Právne rady
Preukazy nemôže kopírovať každý
Ak vás pri otváraní účtu v banke pracovníčka zaskočí tým, že si vyhotoví fotokópiu vášho občianskeho preukazu a tiež aj preukazu poistenca alebo iného dokladu, na ktorom je aj vaše rodné číslo, je to v súlade s bankovým zákonom.
Banky, ako nám potvrdili na Úrade na ochranu osobných údajov, k takému kroku oprávňuje bankový zákon. Tento zákon, ako aj iné osobitné zákony upravujú spôsob spracovania osobných údajov a majú prednosť pred zákonom o ochrane osobných údajov.
Rodné číslo sa uvádza na kúpnych zmluvách, daňových priznaniach, ale aj na preukazoch z poisťovní. Aj o spracovávaní rodného čísla, ktoré sa v praxi považuje asi za najcitlivejší osobný údaj, platíto, čo o kopírovaní dokladov.
V praxi to znamená, že rodné číslo možno využiť najmä vtedy, ak tak ustanoví osobitný zákon. Takýmito osobitnými zákonmi sú napríklad daňové zákony, zákony o zdravotnom či sociálnom poistení, o katastri nehnuteľností a iné, to znamená, že ho možno využiť najmä vtedy, ak pre účely spracúvania je tento údaj nevyhnutne potrebný na presné určenie identity fyzickej osoby.
V tejto súvislosti sa na úrad obracali ľudia aj s otázkami, či rodné číslo je nevyhnutný údaj aj na takých kúpnych alebo darovacích zmluvách, či už písomných alebo pri elektronickom obchode, ktoré sa nevzťahujú na nehnuteľnosti. Najčastejšie sa používali na zmluvách s dodávateľmi energií a služieb, ktorých osobitný zákon na to neoprávňuje. Podľa úradu v takýchto prípadoch, ak nejde o nehnuteľnosti, nie je uvádzanie rodného čísla nevyhnutné.
„Rodné číslo sa oprávnene považuje za citlivý osobný údaj, o ktorom by mala rozhodovať iba fyzická osoba, ktorej je pridelené, alebo, ako som už povedal, ak tak v nevyhnutných prípadoch ukladá osobitný zákon."
Stáva sa tiež, že nielen banky, ale aj ubytovacie zariadenia alebo požičovne si zhotovia fotokópiu občianskeho preukazu.
„Okrem bánk, ktorým to umožňuje a dokonca aj priamo ukladá bankový zákon, v ostaných dvoch spomínaných prípadoch kopírovať osobné doklady bez súhlasu dotyčnej osoby možné nie je.
Bežne sa stáva, že pri vstupe do budovy vrátnici od vás žiadajú občiansky preukaz.
„Môžu si z neho odpísať len základné údaje -ako je meno, priezvisko, titul a číslo občianskeho preukazu, ale bez rodného čísla a preukaz vám musia vrátiť."
Nie prípustné, aby si ho s výnimkou prípadov, keď to ukladá zákon, inštitúcie kopírovali bez súhlasu dotknutej osoby a tiež to, že občiansky preukaz nemožno dať niekomu do zálohu, povedzme v požičovni. „Nielen vy, ale aj pracovník požičovne by v takom prípade porušil zákon o občianskych preukazoch, za čo obom hrozí sankcia."
Človek by mal byť v každom prípade obozretný a nezverovať svoje osobné údaje dôverčivo každému, kto ho o to požiada. A už vôbec nie telefonicky.
Keď niekto požaduje rodné číslo - pokiaľ nejde napríklad o banky, poisťovne či súdy - treba sa vždy pýtať, na aký účel tento údaj dotyčná osoba potrebuje, prípadne aj žiadať poverenie firmou, na základe ktorého zhromažďuje údaje.
„V dnešnom svete, keď sa osobné údaje ľudí pre mnohé firmy stávajú tovarom, si ich treba chrániť, lebo sú kľúčom k súkromiu.
Zvážiť, či hovoriť a zverejňovať také citlivé údaje, ako je napríklad členstvo v politických stranách, v záujmových združeniach, ale aj filozofický názor či vierovyznanie. To všetko sú údaje, ktoré sa dajú v rôznej podobe zneužiť alebo využiť v neprospech dotyčnej osoby."
Na druhej strane treba rešpektovať to, čo ukladá zákon. „Banky, súdy, poisťovne, zdravotnícke organizácie potrebujú rozlíšiť ľudí a preto v súlade s príslušnými osobitnými zákonmi pracujú na základe rodných čísiel."
Čo môžete robiť, ak máte podozrenie z neoprávneného spracúvania osobných údajov
* Môžete to oznámiť Úradu na ochranu osobných údajov SR:
* V písomnom oznámení musíte uviesť najmä:
* svoje meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu
* označiť toho, proti komu oznámenie smeruje - názov alebo meno a priezvisko, sídlo alebo trvalý pobyt, prípadne jeho právnu formu a identifikačné číslo
* opíšte, ktoré práva podľa vás boli porušené * dôkazy na podporu vašich tvrdení (dôkladne opíšte skutočnosti dôležité pre posúdenie veci)
* priložte kópiu listiny, ktorou ste písomne oslovili prevádzkovateľa (toho, kto spracúva vaše osobné údaje) a uplatnili tak práva (podľa 20 zákona o ochrane osobných údajov*), alebo uveďte dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nebolo možné toto právo uplatniť; prevádzkovateľ má povinnosť (podľa 21 zákona*) informovať vás o splnení požiadaviek, ktoré ste si u neho uplatnili, najneskôr do 30 dní od ich prijatia
* nezabudnite sa podpísať a oznámenie zašlite
na adresu: Úrad na ochranu osobných údajov, Odborárske námestie č. 3, 817 60 Bratislava 15
* Môžete ho podať aj osobne priamo na úrade
* Pri podávaní oznámenia dbajte o to, aby ste splnili všetky zákonom požadované náležitosti ustanovené v 45 ods. 9 zákona*, v opačnom prípade vás úrad požiada o doplnenie údajov, čím sa vybavenie vášho oznámenia predĺži
* úrad neprijme oznámenie podané telefonicky a nie je povinný vybaviť anonymné oznámenie
ZDROJ:
*Zákon č . 428/2002 Z. z., nájdete na www.dataprotection.gov.sk,
Zaznamenávame snahy nebankových subjektov, ktorých predmetom podnikania je požičiavanie peňazí, získavať osobné údaje budúcich klientov od ich zamestnávateľov. Pracovníčky mzdových učtárni by nemali telefonicky poskytovať také údaje.
Libuša Staňová z Úradu na ochranu osobných údajov
Osobné údaje si chráňte aj v práci Uchádzate sa o prácu a v životopise uvádzate aj rodné číslo, dátum narodenia, počet detí alebo rodinný stav? V tomto prípade je to zbytočné. Zamestnávatelia môžu o vás zhromažďovať len osobné údaje súvisiace s vašou kvalifi káciou a profesionálnymi skúsenosťami. V opačnom prípade firma porušuje zákon o ochrane osobných údajov. Meno, priezvisko, ale aj adresa – to sú najčastejšie osobné údaje, ktoré určuje zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v § 3. Okrem nich sú dôležitými osobnými údajmi aj informácie o vašich schopnostiach, zručnostiach, ale aj o predchádzajúcich zamestnaniach. Osobných údajov existuje teda oveľa viac, ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad. Všetky údaje týkajúce sa určitej osoby sú osobnými údajmi. S citlivými údajmi opatrne Všeobecne prevláda mylný názor, že najcitlivejším údajom je rodné číslo a číslo občianskeho preukazu. Podľa neho vás síce môže firma ľahko identifikovať, ale existujú aj oveľa citlivejšie údaje, na ktoré si treba dávať pozor. Je to napríklad váš zdravotný stav, finančná situácia, záľuby, ale aj predstavy o budúcnosti. Mali by ste si dobre premyslieť, komu ich poskytnete a z akým cieľom. Kto je zodpovedná osoba? Každý zamestnávateľ spracúva osobné údaje a ich ochrana je jeho zákonnou povinnosťou. „Túto povinnosť má nielen k zamestnancom, ale napríklad aj k uchádzačom o zamestnanie. Ak zamestnáva viac ako 5 ľudí, zo zákona je povinný poveriť dohľadom nad ochranou osobných údajov zodpovednú osobu, pretože aj personálna a mzdová agenda je informačným systémom s osobnými údajmi,“ spresňuje tlačová tajomníčka Úradu na ochranu osobných údajov SR. Len so súhlasom Nastupujete do nového zamestnania a váš zamestnávateľ trvá na tom, že si chce urobiť fotokópiu vášho občianskeho preukazu, maturitného vysvedčenia alebo diplomu z vysokej školy. Má na to vôbec právo? Zamestnávateľ môže kopírovať úradné doklady, a teda aj osobné údaje v nich uvedené, iba s vaším písomným súhlasom podľa zákona o ochrane osobných údajov. Samotné kopírovanie by mala vykonávať oprávnená osoba, ktorá bola na to určená. Tento súhlas si však nikto nemôže vynucovať. Toto oprávnenie musí byť poskytované s cieľom spracovania osobných údajov. Mimo pracovný pomer vo vzťahu k zamestnávateľovi je oprávnená osoba viazaná povinnosťou zachovávať mlčanlivosť. Princíp je jednoduchý. Najčastejšie nedostatky pri ochrane osobných údajov Zdroj: Úrad na ochranu osobných údajov SR a Asociácia osôb poverených výkonom dohľadu nad ochranou osobných údajov
K zneužívaniu osobných údajov dochádza v praxi pomerne často.
Ak povedzme posielate novému potenciálnemu zamestnávateľovi životopis, ten je povinný zabezpečiť ochranu všetkých údajov, ktoré sú spracúvané v jeho informačných systémoch.
Táto povinnosť mu vyplýva z § 15 a 16 zákona o ochrane osobných údajov. „Osobné údaje však môže firma spracúvať len po lehotu nevyhnutnú na naplnenie účelu spracovania. Pri výbere kandidátov do zamestnania je cieľ naplnený akceptovaním alebo zamietnutím žiadosti. Firma by mala potom vaše osobné údaje v súlade s platnou legislatívou zlikvidovať,“ hovorí Jana Camara z Asociácie osôb poverených výkonom dohľadu nad ochranou osobných údajov.
Túto novinku priniesla posledná novela zákona o ochrane osobných údajov. V praxi ide o fyzickú osobu, ktorá pracuje u prevádzkovateľa, ale vykonáva aj dohľad nad spracovaním údajov a tiež niektoré kontrolné činnosti. Táto osoba je pred zákonom za výkon svojej činnosti osobne zodpovedná. Za neplnenie svojich povinností môže dostať pokutu až do výšky 100–tisíc korún.
***
Tri situácie, do ktorých sa môžete dostať
1. Ak si hľadám zamestnanie, má aj personálna agentúra, prípadne sprostredkovateľská agentúra povinnosť chrániť moje údaje?
Povinnosť zabezpečiť ochranu všetkých osobných údajov, ktoré sú spracúvané v informačných systémoch organizácie platí rovnako aj pre personálnu agentúru. Ak si neželáte, aby sa vaše osobné údaje ocitli v nepovolaných rukách, treba byť obozretný najmä pri ich poskytovaní. Agentúra môže spracúvať osobné údaje za účelom sprostredkovania zamestnania len s vaším súhlasom.
2. Je mojím osobným údajom, ak mám v banke dlh, ktorý vymáha exekútor?
Údaj o dlhu spojený s identifikačnými údajmi dotknutej osoby je potrebné považovať za osobný údaj. Odhaľuje totiž aj ekonomickú identitu a ekonomickú situáciu dotknutej osoby. Ak je možné jednoznačne identifikovať, že dlh je váš, ide o osobné údaje.
3. Žiadam o úver v banke. Môže účtovníčka poskytnúť banke údaje o mojej mzde len na základe telefonátu?
Banky sú oprávnené získavať od klienta široký rozsah údajov. V prípade žiadosti o úver klient spravidla doručí banke potvrdenie o svojom príjme od zamestnávateľa. Pri overovaní údajov klienta bankou u zamestnávateľa môže zamestnávateľ telefonicky správnosť údajov banke odsúhlasiť, čo by nemalo zasiahnuť do práva na ochranu osobných údajov.
Vy ako fyzická osoba musíte s každým spracovaním vašich osobných údajov súhlasiť, ak nie je dané zákonom (čo v tomto prípade nie je). Ak ste zamestnávateľovi svoj súhlas na poskytnutie svojich osobných údajov pre konkrétnu banku a na konkrétny účel nedali, nie je na to oprávnený (je úplne jedno, že údaje poskytla účtovníčka, zodpovedný je zamestnávateľ). Ak dôjde k opísanej situácii, ide o závažné pochybenie tak na strane banky, ako aj na strane zamestnávateľa.
Kde sa robia chyby
! Zamestnávateľ porušuje Zákonník práce napríklad tým, že vyžaduje od zamestnanca doklady, ktoré nie sú pre organizáciu či firmu potrebné. V nich sú informácie napríklad aj o rodinných príslušníkoch (napríklad sobášny list obsahuje osobné údaje rodičov).
! Urobí si kópie dokladov a zakladá ich do osobných spisov zamestnancov. Pritom by si mal z dokladov odpísať len informácie, ktoré potrebuje v súvislosti s výkonom práce zamestnanca – a to sú napríklad osobné údaje o dosiahnutom vzdelaní, o kvalifi kačných predpokladoch, o zručnostiach a schopnostiach vykonávať určitú prácu, o zdravotnej spôsobilosti na prácu.
Prípady z praxe
! Uchádzač o zamestnanie v súvislosti s výberovým konaním na pozíciu vo verejnej službe v istej inštitúcii dostal ešte pred jeho začatím osobný dotazník. Inštitúcia od neho žiadala vyplniť okrem iného kolónku o invalidite detí, výške dôchodku a o tom, či sa proti nemu vedie súdne pojednávanie. Tieto požadované informácie sú zo strany potenciálneho zamestnávateľa nad rámec cieľa a rozsahu osobných údajov, ktoré sú potrebné v súvislosti s prácou, ktorú by mal vykonávať.
! Mzdové účtovníčky poskytujú telefonicky informácie o príjmoch zamestnancov niektorým firmám alebo finančným spoločnostiam, čo by takýmto spôsobom robiť nemali.
! Niekedy dochádza k zneužitiu údajov o dôchodkovom poistení zamestnancov mzdovým účtovníkom. Nahlásenie zamestnancov do II. piliera dôchodkového poistenia sa deje bez ich súhlasu.
Pokuty ! Výška pokuty závisí od toho, ako je pochybenie závažné (skutkovou podstatou aj rozsahom) a či k nemu došlo náhodne alebo úmyselne. Dôležité je aj to, či bola alebo nebola zanedbaná prevencia.
! V najzávažnejších prípadoch hrozí zamestnávateľovi finančná pokuta až do výšky 10 mil. Sk. Tá sa mu môže uložiť vtedy, ak napr. spracúva osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby alebo ak nestanoví účel spracovania. Prihliada sa však na rozsah porušenia zákona a dôsledky.
! Za porušenie práva na ochranu osobných údajov je v niektorých prípadoch trestnoprávna zodpovednosť, a to podľa § 374 Trestného zákona.
! Odňatím slobody na jeden rok sa potrestá ten, kto neoprávnene poskytne alebo zverejní osobné údaje v súvislosti s výkonom povolania, zamestnania alebo funkcie.
! Odňatím slobody až na dva roky sa potrestá, ak spácha tento čin a spôsobí ním vážnu ujmu na právach dotknutej osoby, verejne alebo závažnejším spôsobom konania.
Právo na vrátenie poistného sa premlčí až po 10 rokoch
Poistné odvody poberateľov SD a PSD
Podľa príslušných ustanovení zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení takýto zamestnanec neplatí odo dňa priznania uvedeného dôchodku:
Tieto druhy odvodov za uvedenú kategóriu zamestnancov neplatí ani zamestnávateľ.
Ak ste túto sumu mali odvedenú aj po dátume začatia poberania spomínaných dôchodkov, je možné v zmysle § 145 zákona o sociálnom poistení požiadať o vrátenie takto odvedeného poistného.
Sociálna poisťovňa je povinná toto vrátiť do 30 dní od podania žiadosti.
Právo na vrátenie poistného sa premlčí až po 10 rokoch od poslednej zúčtovanej platby odvedeného poistného.
! ! ! Neznalosť zákona neospravedlňuje ! ! !