Choď na obsah Choď na menu
 


Biblia plná hviezd

12. 2. 2008

     Biblia je grécke slovo, ktoré znamená knihy. V hebrejčine nám ho nahrádza slovo SEFER s príponou OTH. Do popredia vystupujú jednotlivé písmená S-P-R-T, čo nám v latinčine napovedá zmysel slova SPIRITUS = Duch. Je to obdoba francúzskeho slova ESPRIT alebo anglického SPlRIT. Ako som sa už zmienil, nielen pohanská mytológia, ale aj Biblia obsahuje veľa astrologickej symboliky. Veľkou stratou pre kresťanstvo bolo, že z Biblie vylúčilo apokryfické knihy a kanonizovalo len tie knihy, ktoré v nej poznáme. 

    Kto bude mať záujem a otvorí si Bibliu (podľa posledného Kralického vydania z roku 1613), nájde v prílohe mapu - Kánaánskej zeme, ktorá bola rozdelená medzi dvanásť pokolení Izraela. Je to vraj pôvodná Svätá zem, ktorú Jozua rozdelil tak, ako ju vidíme na priloženej mapke.

    História predstavuje židovský národ ako „ovce", ktoré sú hnané po celej zemi. Pastierstvo bolo vtedy ich charakteristickým znakom. A praotcovia Abrahám, Izák, Jakub, Mojžiš, Dávid... boli podľa židovských legiend dobrými pastiermi a ochrancami stáda ľudu izraelského... Zem, ktorú určil JHVH „vyvolenému“ národu, nazvali Svätou... Izraelský ľud pozostával z 12.-tich pokolení, preto sa táto jeho pravlasť rozdelila medzi dvanásť Jakubových synov. Praobyvateľstvo Kánaánu však pozostávalo zo siedmich národností, ktoré tu malo svoju vlasť už dávno pred príchodom Izraelitov. Podľa histórie vieme, že Jozua, keď prešiel rieku Jordán, dal umiestniť v koryte rieky 12 kamenných balvanov na počesť prechodu izraelských vojsk do zeme Kánaánskej.

    Osud izraelského národa je úzko spätý s pastierstvom a tým aj so životom pod šiatrami v otvorenej krajine pod šírym nebom. Tak sa stal aj pozorovateľom nočnej oblohy pri ochrane svojich stád pred divou zverou najmä levmi.

    Zároveň si národ overoval zákonitosti vesmíru z poznatkov okolitých a vyspelejších národov a tiež si ich dával do súvislostí s úkazmi na Zemi vrátane svojho osudu. Z toho môžeme jasne vidieť, že rozdelenie Svätej zeme medzi dvanásť pokolení je vlastne analogickým rozdelením do dvanástich znakov nebeskej sféry – zverokruhu a sedem národov pred nimi, je sedem známych planét. Slnku priradili životodarnú silu, ktorú vysiela svojimi lúčmi na všetko živé a neživé. Mesiacu zasa priradili skazu a smrť, keď za tmy v ich stádach šarapatila divá zver. Slnko preto zrovnávali so silou Leva. 

    Pozrime sa na druhú mapku Svätej zeme. Nahraďme pokolenia Izraela zvieratníkovými znameniami a zistíme, že je vlastne pozdvihnutá zo zeme do nebeskej sféry. A tak vzniklo „Kráľovstvo nebeské".

    Keď sa lepšie zahľadíme na mapku, naznačuje postavu človeka. Pokolenie AŠER (soar znamená ovcu, vlnu, vlasy, vzťahuje sa na hlavu človeka), dáva vlasy. Konsonancia pokolenia SIMEON nám naznačuje znamenie Ryby. Dostaneme kľúč k rozlúšteniu postavy človeka podľa astrológie: Baran - hlava, Býk - krk, Blížence -paže, Rak - hruď, Lev - srdce, Panna -brucho, Váhy - obličky, Škorpión -pohlavie, Strelec - boky, stehná, Kozorožec - kolená, Vodnár - lýtka, Ryby - chodidlá.

    Pokolenie Ašer (význam slova v preskupení) naznačuje vlasy, hlavu. Pokolenie Naftalim zákonite dáva tvár, Zebulon a Uzachar vytvára ramená. Manasses opasok, Simeon tvorí chodidlá. Efraim, Dán, Benjamín a Júda nám spolu určujú ošatenie.

    Na druhej strane rieky Jordán - Manasseas symbolizuje ukrytého Leva (toto pokolenie, ako vieme, bolo rozdelené). Gád vytvára luk Strelca a napokon Ruben určuje Kozorožca. V postave človeka je ukrytá symbolika samotného JHVH, ktorý ako dobrý pastier pasie a chráni svoje stádo Izraela. Zároveň je aj spolusymbolom človeka - otca dvanástich synov – Jaakhoba - Jisraela. 

    Z príkladu, ktorý som vybral z číselnej Biblie, môžeme získať aj iný pohľad na prehistóriu, než aká nám bola doposiaľ predkladaná. Dokonca aj meno židovského, resp. izraelského boha JHVH pochádza zo slova Jehova - obojpohlavného telesného spojenia medzi mužským Jah a menom Evy Havah. V podstate to nie je meno, ale skratka a symbol označujúci najvyššiu bytosť. Z toho dôvodu mali Izraeliti zákaz vyslovovať meno svojho boha a nesmeli ho zobrazovať v kameni, tvarovať ho z dreva, kovu ani kresliť. Bol proste jedinečný a nepomenovateľný. Týmto spôsobom sa malo zabrániť, aby nevznikali rôzne modly a národ neupadol opäť do modlárstva. 

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.