carli51

A stačí tak málo. Stačí zísť z prechodeného turistického chodníka na najbližší kopec, chrbát, či do dolinky a nekričať pri tom. Stačí sa občas prechádzať sám, sadúnť na zem a chvílu sa nehýbať. Vydržíte pol hodinu a pre les sa stanete neviditeľnými. Z pozorovaného sa stane pozorovateľ. V Bratislavskom lesoparku, napríklad, sa počas pekných dní prechádzajú bratislavčania na každom kroku. Málokto sa ale prechádza potichu, vnímajúc les.

Vyzerá to tak, že ľudia si myslia, že to len pár stromov tvorí ten les kam sa každú penkú sobotu chodia prechádzať. Pravdou však je, že aj v zabudnutých kúskoch lesa na začiatku Malých Karpát, tam kde už les plynule prechádza skrz chatkovú oblasť do mladého veľkomesta, nájdete stopy divočiny. (Možno práve vďaka tomu, že sú také zabudnuté.)

Mŕtve drevo, veľa mŕtveho dreva, staré stromy, mladé stromy a všeliaká iná háveď, tie.. invazívne dreviny a podobne. Takto vyzerá jeden asi 3 hektárový kúsok lesa oddelený od súvislejšieho lesa radom chatiek. Šiel som okolo. Bol prvý teplejší deň začínajúceho februára. Čiesi klopkanie ma vtiahlo medzi duby. KLOP KLOP. BUCH BUCH BUCH.

Ticho som stál a pozoroval. V tomto malom lesíku som z jedného miesta mohol naraz pozorovať tri páry Ďatlov Veľkých. Nádhera.

Uvedomil som si, že nie som na okraji bukového pralesa v okolí prameniska riečky udava, ale v malinkom dubovom lesíku pri jednej z najluxusnejších obytných štvrtí v republike, pár sto metrov od najdrahších bytov v Bratislave - Parkville. O to lepšie som sa cítil, že som aj tu dokázal cítiť kľud. Tie vtáčiky ma ukľudnovali. Ich prítomnosť značí len samé dobré veci. Divočina je šikovná. Možno raz zachráni svet.

O pár metrov ďalej už vchádzam do "ozajstného" lesa. Nadomnou krúži Myšiak Lesný. Ešte stále som doslova v meste. Ešte som neopustil Bratislavu.

Asfaltovou cestou sa dá dostať hlboko do lesa. Riečka Vydrica si tam meandruje. Kade tade, ako sa jej zachce. Že jej to je dovolené, samo o sebe naznačuje kúsok divočiny. Zvieratá sem chodia piť. Srny, diviaky, jelene, líšky.

Aj jazvec tu má brloh. Keď počas teplejších dní vyjde von, otrasie uležanú srsť.

V zdravších kúskoch lesa, kde sa už dlhšie nič nerobilo a kde sú aj dáke tie mŕtve stromy, stretnete aj Tesára Čierneho. Vyzerá to tak, že nie je taký spoločenský ako iné vtáky. Ak sa mu pokúsite priblížiť, preletí o pár stromov ďalej. Lieta rýcho, hore dolu, je ťažké ho ustriehnuť. Častokrát pri tom vydáva typický zvuk. Máte pocit, že je ako duch. Raz je naľavo, raz napravo, hore, dolu, akoby používal interdimenzionálnu bránu ako v STARTREKu. V skutočnosti sú ale vždy v páre. Vedia dobre balamutiť.

Zblízka odfotiť tesára chce trpezlivosť, ktorou žiaľ zatiaľ neoplývam.

Nejde ale iba o zvieratá. V Malých Karpatoch sú aj majestátne stromy, staré kusy lesa s mŕtvym drevom tak ako v riadnom pralese, machom obrastené hrubé korene a ukryté dolinky s panenským tokom potôčikov.

Život tu pulzuje neuveriteľným tempom. A je to celé o to vzácnejšie, o čo to je bližšie veľkému mestu, masám ľudí, hluku dopravy a smradu komínov. A tu, v Bratislavskom lesoparku je to celkom blízko.

K videniu sú tu aj nádherné prírodné scenérie.

Aj majestátne pohľady. Je pravda, že je väčšia šanca, že ich tu dačo skazí. Komín z továrne, nočné sveteľné znečistenie, či neobdaj LANOVKA... Taký je život.

Takže pozerať sa, vnímať, cítiť. Keď treba, plakať, keď netreba, usmievať sa. Chce to tréning.

Kto uhádne aký vták je na tejto fotke?

Keď ide po lese amatér a stretne lesný kolesový traktor ryjúci lesnú rozbahnenú cestu a vidí profesionálov rezať stromy, myslí si, že je všetko v poriadku. Špecialisti, ktorí vedia to, čo nevieme my, pracujú. Tak ako zlomenú nohu dáte opraviť chirurgovi, tak les logicky spravujú špecialisti – lesníci.

Lenže je tu drobný problém. Problém Titanicu. My všetci žijeme v jednej krajine, dýchame ten istý vzduch a v tej našej krajine je les zvláštnou komoditou, ktorá ovplyvňuje životy nás všetkých. A tak ako mi chirurg veľmi pokojne a zrozumiteľne vysvetlil ako mi ide opraviť MOJU zlomenú nohu, mali by to robiť aj špecialisti, ktorí sa starajú o NAŠU krajinu.

Nie je to tak. 
 
Lesné hospodárske plány boli zaradené medzi utajované skutočnosti, verejnosti sa obmedzuje až zakazuje pohyb po lese a do chránených území nesmie vstúpiť nik. Teda takmer nik. Profesionáli s pílami, traktormi a puškami môžu.

Amatéri, pozrite sa na svoj les, je to komodita, ktorá ovplyvňuje život každého človeka. Aj vás! Postarajte sa, aby sme neboli na Titanicu, ale na Arche, ktorú postavil amatér Noe.

Začneme tým, čo majú profesionáli robiť podľa svojich vlastných predpisov. Nebudeme si všímať environmentálne dopady lesohospodárskej činnosti.

Pozrime sa na veci, ktoré amatérom profesionáli nevysvetľujú.

Každý les niekto vlastní
Lesov je na Slovensku približne 2 milióny hektárov pričom jednu polovicu vlastní štát a druhú neštátni vlastníci. Neštátne lesy to sú lesy súkromných vlastníkov, cirkevné lesy, spoločenstvenné lesy, obecné a lesy poľnohospodárskych družstiev. Prvá súkromná rezervácia Vlčia na Čergove je súkromný les.

Les sa označuje
Lesy si lesníci delia na rôzne časti, z ktorých tie najmenšie sú dielce. V nich môžu byť ešte vyčlenené čiastkové plochy a porastové skupiny. Toto vyznačenie je v porastových mapách, bežne vyhotovovaných v mierke 1:10 000, kde okrem hraníc je farbou odlíšený rôzny vek stromov v dielcoch.

Bielym pruhom sa značia hranice dielcov, ak sa hranice vetvia, tak lesníci vyrývajú do stromov šípky v smere vetvenia. Okrem toho je na obrázku majetková hranica - oranžový štvorec označuje rozhranie lesov dvoch majiteľov. 

Porastová mapa je dôležitým materiálom, z ktorého aj laik môže vyčítať zaujímavé informácie. Na tejto mape je časť Čergova. Hnedá farba označuje lesy staré 81 - 100 rokov, žltá 1 - 20 rokov. Zelená čiara ohraničuje les osobitného určenia, napríklad prírodnú rezerváciu Čergovská javorina, dielec číslo 418. Bodkočiarkované čiary sú lesné cesty, vidíte, že priamo cez rezerváciu idú dve. Vy tam ale vstúpiť nemôžete.

Zapamätajte si aspoň farebné odlíšenie veku lesa, je to dôležité pre orientáciu v lesných porastoch.

Rezervácia, ktorá je na porastovej mape označená zelenou čiarou, je v teréne značená jedným červeným pruhom po celom obvode hraničných stromov a polkruhom z vonkajšej strany rezervácie.

Podobne, ale len jednym červeným pruhom je v teréne označovaný ochranný les, na porastovej mape je tiež ohraničený červenou čiarou. Ochranný les by mal mať v praxi zvláštny režim hospodárenia. Je to často len teória.

Ťažba sa plánuje
Žiaden vlastník nemôže v svojom lese rúbať hlava - nehlava. Ťažba dreva musí zodpovedať Lesnému hospodárskemu plánu (LHP), ktorý sa vyhotovuje na desať rokov. Odborným garantom správnosti tejto ťažby je odborný lesný hospodár (OLH), lesník s licenciou vykonávať túto funkciu. On vyznačuje a kontroluje ťažbu a je za ňu zodpovedný.

V LHP sa môže aj amatér dozvedieť zaujímavé veci. Toto je opis lesných porastov z prvej súkromnej rezervácie Vlčia. Máme tam 70 percent buka (BK), 20 percent jedle (JD) a 10 percent javora horského (JD). Typ lesa je 6402 = papradinová buková javorina, 5303 = papradinová jedľová bučina a 5403 = kamenitá buková javorina. Zaujímavá kolónka je zásoba. Na vyrúbanie v tejto časti lesa je 373 kubíkov ihličnatého dreva a 1388 kubíkov listnatého dreva. 

Najdôležitejšia časť LHP je plán hospodárskych opatrení. Ak zistíte, že v LHP je napísané Bez zásahu ako v našom prípade, a predsa sa tam ťaží, "niekto má problém".

Ťažba sa vyznačuje
Lesníci poznajú rôzne spôsoby ťažby – podrastový, holorubný, účelový výber a výberkový spôsob, pre nás je podstatný fakt, že pri každom spôsobe sa majú v lese vyrúbať všetky stromy. Ktoré a kedy, určuje OLH vyznačením ťažby v teréne. Rezervácie sú miesta kde by sa ťažiť nemalo, posledné zmeny zákonov ale urobili z lesných rezervácií „hospodárske“ lesy. Lesníci v nich môžu ťažiť podľa schváleného LHP, ale obyčajný človek do nich nesmie vstúpiť, pretože sa z neho stane zločinec, poruší niekoľko zákonov. Dôvod takejto zákonnej úpravy je jasný – zamedzenie občianskej kontroly ťažby dreva v chránených územiach.

Ak sa idú ťažiť jednotlivé stromy, musia byť označené jednou červenou bodkou v jeden a polmetrovej výške a druhou červenou bodkou nad koreňom. Tá druhá bodka tam zostáva aj po zrezaní stromu. Ak tam nie je, "niekto porušil zákon".   

Ak sa ide ťažiť celá skupina stromov v kalamite, označuje sa hranica takejto ťažby krížikmi.

Ak sa les rúbe holorubne v páse alebo sa presvetľuje v páse, hranice pásov, medzi ktorými sa môže rúbať, sú značené jednou šikmou čiarou.

Vyrúbané stromy musia byť označené
Každý vyrúbaný kmeň musí byť označený zvláštnou pečiatkou – ciachou. A najneskôr na odvoznom mieste, to je miesto, z ktorého sa tie kopy naskladaného dreva odvážajú na miesta spracovania.

Toto je typická ciacha ktorú lesníci natĺkli na strom veľmi rýchle po tom, čo lesoochranári zastavili v rezervácii Tichá dolina auto odvážajúce neoznačené stromy.

Rúbu váš obľúbený les a vy máte pocit, že to nie je dobré? Napríklad ako v tomto prípade, kde lesníci naplánovali (červené bodky) ťažbu v rezervácií (červené pruhy)? 

Urobte toto:

V Národnom lesníckom centre (bývalý Lesoprojekt):
- zadovážte si porastové mapy

Na obvodnom lesnom úrade:
- zistite vlastníka rúbaných dielcov
- nazrite do LHP

V teréne:
- skontrolujte vyznačenie stromov
- konfrontujte plán s realitou

Les môže byť bez zásahu a niekto si len chce prilepšiť. Alebo sa rúbe v rezervácii alebo sa len tak bohapusto kradne.

Ak vám to vadí, oznámte to na obvodnom lesnom úrade. Alebo Lesoochranárskemu zoskupeniu VLK. 

Juraj Lukáč