Choď na obsah Choď na menu
 


Ašóka - vládca

30. 1. 2008

VEĽKÝ VLÁDCA

Koľkých panovníkov pozná história a prehistória pod týmto epitetonom, a ktorí si to plným právom zaslúžili? Tento titul však právom prináleží múdremu vládcovi Maurijskej ríše - volal sa Ašóka a vládol v Indii v 3. storočí pred Kristom. Ešte aj dnes sa môžeme stretávať s jeho pamiatkou na obrovskom území Indie. Na starých cestách sa k nebu týčia kamenné stĺpy hlásajúce jeho meno a jeho zákony. Tie sú vzácnymi zbierkami občianskych cností, či evanjeliom múdrosti.

Ašóka je jediný vládca v svetových dejinách, ktorý sa zriekol vojny ako nástroja k expanzii svojej ríše, hoci pôvodne bol vojenským vládcom a mal povesť veľmi krutého bojovníka. K tejto zmene v jeho živote došlo po bitke o Kalingu (terajšie územie Urisa od mesta Katak po Rádžmandri). V krvavom boji prišlo o život stotisíc vojakov kalingskej armády spolu s obyvateľmi. Ašóka bol zhrozený touto krvavou vojnou, pohľadom na mŕtvych a prestúpil na budhizmus. Ako vrúcny stúpenec Budhu uplatnil v najväčšom rozsahu ahismu - cestu nenásilia, láskavosti, účinnej lásky a mieru medzi ľuďmi. Jeho vtedajšia ríša bola takmer zrovnateľná s Indiou v súčasnosti. Nebolo v tom čase kraja ani osady, kde neprenikla jeho obdivuhodná starostlivosť. Tiež nebolo zriedkavým javom, že dochádzalo k vzájomným vzťahom medzi vládcom a jednotlivcami. Zákony Ašóku nie sú iba zoznamy, ktoré vymeriavajú chladne trest previnilcom, či zločincom, ani sa v nich nepíše: "Nesmieš to a to urobiť, inak budeš potrestaný tak a tak"! Sú ojedinelé a obdivuhodné práve v tom, že naznačujú smernice života, ktoré však nie sú ako zákon pre zákon, alebo že to a to zákony nariaďujú... Jeho zákony hlásali dobrotu, iniciatívu, tvorivosť a spočívali v láskavosti.

Pri sútoku dvoch posvätných riek - Džamno a Gange stojí jeden z mnohých Ašókových stĺpov. Okrem nich dal stavať aj posvätné pamätníky tzv. stúpy v tvare mohyly. Avšak ducha Ašókovho diela možno najlepšie vystihnúť v Sárnáthu neďaleko Benaresu, ktorý je zároveň úzko spojený so životom Budhu. Práve preto aj Ašóka venoval tomuto miestu veľkú pozornosť. Na tomto mieste stojí nádherný monument - žulový stĺp, hlavicu stĺpu tvoria štyri levy na štyroch kolesách zákonov. Je to symbol budhizmu. Tieto štyri levy prijala moderná India ako svoj symbol. Povrchnému turistovi pripadá tento stĺp ako mnohé iné. Avšak ten, kto má duchovne vyvinutý zrak, nájde v zrkadliacej ploche jeden z najkrajších obrazov pravej kultúry, ktorá vo svetových dejinách zapustila svoje korene po celej Zemi. Odkazy tých dávnych čias nám majú čo povedať aj dnes - hlavne dnes!

Indický historik Gupta napísal: "Bola to inšpirácia budhistického náboženstva, ktoré odchovalo tak Veľkého vládcu, akým bol Ašóka. Po svojom obrátení žil životom žobráka pre dobro svojich poddaných."

 V dnešnej dobe politicko-ekonomických šarvátok a expanzionizmu jednotlivých štátov o nadvládu, v časoch útlaku, revolúcii a vojnových ohnísk po celej zemeguli - je vhodné pripomenúť každému rozumnému človeku pomery, ktoré vládli za Ašóku v Indii. Nevládla "policajná" ani vojenská moc - boli to hlavne stúpy, edikty a stĺpy zbožnosti roztrúsené po celej ríši. Hlavným záujmom panovníka Ašóku nebolo slepo poslúchnuť zákony, ale aby jeho poddaní žili cnostne. Jeho dohliadací zbor (v zmysle dnešnej polície) mal za úlohu dozerať, či poddaní vykonávajú svoje povinnosti k rodičom (poslušnosť, obživa v starobe, starostlivosť), či podporujú chudobných a trpiacich, či sa dôsledne uplatňuje všade princíp nenásilia, či dodržiavajú vysokú úroveň morálnej čistoty a pravdivosti svojho charakteru. Táto starostlivosť Ašóku sa nevzťahovala iba k jeho poddaným, jeho záujmy neboli len národné - boli už v tej dobe medzinárodné! Zaslal svoje posolstvo všetkým vtedajším vladárom starého sveta, predovšetkým však tým, čo boli jeho priateľmi a spojencami Indie. Týmto spôsobom Ašóka uskutočnil ideálnu vládu, ktorá vzklíčila z lásky a sympatie!

Aby sme v dnešnej dobe lepšie pochopili význam jeho vlády a docenili "štátnickú" múdrosť, nazrieme na jeden z jeho skalných ediktov. Na stĺpe je vyslovená prísaha - slávnostné zrušenie vojen a násilného imperializmu... a v hlavnom meste je zakázané akékoľvek zabíjanie zvierat. V ediktoch sú dané pokyny, ako sa majú s pomocou verejnosti zakladať nemocnice a to nielen pre ľudí, ale aj pre zvieratá. Pozdĺž kráľovskej cesty zo strediska ríše Pátaliputry (dnešná Patna) až do Takšašila (dnešná Taxila) a popri cestách celej ríše stáli domy, studne a vysadené ovocné stromy určené pre odpočinok a osvieženie pútnikov. Ich duchovné poslanie v Ašókovej ríši bolo veľmi významné aj z hľadiska osvety medzi ľudom. Jeden z najzaujímavejších ediktov sa týka nariadenia, podľa ktorého je posvätnou povinnosťou vládcu vykonať pietnu cestu do najširších kruhov poddanstva, udeľovať kráľovské dary askétom, mudrcom, starým ľuďom a urobiť zbožnú kázeň k upevneniu mravného zákona.

Girnarský kamenný edikt končí slovami Ašóku a cez uplynulé tisícročia, majú čo povedať aj dnešným cirkvám, prezidentom, vládam, premierom, ministrom a poslancom: "Nie som spokojný s vykonávaním svojho úradu vládcu. Mojou najvyššou povinnosťou v skutočnosti je povznesenie dobra pre všetkých. Koreňom toho je úsilie vo vykonávaní si povinností. Nie je väčšieho diela nad to, ktorým zlepšujeme a zvyšujeme úroveň národa. Keď vynakladám svoje úsilie v službe vladára, robím to s vedomím, aby som splatil dlh všetkým žijúcim bytostiam, aby som ich urobil šťastnými na tomto svete a to bez ohľadu, že aj sami môžu dosiahnuť nebesia v inom svete. Len za týmto účelom je tento náboženský edikt tu vytesaný, aby trval na veky, a aby moji synovia, vnuci, pravnuci mohli kráčať tiež v tomto duchu pre všeobecné dobro a blaho. To sa však dá dosiahnuť len s veľkým a trvalým úsilím."

Tento žiarivý príklad v ľudských dejinách zapadá zo stĺpa do súčasnosti ako varovný prst, keď sa mnohí snažia uchopiť svetovládu do svojich rúk. Sú medzi nimi despoti, diktátori i samozvanci, ktorí rozširujú kult peňazí, násilia a hrubej moci. Neuvedomujú si (nemajú na to), že tak roztáčajú špirálu zla a zániku?

V 3. storočí pred Kristom nebola síce civilizácia nášho druhu, a predsa sa Ašókova ríša ocitla kultúrne omnoho vyššie, než je súčasné svetové usporiadanie modernej a vysoko konzumnej spoločnosti. Pri pohľade na Ašókov stĺp v Sárnáthu, každého návštevníka nevdojak napadne otázka: "Čo po sebe zanechá súčasný svet po 2300 rokoch"?

Vytvárame hodnoty, ale tie sú veľmi prchavé. Ženie nás akýsi ošiaľ, mámenie klamnej civilizácie, plnej krutosti, vojen, konfliktov, rafinovanosti, diktatúry a nespravodlivého usporiadania sveta. My dospelí sa hráme ako deti na niečo iluzórne, zlé a pritom si neuvedomujeme blížiaci sa zánik... Dokonca si neuvedomujeme smiešnosť mierových zmlúv a dohôd, ktoré nikto nedodržiava a nerešpektuje... Kde je svedomie dnešnej civilizácie?

 V zmätku dnešnej rozvrátenej civilizovanej spoločnosti majú politici všetkých vlád k dispozícii svetlé stránky svetových dejín ľudstva a nie a nie sa z nich poučiť - odchyľuje ich od nich vlastná moc a domýšľavosť. Z karmického hľadiska sú to však neustále tí istí ľudia, vládcovia a tyrani nanovo inkarnovaní, čo neustále roztáčajú špirálu zla a zániku...

Ašóka je pre všetkých dnešných hlásateľov rôznych "izmov" dokonalým príkladom, čo všetko krásne a ľudské sa dá uskutočniť, keď zavládne tolerancia a hlboké porozumenie pre ľudskú dušu, a pritom netreba donekonečna opakovať len prázdne politické frázy - pre ľudstvo sú potrebné viditeľné skutky!

Štrnásť tzv. kamenných ediktov Ašóku je stále živým svedectvom pravého "náboženstva" (vesmírnej jednoty), ktoré bez cirkvi vynieslo humanizmus v ľudskej praxi pred 2300 rokmi a za jeho vlády, do nedosiahnuteľnej výšky - nad našu súčasnú civilizáciu! Spisovateľ H.G.Wells stavia Ašóku vo svetových dejinách na najvyššie miesto. Jeho kamenné edikty sú k tomu dostatočným dôvodom. V prehľade dejín spisovateľ hovorí: "Medzi desiatkami tisícov mien kráľov, monarchov, veličenstiev a iných vznešených titulov, žiari meno Ašóku ako osamelá hviezda prvej veľkosti."

Po všetkých revolúciách, vojnách, kapitalizme, socializme, komunizme, sa neváham priznať k vrúcnemu želaniu, aby nad svetom - planétou ZEM, vládol taký zbožný vládca ako bol Ašóka. Je o to väčší v dejinách, že dokázal pred 23. storočiami zjednotiť celú Indiu nie barbarským imperializmom, ale silou ducha ahimsy a satyagrahy. Taký príklad nenájdeme v dejinách ľudskej rasy a existencie! Ašóka právom patrí k Avatarom, Mahatmom a Kristom - k chudobným, jednoduchým a bosým, ktorí ako vyhnanci putovali a budú putovať horiacimi mestami a nebudú mať pokoj, dokiaľ nesplatia tajomný dlh všetkým bytostiam, národom a ľudstvu. Len tak sa dá vrátiť viera vo vyšší duchovný život, v najvyššiu PRAVDU, DOBRO a DOKONALOSŤ.

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.