupina nakoniec dosiahla jej celkove stiahnutie zo slovenských škôl (Stalo sa tak v štáte, kde Židia tvoria menej ako pol percenta celkovej populácie). 

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.