S astrológom Františkom Šteffekom 7
časť 19. Reprodukčný systém
Z duchovného pohľadu je rakovina prsníkov u žien dôsledkom dlhotrvajúceho a hlbokého odporu, ktorý doslova zožiera ich prsia - tie symbolizujú nielen dar výživy dieťaťu, ale aj dar priazne a odovzdanosti sa partnerovi. Preto zdurené uzliny v podpazuší a prsiach signalizujú zábrany a stagnáciu v citovej oblasti (o tom sa môže každá takto postihnutá žena presvedčiť sama, ak sa nad tým zamysli a prehodnotí svoje uplynulé životné postoje, často zisti, že ako dieťa bola zahrňovaná nadmernou starostlivosťou a panovačné postoje rodičov dusili jej slobodný rast, čo mohlo pokračovať aj v dospelosti).
Teda zdurené uzliny jasne poukazujú na to, že osoba príliš lipne na svojich negatívnych spomienkach a že si vytvára a privoláva situácie, ktoré ju zraňujú - namiesto toho, aby sa ich definitívne zbavila. Tieto svoje stavy môže ľahko zistiť z nahromadených sĺz a z pocitu, že sa ocitla v slepej uličke, z ktorej niet úniku a začne obviňovať iných za svoje vlastné obmedzenie.
Nádory maternice vznikajú z častého citového zraňovania od mužov, čím trpí ženskosť. Ale na druhej strane si ženy aj samé v sebe pestujú vlastné krivdy. Mali by si uvedomiť, že koniec partnerského vzťahu ešte neznamená, že s ňou nie je niečo v poriadku. Neznižuje to, ani nezvyšuje jej cenu, lebo pre lásku muža nikdy nie je dôležité to, čo sa žene v minulosti prihodilo - vždy záleží len na prítomnosti a obojstranných reakciách. To však neznižuje fakt nezodpovednosti, lebo zároveň je žena zodpovedná za svoje skúsenosti a potrebnú zmenu, ktorá jej umožní, aby ju mali ľudia radi.
Aj sprievodná „frigidita" pochádza zo strachu a z presvedčenia, že nie je normálne radovať sa z vlastného tela. Odpor voči sebe môže ešte viac vystupňovať necitlivý partner. Tento pocit viny a odporu majú hlavne homosexuálne orientovaní jedinci a pseudohermafroditi, ktorí nie sú spokojní v úlohe muža alebo ženy a odmietajú svoje telo ako niečo nečisté.
V tejto súvislosti vinu za mnohé falošné dogmy nesie aj náboženstvo, ktoré nám po stáročia vnucovalo, že telo je hriešnym nástrojom diabla. To spôsobilo, že veľa ľudí (nielen veriacich) sa ešte aj dnes uchyľuje k pokrytectvu. Mali by si uvedomiť, že ak sa zbavia sexuálnej viny a odporu, naučia sa mať radi aj svojho blížneho. A to je dôvod, prečo sa k sebe a k druhým ľuďom správame zle.
V tomto rozhovore o "rakovine ženstva" mi neschádza z mysle tehotenstvo ženy a interrupcie... Napadlo ma, či to nie je z duchovného hľadiska "pomsta prírody" za tie státisíce a milióny nenarodených deti...
Zvláštnu pozornosť by mali nastávajúci rodičia venovať aj svojim sexuálnym vzťahom v dobe tehotenstva a hlavne by mali vedieť, že tehotná žena už nemá mat pohlavný styk (ale skôr sa oddať jemnej erotickej hre).
Ani lekári (gynekológovia) nie sú v tejto oblasti jednotní, keď sa k tomu majú vyjadriť. Avšak mali by si dať ruku na srdce a priznať si, že o duchovnom dianí, ktoré sa odohráva medzi matkou a dieťaťom nevedia takmer nič... A už vôbec o tom, aké nárazy a bolesť počas súlože to vnímavé teličko a všetko registrujúca dušička prežíva... Aj gynekologické vyšetrenie v tehotenstve, pokiaľ je nutné, by malo prebiehať veľmi šetrne a lekár by mal byt maximálne láskavý, lebo dieťa ho vníma, ako i všetky pocity matky - jej hanba a strach sa prenášajú psychicky a vlastné vyšetrenie somaticky.
Veľa potratov, udržiavaných tehotenstiev aj predčasných pôrodov možno prirátať na vrub sexuálnej neviazanosti rodičov. Prerušenie tehotenstva je pre ženu vždy psychickým úrazom, ktorý ju v nejakom smere poznamenáva, aj keď si to vo svojej neznalosti duchovných veci vôbec nepripúšťa. Pyšná veda si ešte nepriznala, že robí veľa zbytočných chýb a zavádza ľudstvo zo svojej vlastnej nevedomosti...
Napríklad teória dedičnosti je pravdivá iba s ohľadom na hmotu pevného tela (fyzického) a netýka sa duševných vlastnosti, ktoré sú celkom individuálne (nezávislé na rodičoch a dedičnosti).
Na svojom „fyzickom tele" vykonáva inkarnujúce sa Ego istú časť práce, keď vteľuje duchovnú podstatu svojich tiel z mnohých minulých životov. Preto žiadne telo nie je zmesou vlastných rodičov, hoci Ego je obmedzené na prevzatie materiálu z tela matky aj otca.
Keď sa uskutočnil prienik vajíčka spermiou, začne na ňom pracovať pocitové telo matky 18 až 21 dni, zatiaľ čo Ego vo svojom pocitovom tele a myšlienkovom obale zostáva pevné, avšak vždy v tesnom spojení so svojou matkou. Po uplynutí tejto doby vstúpi Ego do tela matky. Od tohto okamžiku sa vznáša Ego nad svojim uskutočňujúcim sa nositeľom až do narodenia a nový pozemský život reinkarnujúceho sa Ega začína.
Napríklad, Genialita je znakom vyspelej duše, ktorá sa prepracovala tvrdou prácou v predchádzajúcich životoch v niektorom smere nad normálnu mieru. Preto nemôžeme ako vysvetlenie geniality prijať dedičnosť, ktorú môžeme čiastočne aplikovať vo vzťahu k fyzickému telu, nie však k duševným vlastnostiam - pretože genialita je výrazom duše a nie tela!
V druhej častí svojej otázky ste sa neúmyselne dotkli veľmi závažného bodu - „Projektu genocídy ľudstva" (biozbraňami), ktorú začali uskutočňovať budúci svetovládci...
V roku 1990 bol na základe zákona o slobode informácii odtajnený dovtedy prísne tajný dokument vlády USA nazvaný „Memorandum o národnej bezpečnosti" (NSSM 200), ktorý v roku 1994 vypracoval vtedajší poradca vlády pre národnú bezpečnosť Henry Kissinger.
V tomto šokujúcom dokumente je priznanie úmyselného vyhladzovania afrických národov... Nešlo len o prirodzené plánovanie pôrodnosti, ale o projekt genocídy celých národov!
Americký prezident Jimmy Carter vydal „Globálnu správu 2000", v ktorej vyzýval k tomu, aby svetová populácia bola do roku 2000 zredukovaná na 2 miliardy ľudí... Čo chcel americký prezident počas necelých 30 rokov urobiť so zostávajúcimi 3,5 miliardami ľudí?!
OSN - ako sa môžeme presvedčiť, je veľmi aktívna, pokiaľ ide o bránenie životu - od antikoncepčných programov cez propagáciu potratov až po sterilizačné programy, aby sa populácia určitých skupín ľudí ďalej nereprodukovala...
Svetová elita „Rímsky klub" (vedcov a politikov) sa rozhodla, že je nevyhnutné eliminovať populáciu planéty. Prvé kroky boli zamerané predovšetkým na „nežiaduce elementy spoločnosti" a ich vyhladenie.
Predovšetkým sa rátalo s vyhladením čiernej, hispánskej a homosexuálnej populácie. Na tento účel bol vyvinutý ako biologická zbraň vírus HIV a choroba AIDS, ktorá zasahuje imunitný systém človeka bez reálnej možnosti záchrany.časť 20. Slobodná vôľa
Čo si myslíte ako astrológ o vyhlásení pápeža Benedikta XVI. a varovaní veriacich pred sviatkami Veľkej noci, že "Peklo existuje"...
Jeho „bohorovné" vyhlásenie ma šokovalo. Platí teda stále to staré príslovie: Mundus vult decipi - Svet chce byť klamaný! Bývalý Veľký inkvizítor a súčasný pápež si „šliape" po jazyku a zároveň sa takto pasoval pred celým svetom za top farizeja. Ak by boli jeho slová pravdivé, potom by už neexistoval nielen Vatikán, ale ani zlo na tejto planéte, ktoré vyvoláva práve viera v rôznych „bohov"...
V zjavení (Apokalypse) Ján varuje pred falošnými prorokmi. Dovolím si povedať, že ti majú sídlo vo Vatikáne a pasovali sa za Elitu sveta, ktorá Peklo na Zemi stvorila a neustále udržiava „pekelný oheň" na všetkých štyroch stranách sveta... Z toho vyplýva, že "Mea culpa" platí len pre stádo veriacich, ale neplatí pre duchovenstvo a pápeža!
Nakoľko Benedikt XVI. v duchu svojich predchodcov naďalej ohlupuje veriacich ľudí, klame a predstiera, že kresťanská rímskokatolícka cirkev je tu pre ich spásu a blaho - tak ako dôkaz opaku uvádzam zopár historických faktov a citátov:
Pius IX. vydal r. 1864 Syllabus (je to v podstate zbraň proti rozumu a vzdelanosti), ktorý hlása a učí, že:
1) Cirkevná moc musí svoju autoritu presadzovať bez súhlasu alebo povolenia svetskej moci, cirkev má právo použiť silu a znovu nastoliť inkvizíciu („Sväté officium" - dnes „Kongregácia pre otázku viery").
2) Katolícke náboženstvo musí byt chápané ako jediné štátne náboženstvo a všetky ostatné musia byť zakázané (o to isté sa usiluje sionizmus so slobodomurármi a illuminátmi...).
3) Odsudzuje všeobecné hlasovacie právo.
4) Duchovenstvo nepodlieha žiadnym bežným občianskym ani trestným súdnym tribunálom.
5) Suverenita národov, sloboda svedomia a všetky moderné slobody cirkev odsudzuje.
6) Inkvizíciu vykladá ako logický dôsledok celého ortodoxného systému - ako súhrn ducha cirkvi. „Až to bude umožnené, cirkev znova zavedie inkvizíciu"...
Pápež Pius IX. zvolal 1. Vatikánsky koncil a na ňom vyhlásil dogmu o zvrchovanej moci rímskeho pontifa. Dogma bola prijatá a pápež bol koncilom vyhlásený ako „zvrchovaný vládca celého sveta"! Je bohom nadaný a nadradenou autoritou, nemá právo oddeľovať politiku od panstva viery a morálky.
Inocent III. vyhlásil dogmu, že Rímsky pápež zastupuje nielen človeka, ale aj pravého Boha na tejto Zemi. Pápež je korunovaný trojitou korunou - ako kráľ neba, zeme a pekla...
Bonifác VIII. vydal bulu UNAM SANCTAM, v ktorej hovorí: „Rímsky pápež je sudcom všetkých ľudí, ale on nemôže byť súdený nikým... Každý, kto chce získať spasenie, musí sa podriadiť rímskemu pápežovi... A pokiaľ je reč o Kristovi, musí to byť potvrdené ešte mnou... Ja mám autoritu Kráľa kráľov, som nad všetkými, takže Boh sám a ja, Zástupca Boha, tvoríme jednotu. A ja som schopný urobiť všetko, čo môže robiť Boh. A preto som Boh"...
Tieto výroky pápežov sú plne platné a záväzné dodnes - neboli nikdy žiadnym pápežom odvolané, zrušené, spochybnené, ani Bula UNAM SANCTAM a ďalšie.
Preto si dovolil už jezuita F. Ribadenera o vzájomnom vzťahu náboženstva a politiky povedať: „V spoločnosti, kde väčšina obyvateľstva je katolícka, je svetská politika celkom zbytočná!"
V našich rozhovoroch ste spomenuli amerického psychológa, ktorý tvrdí, že človek vôbec nemá to, na čo je taký hrdý - totiž slobodnú vôľu.
Áno, toto tvrdenie som doplnil... - keď duša človeka dostane pokyn, že sa bude inkarnovať, má jedinú slobodnú vôľu, a síce, vybrať si matku, z ktorej sa chce narodiť. To je zákon našej planéty...
To ostatné zostáva tabu, lebo spolu s matkou dieťa získa rodinu, rodnú reč, krajinu, spoločenské zriadenie, status quo, výchovu, politickú a náboženskú ideológiu... A to je memento pre všetkých politikov a prezidentov štátov súčasného sveta!
Ľudského ducha determinuje vonkajší svet, to znamená, že jeho obsah určuje spoločnosť, v ktorej človek žije - teraz je to demokracia, politika a náboženstvo. V ničom sa teda človek (občan) nemôže rozhodnúť len podľa seba, ale vo svojom konaní sa často riadi mienkou a názormi, ktoré mu vnucujú vo dne v noci masmédiá (tlač, rozhlas, televízia...).
Z toho však jasne vyplýva skutočnosť, že politiku sveta neriadia navonok volení prezidenti - tí sú iba vykonávateľmi pokynov a príkazov Svätej stolice a Rádu jezuitov.
Veriaci ľudia nielen v minulosti, ale ešte ani dnes nevedia o praktikách tohto rímskokatolíckeho systému takmer nič... Pretože pre Vatikán je otázka času iba trpezlivým vyčkávaním, lebo svoje ciele plánuje na stáročia dopredu, počas ktorých zbohatla a stala sa najbohatšou inštitúciou tejto planéty, zároveň tak uchopila všetku svetskú moc do svojich diabolských rúk.
Sám katolícky gróf Kalergi-Coudenhove priznal, že: „Katolicizmus je fašistickou formou kresťanstva. Katolícka hierarchia spočíva plne a bezpečne na vodcovskom princípe, ktorá má „neomylného" pápeža ako doživotného veliteľa na čele". (Kalergi: Crusade for Pan-Europe, str. 173).
Jar prišla oveľa skôr a "zaskočila" nás svojou blahodarnou krásou. Vidieť to hlavne na bujarej mládeži, ktorá sa naplno oddáva nielen slnečným lúčom, ale aj láske. Čo k tomu môže povedať astrológ...?
Astronomická jar nastala 22. marca o 0:59:16 hod. vstupom Slnka (energia, vitalita) do jarného bodu znamenia Barana, ale Venuša (láska, cit, neha) tu bola o štyri dni skôr (18.) a Merkúr (rozum, myslenie) sa tu ocitol až 11. apríla. Obe planéty v ľuďoch vzbudzujú tieto nádherné pocity. Naša Zem vtedy dostáva gigantickú silu z Vesmíru - sexuálnu energiu, ktorej podlieha všetko, čo sa na nej nachádza a žije. Tak to určil Stvoriteľ... Túto energiu vytvára Slnko. Mesiac zase prepožičiava človeku základné city a inštinkty.
V čase prechodu Venuše cez znamenie Býka hovorievame o mesiaci lásky. Ja osobne si vtedy rád spomeniem na našich múdrych predkov - starých Slovenov, ktorí toto obdobie, keď vďaka božskému Slnku rozkvitá celá príroda - nazvali Kveten a mesiac pomenovali Máj (podľa bohyne máji - symbolu ilúzie a mámenia), lebo v tých časoch sa odohrávalo to isté, čoho sme svedkami neustále, teda aj dnes.
Planéty - Venuša, Mars, Pluto a ich tranzity cez znamenia zverokruhu, osobné domy a vzájomné aspekty, zodpovedajú za sexualitu a vzťahy medzi mužom a ženou. Preto nie je náhoda, že prvú ľudskú polaritu nazval Adam „Mužena" (keď mu priviedol Stvoriteľ Evu).
Venuša reprezentuje ženský princíp, pasívnu sexualitu. Jej „zbraňou" je cit, neha a oddanosť. Sexualita je spojená s láskou, citom a splynutím.
Mars predstavuje mužský princíp, aktívnu sexualitu. Jeho „zbraňou" je energia, pudovosf a dobyvačnosť. Pre sexualitu mu chýba viac-menej zložka citu, ktorá je silne rozvinutá u Venuše. Preto ho Venuša priťahuje a usmerňuje jeho energiu.
Pluto transformuje sexualitu do inej podoby - počatia. Jeho energia je najprudšia a pretvárajúca. Orgazmus, v ktorý vyvrcholí sexuálny pud muža a ženy, tvorí bod úľavy a naplnenia.
Sexualita je teda dielom Marsu (pud, túžba), Venuše (vzťah, spojenie) a Pluta (premena, novorodenec).
Preto sexuálny pud hýbe všetkým živým, vyvoláva v ľuďoch tvorivosť a je aj obnovovateľom mladosti. A naopak, pri ochabovaní sexuálnej spôsobilosti klesá každá tvorivosť priemerného človeka (napr. u umelca sa transformuje do duchovnej sféry).
Pre kvalitné prežívanie sexuálneho života je potrebné, aby obe zložky (Venuše a Marsu) boli rovnomerne vyvážené. Že to tak v bežnom živote nie je, nás presviedčajú rozvodové štatistiky.
Hlavnú vinu za sexuálnu disharmóniu však nesie každý jedinec sám. Keby poznal základné pravidlá astrológie, nemuseli by manželstvá stroskotávať v takej miere. Skúste sa zamyslieť: „Koľkí z vás majú v harmonickom znamení zverokruhu svojho partnera/ku"? Osobný horoskop každému prezrádza aj oblasť sexuality a manželstva - akými skúškami v živote bude musieť prejsť podľa uvedených planét. Začne to v puberte, keď si svojho „osudového partnera" vyberáme vlastnou slobodnou vôľou (vtedy sme akoby slepí a hluchí voči každej dobre mienenej rade a agresívni voči kritickým slovám iných). Ako dopadneme, o tom vypovedá (okrem iného) konštelácia medzi Venušou a Saturnom.
Vo svojom živote a praxi som našiel indície aj odpoveď, prečo tomu tak je. Do manželstva vstupujú v prevažnej väčšine disharmonické páry, aby sa podrobili spomenutým skúškam a splatili si vzájomne karmické dlhy. V priebehu manželského spolužitia však každá disharmónia vo vzťahu vypláva na povrch.
Sexuálna príťažlivosť - pudová láska sa stráca, odrazu si dvaja nemajú čo povedať, city chladnú, nastupuje ľahostajnosť, nezáujem alebo špekulácie a zostáva iba nádej na zlepšenie vzťahu kvôli deťom... To je však druhý veľký omyl! Vedomé ubližovanie si a utrpenie napokon predsa len končieva rozvodom.
časť 21. Sexualita podľa znamení
Predovšetkým je dobré vedieť, že narodenie v určitom znamení zverokruhu dáva do vienka základné inštinkty pre sexuálne správanie človeka.
Pri Baranovi nesmie byt partnerka aktívna, dráždi ho už prirodzená vôňa vzrušenej ženy (nepoužívať dezodoranty!).
Sex s Býkom prebieha strmo, rýchlo a mlčky, ako u býka zvieraťa, lebo nahé telo ženy ho privádza k besneniu...
Blíženci - v partnerke musia zakaždým „vidieť" inú ženu. Predohru zveria svojim rukám, ústam, jazyku, fantázii, ale sex potom už prebieha dosť náhlivo.
Raka - vzrušuje hnetenie a hra s prsníkmi, má to rád v prítmí a neobľubuje rýchly orgazmus.
Lev - nemá nikdy dosť masírovania, škrabkania, bozkávania chrbta, bokov a zadku. Sex musí mať svoj štýl. Partnerka by mala vytušiť jeho želania, lebo pýcha mu nedovoľuje o niečo si zažiadať.
Panna - miluje trpezlivosť pri sexe, láskanie okolia pupka, rebrových oblúkov a brucha, ktoré je naplnené dobrým jedlom a pitím.
Váhy - majú najcitlivejšiu oblasť obličiek a zadku, kde chcú mať prejavovanú maximálnu nehu vrátane bozkov. Beda, ak túto ženu muž pleskne po zadku, poriadne ju to urazí, lebo ten má na láskanie a nie bitie.
Škorpión - má najcitlivejšie pohlavie, kde má centrum celého tela. Preto na tomto mieste obľubuje tvrdšiu hru rukami, nohami, vlasmi či ústami. V podstate má sklon k sadistickým chúťkam.
Strelec - je citlivý na stehnách a bedrových kĺboch, ktoré si rád necháva hryzkať a škrabkať. Vzrušujú ho štíhle nohy v pančuchách a podväzkoch bez nohavičiek. Hoci si to neprizná, ale u ženy Strelca možno spustiť orgazmus, ak ju partner v nestráženej chvíli riadne capne po zadku ako džokej počas závodu koňa (znamenie je predsa Kentaur - koňo-človek).
Kozorožec - obľubuje škrabkanie kolien a stehien cez ich vnútornú stranu až po pohlavie. Do sexu ho treba postrčiť aby sa prebral a bol aktívny, o svojich citoch a sexuálnych pocitoch nerozpráva.
Milovanie s Vodnárom je nekonečná hra rafinovanosti, zmyselnosti a cielenej fantázie. Najprv opantá dušu partnerky, potom telo prstami a masážou. Je virtuóz v stupňovaní rozkoše.
Ryby - okrem sklonu k masochizmu milujú nehu, pritúlenie, hru s prstami na nohách (hlavne palec v ústach), ktoré dávajú a prikladajú všade. V sexe sú ako žralok - priam „nenažrané" a dovolia milujúcemu partnerovi všetko.
Strohá veda nám však hovorí a vnucuje feromóny a chemické procesy, ktoré vraj tvoria všeobecne sexualitu. Nie je to pravda. Všetko je v nás už zakódované v okamihu narodenia vrátane romantického uspôsobenia každej jednotlivej duše.
Hovorí sa, že človek dvakrát do tej istej „jamy" nevkročí - koľkí z vás sa toho držia? Paradox spočíva v tom, že manželky a manželia sú zväčša k sebe v disharmonickom znamení a milenky a milenci v harmonickom alebo poloharmonickom znamení a ani si to neuvedomujú.
Utajovaný sex vo vnútri človeka má rôznorodý prejav vo svojej prvotnej explózii.
Z vnútra, sa ako plyny, oheň a láva zo sopky musí dostať na povrch a tieto prejavy máme možnosť sledovať okolo seba v bežnom živote.
Ilúzii podlieha preto každý, kto si myslí, že ak v manželstve chýba láska, že tá príde s narodením detí. Nie! Ak muž nemiluje ženu, nebude schopný milovať svoju dcéru a tá svojho muža. Ak žena nemiluje manžela, nebude môcť dať synovi potrebnú lásku a ten zasa lásku inej žene. Rodina je takto pevne previazaná láskou, ako telo človeka prvotnou harmóniou. Pokiaľ v organizme táto rovnováha chýba, telo človeka je choré.
V horoskope každého narodeného človeka znamená 1. dom - Ascendent (naše telo, ego...), participuje do 7. domu Descendent (manželské a verejné vzťahy...). Je to v podstate múr medzi „Tebou a Mnou" alebo „Ja a Ty".
Čím je ego silnejšie u narodeného človeka, tým je ten múr vyšší a neprekonateľnejší aj pre lásku k tomu druhému. V takom prípade je potom láska medzi mužom a ženou ako trenie sa dvoch múrov o seba, medzi ktorými sa ocitnú deti, alebo narážanie múrov do seba... Láska a sex je v nich ako prílivová vlna Tsunami, ktorá napokon zničí každý vzťah a rodinu, akoby odplavila úrodnú zem. Z manželstva a očakávania zostane napokon len pusté, slzami zmáčané skalisko ako pomník nad hrobom bývalej lásky a manželstva.
Žiaľ, na kríž matérie nás pribíja vlastná nevedomosť, pýcha, nadradenosť a ilúzie, ktoré si vytvárame. Preto potom trpíme, sme chorí z túžob, vášni a z nenaplnených snov, ktoré považujeme za šťastie... Je však šťastie mať peniaze, zdravie, bohatstvo, milenku/ca, ženu/muža a deti? Keď to všetko dosiahneme, prestane to byť šťastím a zisťujeme, že ide len o prostriedky, a znovu hľadáme ilúziu šťastia.
Peniaze nám slúžia na obživu. Ak ich máme dostatok, doprajeme si a začneme trpieť z nadbytku (z nevhodne kombinovanej výživy, vášni, sexu, lenivosti, nehybnosti...). Podkopeme si tak zdravie.
Za ilúziu zdravia sme potom ochotní obetovať každé bohatstvo.
Zostane nám žena/muž a deti, o ktoré sa máme rozumne postarať, viesť ich k dobru, jednote a k Stvoriteľovi. Tak sa naše túžby stávajú hnacou silou pre vytváranie ilúzii o šťastí, ale to sa mení v utrpenie... Vedie nás však k duchovnému poznaniu (pozor, to nemá nič spoločné s náboženstvom!), že všetko naše snaženie je márnosť nad márnosť, začarovaný kruh, z ktorého človek nemôže uniknúť, pokiaľ nevyrovná svoje karmické dlhy!
Keď na jar vchádzame do prírody - na rozkvitnuté lúky, nivy, polia, záhrady, háje, do hôr či lesa, neustále vidíme pred sebou jej extázu. Naše ego z prírody načerpáva silu, energiu, lásku a sexuálnu aktivitu, ktorá sa v človeku vždy enormne prebúdza a narastá. Obdivujeme nekonečnú pestrosť celej prírody, pučiacich stromov, kvetov, trávy, povievajúceho vetríka, bzukot hmyzu vrátane usilovných včiel. Ani nepomyslíme na to, že v skutočnosti sa pred našimi zmyslami odohráva metamorfóza - sila a akt sexuálnej lásky, ktorá tú prírodnú krásu vôkol nás každodenne plodí a rodí. Do prírody však chodí väčšina z nás len čerpať a brať, ale len málokto jej niečo dáva zo svojej lásky naspäť.
Máme pred sebou leto s jeho plným rohom štedrosti a hojnosti. Nemáte pocit, že aj ženy sú teraz krajšie, šarmantnejšie a príťažlivejšie?
Jasná reč prírody hovorí, že všetka energia na našej planéte pochádza z energie mimozemskej - energie slnečnej. Teda ani sexuálna energia, ktorá je zdrojom života na zemi, nemôže byť iného pôvodu. Veď i žena je obdobou kvetiny - akým zázrakom kvetina okolo seba šíri vôňu, hýri farbami a tvorí nádhernú korunu okvetných lístkov? Čerpá všetko potrebné len z čiernej ťažkej zeme? Keby čerpala iba z nej, ako je potom možné, že sa zem neprehĺbi o rovnaký diel každé ročné obdobie? Napokon, prečo je zem plodná, iba pokiaľ na ňu pôsobia vibrácie slnečných lúčov? Túto zemskú vibráciu môžeme pozorovať za horúceho letného počasia. Muži vtedy pri pohľade na ženu pociťujú rovnakú vibráciu, ktorá akoby vychádzala z ich pŕs a lona. Táto vibrácia ich stimuluje alebo zvláštnym spôsobom upokojuje. Atmosféra ženstva muža priťahuje a on ju vyhľadáva, obklopuje ho, formuje, okúzľuje. Nech už muž vychutnáva žiaru ženského tela, alebo žiaru leta, nech už spočinie v jej náručí alebo zloží hlavu na lesnom machu, pociťuje rovnakú hĺbku, naivnosť, jednoduchosť a dôveru, rovnaké napätie i uvoľnenie. Pociťovať toto ženstvo prírody je mužovým prirodzeným privilégiom. Avšak každodennou skúsenosťou muž zisťuje, že ženská vibrácia má rôznu intenzitu podľa erotického založenia ženy, podľa jej sexuálnej štruktúry, podľa mesačného cyklu a podľa toho, ako ona sama chápe svoju sexualitu a aký vedie život. Ženské vajíčko je nositeľom morfologickej pamäte slnka.
Ako každá bunka je tvorená jadrom, hmotou okolo jadra a membránou. Iniciačný symbol slnka je kruh s bodom uprostred.
Slnko: jadro - fotosféra a chromosféra - žiariaca koróna.
Tehotná žena je vlastne „obťažkaná" siločiarami slnka, ktoré sa v nej krížia, aby vytvorili dieťa - tak, ako sa krížia na Zemi a vytvárajú ročné obdobia. Pôsobenie silového poľa prežíva žena cez svoju vlastnú hmotu už v okamihu počatia, pri orgazme. S rozkošou vníma priestor a večnosť, opojné striedanie dilatácie a sťahov, prúd elektromagnetickej energie, až k radostnému a blaženému vyvrcholeniu. Príroda jej dala pocítiť atmosféru plnú telesnej rozkoše a vybuchujúcej harmónie. Vibráciami jej dokazovala existenciu energie, ktorá všetko riadi a všetko tvorí - od orgazmu až po pôrod, a to, že matka z nej čerpá všetky potrebné prvky k formovaniu krásneho dieťaťa. Silové pole slnka do matky preniklo cez jej vlastné éterické telo (éter je subtílne prostredie, ktoré prestupuje všetky bunky a vibruje pôsobením zdroja energie). Tomu všetkému však predchádzali vibrácie lásky!
A silové pole slnka do ženy preniklo tak, ako svetlo preniká atmosférou, ako voda preniká zemou, cez telo stvorené z nemateriálnej hmoty, (hovorí sa mu aj telo vitálne) pretože prináša život nášmu fyzickému minerálnemu telu a ovplyvňuje zdravie. Plod je na ňom závislý! Preto z uvedeného je tiež nesmierne dôležitá príprava na počatie.
Väčšine diskusii o prenatálnom štádiu života chýba „iskra a náboj", lebo sú tlmené a nedoceňované spoločnosťou, ktorá celkom zabúda na požehnaný stav ženy - stav, ktorý by si mala matka neustále pripomínať hlavne v prvých troch mesiacoch tehotenstva.
Éterické telo je morfogenetickým faktorom, udržiava pokope naše fyzické telo, aj keď sú atómy v neustálom pohybe a všetky bunky sa obnovujú každých sedem rokov. Je to teda telo, ktoré riadi všetky pozorovateľné biochemické deje a dáva tvar budúcemu dieťaťu.
Ľudia sa na vás obracajú s rôznymi životnými a osudovými problémami. Aké sú tie najčastejšie?
Všeobecne horoskop, či ho nazývame radix, natálny alebo osobný - jeho rozdelenie na dvanásť domov, rozloženie planét v okamihu narodenia, aspekty a iné prvky vypovedajú o osude a všetkých okolnostiach života každého z nás.
Vidieť v ňom fyzický svet - svet pohybu, ktorým sa približujeme jeden k druhému, muž k žene - akoby naša koža mala nejakú príťažlivú silu...
Ale aj astrálny svet - to sú vnemy, pocity a náklonnosti.
Ďalej svet duševný - to sú predstavy, ktoré máme jeden o druhom, o láske... Sú to však často iba krásne a prázdne slová. Pretože každá energia sa nakoniec vyčerpá a to je tragédia všetkých milencov. Pohyby sa unavia, pohlavia uzatvoria a ruky klesnú pozdĺž tela. Zo sympatií sa stanú antipatie a radosti náhle zhorknú... Čo zostane z našich lások?
Láska je oblasťou, v ktorej je ťažké sa dohodnúť, lebo ju každý prežíva po svojom - z postavenia, v ktorom sa nachádza, na základe vlastných skúseností. Ale zároveň ju každý rovnako potrebuje alebo sa z nej rovnako vykrúca, skrýva ju v strachu a vo chválospevoch a popúšťa uzdu fantázii alebo v zatúlaných myšlienkach, pre každého je rovnako tajomná.