Choď na obsah Choď na menu
 


Dedenie

18. 3. 2009

Zvoľte si, kto zdedí vaše úspory

V niektorých prípadoch sa dá určiť dedič už pri podpise zmluvy, v iných až pri písaní závetu

Blízkeho človeka, ktorému po vašej smrti pripadnú peniaze zo životnej poistky alebo sporenia v druhom či treťom pilieri, môžete určiť vopred. Ostatné finančné produkty sa dedia zo závetu alebo zo zákona.

Tak, ako si môžete zvoliť, v ktorej banke, poisťovni či dôchodkovej spoločnosti si budete počas života šetriť peniaze, môžete si vybrať aj človeka, prípadne niekoľkých ľudí, ktorým po smrti svoje našetrené peniaze zanecháte.

Určenie dediča vopred

Ak chcete, aby vaše úspory v prípade vášho úmrtia zdedil niekto iný, než dedičia zo zákona, mali by ste mu túto možnosť zabezpečiť vopred. Či už formou uvedenia jeho mena pri podpise zmluvy o objednaní finančného produktu, alebo neskôr v závete. Iba pri niektorých produktoch platí, že blízkeho človeka, ktorý bude môcť nakladať s peniazmi po vašom skone, môžete určiť už pri podpise zmluvy, prípadne aj neskôr. Patria medzi ne napríklad životné poistenie či sporenie si do penzie.

Analytik poradenskej spoločnosti odporúča určiť oprávnenú osobu napríklad v prípade, že dvaja ľudia nie sú manželmi, ale žijú ako partneri. „Bez určenia oprávnenej osoby by peniaze pripadli rodine a partner by nemal nárok na nič," vraví. Rovnako sa dá postupovať aj vtedy, ak jeden z rodičov chce, aby peniaze dostali deti, a nie druhý rodič. Výhodou určenia oprávnenej osoby je aj to, že sa k peniazom dostane rýchlejšie, bez ohľadu na to, ako dlho bude trvať dedičské konanie.

Dedenie zo závetu a zákona

Na odkázanie takých produktov, akými sú bankové vklady či stavebné sporenie, ale aj tých, pri ktorých nebola oprávnená osoba určená, je vhodné pamätať v závete. Týka sa to aj podielových fondov.

„Vlastníctvo podielov v podielových fondov prechádza na dedičov, buď na základe závetu, alebo zo zákona," povedal výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie správcovských spoločností.

Napísať závet sa oplatí v prípade, ak chcete, aby sa po vašej smrti dostali úspory v banke či sporiteľni do rúk niekomu inému než dedičom zo zákona. Treba však pamätať na to, že deti sú neopomenuteľní dedičia. Ak závet nezanecháte alebo je neplatný, prechádza majetok na dedičov zo zákona. Ten rozoznáva štyri dedičské skupiny. V prvej sú deti a manžel, ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho podiel jeho deti. Ak však deti nie sú, dedí sa podľa druhej skupiny. Do tej patria manžel, ktorý dedí minimálne polovicu, ďalej rodičia a ľudia, ktorí s poručiteľom žili aspoň rok v spoločnej domácnosti alebo boli na neho odkázaní. V tretej skupine dedia ľudia, ktorí žili s človekom, po ktorom sa dedí, aspoň rok v spoločnej domácnosti, a súrodenci. Keď niet ani tých, dedičstvo pripadá prarodičom poručiteľa alebo ich deťom. V prípade, že niet  žiadneho dediča, získa úspory štát.

Čo s dedičstvom?

Ako dedič s majetkom naloží, závisí len od neho. „Zmluvu o stavebnom sporení môže vypovedať a sporiteľňa mu vyplatí nasporenú sumu aj so štátnou prémiou vo výške ku dňu poručiteľovej smrti alebo ju môže previesť na seba a stane sa klientom," uviedli  z Prvej stavebnej sporiteľne. Podobné možnosti máte aj po zdedení úspor v dôchodkovej správcovskej spoločnosti či v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Aj tu platí, že môžete požiadať o vyplatenie peňazí na dôchodkovom účte alebo si ich nechať previesť na svoj osobný dôchodkový účet. Samozrejme, že za predpokladu, ak si sporíte v 2. alebo 3. pilieri tak ako sporiteľ, ktorý vám úspory odkázal.

Dedičské konanie bude jednoduchšie

Notári dostanú väčšie právomoci pri rozhodovaní v dedičskom konaní. Odpadnú prieťahy, no menej peňazí to stáť nebude.

Dedičské konanie má byť už onedlho jednoduchšie a v niektorých prípadoch kratšie. Parlament v septembri schválil novelu Občianskeho súdneho poriadku, ktorá pri tomto úkone dala väčšie právomoci notárom. Tí nebudú musieť pre menej náročné rozhodnutia čakať na verdikt súdu.

K rozhodnutiam, ktoré po novom notári budú môcť urobiť sami, patrí napríklad ustanovenie znalca pri ohodnotení majetku, ak sa na cene nedohodnú dedičia, alebo ustanovenie opatrovníka. Notár ako súdny komisár bude zároveň zabezpečovať aj doručovanie týchto rozhodnutí. Napriek úspore času a zefektívneniu konania sa naďalej bude platiť tak ako doteraz notárovi, ale aj súdu. Novela má platiť už od polovice októbra.

Menej čakania

Tým, že notári budú môcť niektoré rozhodnutia uskutočniť sami, sa ušetrí čas. Doteraz bolo potrebné presúvať spis medzi notárom a súdom, aby súd rozhodol o ďalšom postupe a v konaní sa pokračovalo až po rozhodnutí.

„Notár musel napríklad pripraviť uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania, spis predložiť súdu, ktorý návrh rozhodnutia opečiatkoval a doručoval a až po nadobudnutí právoplatnosti spis vrátil notárovi. To znamenalo aj niekoľkomesačný sklz len preto, aby sa posúdila dôvodnosť rozhodnutia notára," vysvetľuje Miloslav Kováč z notárskej komory.

Novela takéto prieťahy odstráni. Proti procesným rozhodnutiam notára sa bude možné odvolať, a to aj v prípade takého rozhodnutia, pri ktorom, ak by ho vydal súd, sa odvolať nedá (napríklad v prípade rozhodnutia o nariadení dokazovania).

Znovuobjavený majetok

K ďalším zmenám, ktoré sa týkajú dedičov, je nová úprava konania o znovuobjavenom majetku. „V praxi sa stávalo, že niektorý z dedičov opakovane podával návrh na dedičské konanie o znovuobjavenom majetku aj napriek tomu, že ostatní dedičia tento majetok spochybňovali," hovorí Kristína Ďuračková z advokátskej kancelárie Rowan Legal.

Nové znenie Občianskeho súdneho poriadku zavádza pravidlo, že dedič, ktorý takýto neuvážený návrh podáva, bude aj sám hradiť odmenu notára. To sa však netýka bežných konaní o znovuobjavenom majetku, o ktorom existujú napríklad dokumenty.

Dva mesiace k dobru

Rozširuje sa okruh prípadov, keď notár poverený súdom môže samostatne ukončiť vec vydaním osvedčenia o dedičstve. To sa však týka len prípadov, keď je jediným dedičom maloletý alebo osoba, ktorá musí mať opatrovníka. Práve v týchto prípadoch dôjde k významnému skráteniu dedičského konania. Podobne ako vtedy, ak nedôjde k určeniu hodnoty predmetu dedičstva zhodným tvrdením účastníkov a bude potrebné ustanoviť znalca.

Notárska komora odhaduje, že v takých prípadoch môže dôjsť k skráteniu konania o dedičstve najmenej o dva mesiace. Novela Občianskeho súdneho poriadku umožní neschváliť dohodu dedičov, ktorá je v rozpore so zákazom drobenia poľnohospodárskej pôdy. Tieto situácie sa teraz riešia tak, že sa vystavuje potvrdenie nadobudnutia dedičstva podľa dedičských podielov.

* * *

Čo sa zmení

n Notár bude môcť urobiť niektoré rozhodnutia sám (napríklad o nariadení znaleckého dokazovania, ustanovení opatrovníka a podobne).

n Notár samostatne ukončí konanie vydaním osvedčenia o dedičstve vtedy, keď bude jediným dedičom maloletý alebo osoba, ktorá zo zákona musí mať opatrovníka.

n Novela Občianskeho súdneho poriadku umožní neschváliť dohodu dedičov, ktorá je v rozpore so zákazom drobenia poľnohospodárskej pôdy.

n Pri predĺžení majetku a likvidácii dedičstva poručiteľa nová právna úprava stanovuje povinnosť notára speňažiť majetok za trhových podmienok.

n Osvedčenie o dedičstve bude musieť obsahovať i odmenu a výdavky notára.

n Ak dedič bude opakovane podávať návrh na konanie o znovuobjavenom majetku napriek tomu, že ostatní ho spochybňovali, zaplatí notárovi sám.

(Zdroj: Notárska komora, advokátska kancelária Rowan Legal)

 
 

Druh má nárok, len ak nededia deti

Ak poručiteľ nezanechal závet, pozostalí dedia podľa Občianskeho zákonníka.

Dediť sa môže zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. To isté platí, ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, zvyšnú časť nadobúdajú dedičia zo zákona.

„Výlučne zo zákona sa dedí len vtedy, ak zomrelý nezanechal závet," hovorí Marcela Holubová z advokátskej kancelárie Rowan Legal.

Deti a manžel rovnako

Pri dedení zo zákona rozlišuje Občiansky zákonník štyri skupiny dedičov.

V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia. Ak nededia potomkovia poručiteľa, dedí v druhej dedičskej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti.

Dedičia tejto skupiny dedia rovnakým dielom. Manžel však vždy polovicu dedičstva. Ak nededí manžel ani žiaden z rodičov, dedia v tretej dedičskej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.

Keď niet dedičov

Ak žiaden dedič nededí v tretej skupine, vo štvrtej dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti strýkovia a tety. V prípade, že niet dedičov a poručiteľ počas svojho života nespísal závet, majetok pripadne štátu.

Podľa notárskej praxe najviac komplikovanou skupinou dedičov je tretia, teda súrodenci.

„V tejto skupine iba veľmi ťažko dochádza k dohodám," hovorí notárka Daniela Šikútová. Preto, ak v rodine nie sú deti, odporúča využiť závet, ktorý predíde možným sporom.

* * *

Kedy je platný závet

n Závet napísaný vlastnoručne musí byť celý napísaný vlastnou rukou poručiteľa, musí byť vňom uvedený dátum a poručiteľ ho musí vlastnoručne podpísať.

n Závet napísaný na stroji, počítači alebo inou osobou musí poručiteľ podpísať za prítomnosti dvoch svedkov.


Nahláste aj majetok bez dokladov

Najčastejšou chybou, ktorú robia pozostalí, je, že zabúdajú notárovi povedať aj o majetku, ku ktorému nemajú doklady, no vedia, že by mohol existovať. Zbytočne potom musia dávať návrh na prejednanie znovuobjaveného majetku a znovu za konanie platiť. „Zvyčajne sa stáva, že notárovi ako súdnemu komisárovi povedia len o tom, čo je najzaujímavejšie," hovorí notárka Daniela Šikutová. Až neskôr, keď je dedičské konanie uzatvorené, si spomenú, že poručiteľ mal napríklad nejakú pôdu.

„O majetku, ktorý sa má zahrnúť do dedičského konania, nemusia mať vždy doklady," hovorí notár Miloslav Kováč. Stačí povedať, približne kde a aký mohol poručiteľ majetok mať. Notár má možnosť vyhľadať aj takto označený majetok. Keď údaj nie je zanesený v katastri nehnuteľností, má možnosť ho nájsť v pozemkových knihách a podobne. Nie je preto nutné, aby notár dedičov preháňal pre listy vlastníctva, prípadne iné doklady.

Ďalšou chybou je, keď sa pozostalí snažia zamlčať niektorých dedičov. „Je to zbytočné," hovorí Šikutová. Ich existencia aj tak vyjde najavo počas ďalších šetrení a v prípade právoplatnosti osvedčenia o dedičstve sú chránení zákonom.

 

POPLATKY

Platiť budete súdu, aj notárovi

Poplatok notárovi a súdu sa ani novou právnou úpravou nemení. Pribudne však na poštovnom.

BRATISLAVA. Aj keď notárom od októbra pribudnú nové právomoci, odmena, ktorú im dedičia podľa výšky dedičstva platia, zostáva rovnaká. Keďže však na notárov prechádza povinnosť doručovať rozhodnutia, zvýšia sa ich hotové výdavky, ktoré tiež hradia dedičia. Doteraz ich znášal súd.

Odmena notára ako súdneho komisára je stanovená vyhláškou (č. 31/1993 Z. z.). Odvíja sa od výšky všeobecnej ceny majetku poručiteľa. Všeobecná cena majetku je cena, za ktorú by bolo možné veci z dedičstva predať v mieste, kde vec je v čase poručiteľovej smrti. Podľa znenia novely všeobecnou cenou majetku je suma zhodne potvrdená účastníkmi dedičského konania; ak sú tvrdenia rozdielne, vykoná sa jej zistenie dokazovaním.

Ako rátať

Sadzba odmeny notára je stanovená percentami. Jednotlivé sumy vyrátané podľa príslušnej sadzby pre konkrétnu hodnotu dedičstva sa spočítavajú podľa zaradenia základu do príslušných rozpätí. Napríklad pri základe odmeny jeden a pol milióna korún sa odmena vypočíta súčtom 2000 korún (2 % z prvých 100 000 korún základu) plus 4000 korún (1 % zo 400 000 korún) plus 3500 korún (0,7 % z 500 000 korún) a k tomu ešte plus 2000 korún (0,4 % zo sumy prevyšujúcej milión korún, teda z 500 000 korún). Celková výška odmeny v tomto prípade bude 11 500 korún.

Výdavky a súdne poplatky

Okrem odmeny patria notárovi aj hotové výdavky vynaložené v konaní o dedičstve. Patrí k nim napríklad už spomínané poštovné, ale aj poplatky peňažných ústavov súvisiace so zisťovaním zostatku na účtoch poručiteľa.

V konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo, ktoré nie je predĺžené; ak je dedičov niekoľko, platia tieto trovy podľa vzájomného pomeru čistej hodnoty k ich dedičským podielom.

Súdu dedičia platia od dvesto po najviac päťtisíc korún.

„Keďže sa presúva značná časť kompetencií súdu na notárov pri konaní o dedičstve vy-vstáva otázka opodstatnenosti výšky súdnych poplatkov, ktoré sa platia popri odmene notára a ktoré sú stanovené zákonom o súdnych poplatkoch," mieni Miloslav Kováč z komory notárov.

* * *

Koľko sa platí pri dedičskom konaní

Odmena notárovi sa vyráta z hodnoty dedičstva (základu):

- z prvých 100 000 korún základu 2 %

- z presahujúcej sumy až do 500 000 korún základu 1 %

- z presahujúcej sumy až do 1 000 000 korún základu 0,7 %

- z presahujúcej sumy až do 3 000 000 korún základu 0,4 %

- z presahujúcej sumy až do 20 000 000 korún základu 0,2 %, najmenej však 700 korún

Suma nad 20 000 000 korún sa do základu nezapočítava, okrem odmeny sa notárovi

uhrádzajú aj hotové výdavky súvisiace s konaním

Poplatok súdu

- do 100 000 korún hodnoty dedičstva 200 korún

- do 300 000 korún hodnoty dedičstva 500 korún

- nad 300 000 korún hodnoty dedičstva 0,2 %, najviac 5000 korún

(Zdroj: Notárska komora Slovenskej republiky)

Lepšie darovať alebo odkázať v závete?

Syn má velké dlhy, bojíme sa o dom

* S manželom sa obávame, že pre synove dlhy prídeme o rodinný dom. Dostala som dom od svojho otca, syn v ňom býva a prerobil ho. Chcela by som dom darovať jeho dcére, má len 16 rokov. Musíme počkať, kým bude mať 18? A neprejdú synove dlhy na jeho dcéru?

Nehnuteľnosť môžete darovať aj 16-ročnému dieťaťu, ale tento právny úkon musí schváliť súd. Je lepšie počkať do 18 rokov. Čo sa týka prechodu dlhov, v dedičskom konaní môžu na dedičov prejsť dlhy len do výšky aktívneho majetku poručiteľa. Čiže, ak by syn zanechal majetok v hodnote 500-tisíc korún a dlhy v hodnote 10 miliónov, dlhy môžu prejsť len do výšky 500-tisíc korún na jeho dcéru.

* Aj keď hodnota majetku je 5 miliónov a on má povedzme milión dvestotisíc dlžoby?

V takom prípade celý dlh prejde na jeho dcéru ako dedičku.

* Môžem ho vydediť?

Môžete ho vydediť, ale len z dôvodov, ktoré stanovuje Občiansky zákonník, sú štyri. Podľa § 469a ods. 1, 3 poručiteľ môže vydediť potomka, ak mu v rozpore s dobrými mravmi neposkytol potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch. Tiež ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, alebo ak bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, alebo ak trvalo vedie neusporiadaný život. Z iných dôvodov sa vydediť nedá.

* Po mojej alebo manželovej smrti tiež prejdú synove dlžoby na náš dom?

Nie, máte aj iné deti?

* Mám troch synov.

Ak zomrie jeden z vás, dedil by pozostalý manžel a traja synovia. V dedičskom konaní môžu dedičia uzavrieť dedičskú dohodu tak, že syn, ktorý má dlhy, by neprevzal žiadny majetok. Synove dlhy nemôžu ohroziť vás, postihnúť váš majetok. Môžete odkázať majetok aj v závete, ak by si však váš syn uplatnil jeho relatívnu neplatnosť, dostal by polovicu z podielu, ktorý by mal dostať, keby nebol závet spísaný. Týmto spôsobom by ste uchránili aspoň časť majetku. Odporúčam navštíviť nejaký notársky úrad a poradiť sa.

* Ak by som celý dom darovala jeho dcére, nemusela by splácať jeho dlhy?

Nie.

Manžel nie je uvedenö ako otec dcéry

* Manžel je rozvedený, s bývalou manželkou, s ktorou má dcéru, nie je ešte majetkovo vysporiadaný. Chce sa zamestnať v zahraničí a ešte pred odchodom by rád napísal závet. Máme spolu nemanželskú dcéru, nie je však v rodnom liste zapísaný ako jej otec. Chcel by preto napísať závet, že ak by sa mu niečo stalo, aby mala nejaký podiel z majetku.

S bývalou manželkou nemá vysporiadaný majetok? Uplynuli už od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode viac ako tri roky?

* Nie.

Čiže ešte majú možnosť vysporiadať sa, ak by už uplynuli tri roky od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode, už by takú možnosť nemali. V takom prípade by sa všetok nehnuteľný majetok, ktorý nadobudli počas manželstva, delil na polovicu. Po právnej stránke má len jedno dieťa a ak je plnoleté, keby zomrel, všetko po ňom zdedí. Môže napísať závet, v ktorom odkáže časť majetku.

* Ak by závetom odkázal všetok majetok mne, vydedil by svoju dcéru z rozvedeného manželstva?

Keby závet napísal v prospech inej osoby, jeho dcéra má možnosť uplatniť si relatívnu neplatnosť závetu a prislúchal by jej polovičný podiel z toho, čo by jej patrilo, keby závet nebol urobený. V tomto prípade by jej prislúchala polovica majetku. Závet sa dá spísať v prospech vás. Treba mať však na pamäti, že v prípade jeho smrti by polovica z majetku patrila jeho plnoletej dcére, ak by si uplatnila relatívnu neplatnosť závetu.

* Aj keby napísal do závetu, že všetko odkázal mne, bol by závet neplatný?

Závet je aj v takom prípade platný, ide len o tzv. relatívnu neplatnosť závetu. To znamená, že dieťa má chránené postavenie a v tomto prípade by polovicu z majetku dostala jeho dcéra.

* Ak ho spíšeme doma, jeho vlastnou rukou?

Je to možné. Väčšiu právnu istotu však poskytuje závet spísaný vo forme notárskej zápisnice a registrovaný v Notárskom centrálnom registri závetov. Takto, ak by ho napísal vlastnou rukou, môže sa stať, že bude formálne neplatný. Okrem formálnych nedostatkov možno napadnúť aj to, že závet nepísal poručiteľ, že ho nepodpísal a podobne. Je to následne vecou dokazovania v občianskom súdnom konaní.

Mama môže podiel darovať bratovi

* Matka je vdova, s otcom vlastnili dom a po jeho smrti sme zdedili s bratom a mamou každý jednu tretinu otcovej polovice domu. Lenže ja bývam mimo, brat býva v dome s mamou. Chodím každé dva týždne mamu opatrovať, pretože lekár jej napísal, že už nemôže byť sama, má 86 rokov. Ak by ju brat prehovoril a prepísala by dom na neho a ja by som sa to dozvedela na dedičskom konaní, mám nádej na úspech na súde?

Ak svoj podiel prevedie mama darovacou zmluvou na syna, môžete žiadať v dedičskom konaní po matke zápočet daru do jeho dedičského podielu. To znamená, že dedičský podiel brata sa zníži o hodnotu daru. Samozrejme, len ak má matka ďalší majetok. Ak nemá, niet čo dediť a niet čo započítať. Ak by svoj podiel previedla na neho kúpnou zmluvou, nemáte v dedičskom konaní už voči nemu žiadne možnosti. Môžete ešte napadnúť platnosť zmluvy, ale netýka sa to už dedičského konania.

* Čiže môžem darovaciu zmluvu napadnúť na dedičskom konaní?

Nie napadnúť, môžete žiadať zápočet daru na bratov dedičský podiel.

* Ak by svoju časť domu darovala, musí byť aj v zmluve uvedené, prečo ju daruje?

Nie, nemusí.

* Zdá sa mi to čudné. Ako môže rodič darovať niečo len jednému dieťaťu, veď v tom prípade to druhé vydedí.

Nejde o vydedenie. Máte pravdu, z ľudského hľadiska to možno vidieť ako nespravodlivé. Je to však vec každého z nás. Človek, ktorý niečo vlastní, môže nakladať so svojím vlastníctvom, ako chce, zmluvná sloboda nie je v tomto prípade obmedzená. Môže darovať svoje vlastníctvo hocikomu, je to len jeho vec.

Manžel má nemanželské dieťa

* Je darovacia listina napadnuteľná, ak som už majetok darovala, vklad do katastra bol povolený?

Darovali ste nehnuteľnosť dieťaťu? Máte aj iné deti, manžela?

* Áno.

Po vašej smrti budú dedičmi vaše deti a manžel. Tie deti, ktoré neboli obdarované, majú možnosť žiadať započítanie daru na dedičský podiel obdarovaného. Ale len vtedy, ak máte okrem majetku, ktorý ste darovali, aj iný, ktorý by bol predmetom dedičského konania.

* Nemáme, všetko sme darovali.

V takom prípade zápočet daru neprichádza do úvahy. Darovaciu zmluvu tak ako každú inú zmluvu možno napadnúť. Ostatné deti by mohli napadnúť darovaciu zmluvu na súde, čo sa však už dedičského konania netýka.

* Do akého obdobia, kedykoľvek?

Kedykoľvek, ale môžu aj nemusia byť úspešní.

* Mám dve deti a manžel má jedno mimomanželské. Tomu by sme nechceli nič dať, pretože na to máme vážne dôvody. Tak sme všetko podarovali našim vlastným deťom. Idem dať zmluvy do katastra. Napriek tomu máme obavy...

Notár vždy, aj keby poručiteľ nezanechal žiadny majetok, vyšetruje okruh dedičov. Ak manžel nespísal listinu o vydedení, dedí aj jeho nemanželské dieťa. V praxi sa väčšinou do dedičského konania prihlásia aj nemanželské deti. V takom prípade by som poradila vášmu manželovi spísať listinu o vydedení, bude mať väčšiu právnu istotu, ak o jej spísanie požiada notára. Ak sa v dedičskom konaní predloží listina o vydedení, budú mať vaše deti silnejšie právne postavenie. Na vydedenie stačí, ak sa o manžela nemanželské dieťa vôbec nezaujíma, ak sa nestretávajú.

* Darovaciu listinu podpíšem na notárstve alebo na matrike?

O overenie môžete požiadať na ktoromkoľvek notárstve. Za každé overenie podpisu sa platí 60 korún plus 19 % DPH.

Chceme deťom všetko rozdať

* Mám dve deti, synovi sme kúpili byt a dcére podarovali ten, v ktorom bývame. Môže sa syn domáhať polovičky bytu po našej smrti, keď nemáme doklad, že sme mu byt kúpili?

Mohol by žiadať započítanie daru do podielu sestry, ak by ste zanechali aj ďalší majetok. Dcéra by potom dedila o to menej.

* Ak by sme deťom všetko rozdali, aby nám nič nezostalo, dá sa to potom nejako napadnúť?

V dedičskom konaní by už neprichádzalo do úvahy započítanie daru, nemalo by sa z čoho započítavať, keby ste všetko podarovali. Zmluvy sa vždy dajú napadnúť žalobou na súde, môže tak urobiť dotknutá osoba. To znamená, ak by ste darovaciu zmluvu nenapadli s dcérou, nie je dôvod sa znepokojovať.

* Človek nikdy nevie, ako sa syn ožení...

Majetok darujete len synovi, nie jeho manželke. Tá si nemôže robiť na darovaný majetok žiadne nároky.

Kto zastupuje deti v dedičskom konaní

* Kto na dedičskom konaní zastupuje maloleté deti ako dedičov?

V praxi ich rodičia, buď otec, alebo matka. Keď však dedia, vzniká kolízia a v prípade kolízie sa ustanovuje kolízny opatrovník. Ustanovuje ho príslušný súd, ktorým je súd podľa bydliska maloletého. Súd rozhoduje uznesením a na dané dedičské konanie ustanoví opatrovníka, s ktorým potom koná notár. Väčšinou je to niekto z rodiny a navrhuje ho rodič. Je ním ten, kto nie je dedičom, napr. stará mama alebo švagor a podobne.

Psychická choroba nie je prekážkou spísania závetu

* Je prekážkou, ak spisujete závet s človekom, ktorý sa lieči na psychiatrii na nejaké psychické ochorenie?

Nie, pokiaľ ide o osobu, ktorá je spôsobilá na právne úkony. Pri pobyte na psychiatrii môže vzniknúť pochybnosť, či daná osoba je schopná vykonať takýto úkon. Keďže notár nie je odborník v oblasti medicíny, je v takých prípadoch bežné vyžiadať potvrdenie od ošetrujúceho lekára, ktorý potvrdí, že daná osoba je schopná posúdiť dosah svojho konania v čase, keď sa spisuje závet. Potvrdenie od lekára si notár zvyčajne pripojí do spisového materiálu, ktorý má k závetu vypracovaný. Spisový materiál sa archivuje a je ho možné použiť v prípade neskoršieho prípadného sporu na súde.

Závet a dedenie

 

Som osamelá bezdetná vdova. Všetok majetok okrem bytu som darovala príbuzným. Brat aj jeho deti však nemajú o mňa záujem a opatruje ma vzdialený príbuzný. Chcem mu nechať byt. Obávam sa, že ho zdedí brat, aj keď napíšem závet. Prosím, poraďte mi.

 

Právnik Kancelárie verejného ochrancu práv:


Dediť možno zo zákona, závetu alebo z obidvoch dôvodov.

Vo vašom prípade ako možní zákonní dedičia pripadajú do úvahy iba brat a príbuzný – opatrovateľ. Ale iba vtedy, ak by opatrovateľ žil s vami najmenej rok pred vašou smrťou v spoločnej domácnosti. Obaja by dedili rovnakým dielom.

Ak chcete byt odkázať iba opatrovateľovi, napíšte závet. Závet (testament, posledná vôľa) je jednostranným prejavom vôle poručiteľa, ktorým rozhoduje počas života o svojom majetku pre prípad smrti.

Musí byť zostavený tak, aby nevznikli pochybnosti o tom, komu chcel majetok odkázať. V závete poručiteľ ustanoví dedičov, určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť.

Závet

 
Občiansky zákonník jednoznačne stanovuje pre závet osobitné formálne podmienky, ktoré musí poručiteľ - teda osoba odkazujúca majetok - pri spisovaní závetu dodržať, v opačnom prípade je závet neplatný, neprihliada sa naň a nastupuje dedenie zo zákona.

Pri všetkých druhoch závetu sa vyžaduje, aby bol v písomnej podobe a aby v ňom bol uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný.

Holografný testament je závet napísaný vlastnou rukou poručiteľa a musí byť aj vlastnoručne podpísaný, inak je neplatný.

Alografný testament je závet nenapísaný rukou poručiteľa, ale ním vlastnoručne podpísaný. Poručiteľ musí pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu a svedkovia sa musia na závet podpísať.
 
Zákon zároveň ustanovuje, kto môže byť pri zriaďovaní závetu svedkom.

Môžu ním byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony.

Svedkami nemôžu byť nevidomé, nepočujúce, nemé osoby a tie, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle robí, a osoby, ktoré majú podľa závetu dediť. Nemôžu ním byť ani osoby, ktoré by mali dediť zo zákona ani osoby im blízke.

 

Ak teda nenapíšete ako poručiteľ závet vlastnou rukou, ale napríklad na písacom stroji, musíte v ňom výslovne pred dvoma súčasne prítomnými svedkami prejaviť, že listina obsahuje vašu poslednú vôľu a závet musíte vlastnoručne podpísať nielen vy, ale aj obaja svedkovia.
Zákon nestanovuje ako podmienku platnosti závetu overenie podpisu poručiteľa, preto nie je možné účasť svedkov nahradiť len tým, že závet podpíšete úradne overeným podpisom.
Odporúčam vám zvážiť zriadenie závetu vo forme notárskej zápisnice, teda ústne prejavenie poslednej vôle, ktoré do písomnej formy zachytí notár. Zriadenie závetu formou notárskej zápisnice predstavuje najbezpečnejšiu formu nielen z pohľadu obsahových i formálnych náležitostí, ale je zároveň zárukou vierohodnosti a pravosti. Spísanie závetu u notára stojí zhruba do 1000 Sk a máte záruku, že závet bude spísaný správne.

  

Vydediť dedičov nie je také jednoduché. Závet nestačí

20.01.2008 

Vydediť potomkov nie je také jednoduché, ako by sa zdalo. Spisovanie závetu, preberanie dedičstva... jednoducho pri všetkom, čo súvisí s majetkom, veľakrát nepozná brat brata.


– Pani Jolana má byt v osobnom vlastníctve. Trvalý pobyt v ňom majú  jej dvaja vnuci. Ona sa však chystá spísať závet v prospech jedného z nich. Druhý sa však domnieva, že takýto závet môže byť neplatný, lebo podľa zákona majú obaja – ako neopomenuteľní dedičia – právo na dedičstvo. Podľa právnikov najlepším riešením by bolo spísanie darovacej zmluvy. 



1. Dedičstvo sa nadobúda po smrti poručiteľa

§ Dedenie upravuje Občiansky zákonník – Zákon č. 40/1964 Zb. Konanie o dedičstve zasa zákon č. 99/1963 Zb. – Občiansky súdny poriadok.
Dedí sa:
• zo zákona,
• zo závetu,
• z oboch týchto dôvodov.
Ak nededí dedič zo závetu, dedia dedičia zo zákona. V každom prípade naše zákony ustanovujú tzv. neopomenuteľných dedičov – sú to deti. Ak ich v závete pre zákonom stanovené podmienky vydedíte a majú svoje deti, dedia ony.

Dedenie zo zákona
Platí, ak poručiteľ nezanechal závet a postupuje sa v štyroch stupňoch:
a) Ako prví dedia poručiteľove deti a manžel (-ka), každý rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel jeho deti (poručníkovi vnuci). Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia.
Pri zániku manželstva (smrť jedného z nich) platí bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. To znamená, že v prvom rade patrí polovica majetku manželke (-lovi) a druhá polovica poručiteľa sa potom dedí a delí medzi manželku (-la) a deti. Čiže: polovica majetku po zosnulom, ktorý nadobudol v manželstve, patrí manželke, druhá polovica sa delí medzi manželku a deti.

b) Ak nededia poručiteľove deti, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej rok pred jeho smrťou.

c) Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej rok pred jeho smrťou.

d) Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

Závet
Ak nechcete, aby prebehlo dedičské konanie zo zákona, môžete spísať závet, a to:
• samy – musí byť však napísaný a podpísaný vlastnou rukou;
• v prípade, že je napísaný na počítači, písacom stroji a podobne, musia ho podpísať ešte dvaja svedkovia. Poručiteľ závet aj tak musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina je jeho poslednou vôľou. Svedkovia sa musia na závet podpísať;
• u notára notárskou zápisnicou (na Slovensku najčastejší spôsob spisovania závetu).
Závet musí obsahovať deň, mesiac a rok, kedy bol napísaný. Ak ten, kto chce napísať závet, ho už nevládze napísať, treba troch svedkov. Ten, kto závet číta, nesmie ho podpisovať. Závet musí obsahovať, ako dotyčný reagoval na jednotlivé "body" (zdvihnutie ruky na znak súhlasu a pod.).

Odmietnutie dedičstva
Dedičstvo možno odmietnuť – ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením zaslaným na súd. Možno tak urobiť do jedného mesiaca odo dňa, keď prišiel dedičovi oznam o práve dedičstvo odmietnuť. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať!


2. Vydedenie

Rodič môže vydediť dieťa len v štyroch prípadoch, ak priamy dedič:
• nestaral sa oňho v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
• o poručiteľa trvalo neprejavoval záujem,
• bol odsúdený pre úmyselný trestný čin najmenej na jeden rok,
• vedie neusporiadaný život.
Dôvod vydedenia – v paragrafovom znení – musí byť uvedený v závete alebo v listine o vydedení, preto je najlepšie spísať závet v takomto prípade u notára, ktorý zákon ovláda.

Zdedené dlhy
Ak vám poručiteľ zanechá viac dlhov ako majetku (tzv. predlžené dedičstvo), možno sa s veriteľmi dohodnúť, že im prenecháte dedičstvo na úhradu dlhov. Musí to však schváliť súd.


Praktické rady
Ak spíšete závet vlastnou rukou a rozhodnete sa niekam ho uložiť, povedzte niekomu, kde závet je. V prípade, že sa po vašej smrti nenájde, dedičské konanie prebehne podľa dedenia zo zákona, akoby závet neexistoval. Nárok dediča uvedeného v závete sa premlčiava po uplynutí troch rokov. Podľa právnikov je najlepšie závet uložiť v centrálnom registri Notárskej komory.

Na základe právoplatného rozhodnutia o dedičstve vám príslušná Správa katastra vykoná zmenu v osobe vlastníka nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dedičstva, a to v prospech dediča, ktorému nehnuteľnosť pripadla.


Slovníček
Poručiteľ = zosnulý, ktorého majetok sa dedí (je predmetom dedičského konania)
Neopomenuteľná osoba = deti a vnuci zosnulého
Závet = posledná vôľa

 
Vecné bremeno
 
Na úvod vysvetlenie právnického termínu „vecné bremeno".
 

Občiansky zákonník ho definuje takto: „Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Bývajú súčasťou písomnej zmluvy pri darovaní, na základe závetu, schválenou dohodou dedičov či výkonom práva."

Pri prepúšťaní pacientov po hospitalizácii v nemocnici sa opakovane vyskytuje problém so zabezpečením ich starostlivosti v domácom prostredí. Babička či deduško doteraz fungovali bez problémov. Nikoho neobťažovali, dokázali sa o seba postarať. Lenže choroba či úraz sú nevyspytateľné. Šikovná starenka a dedko zrazu potrebujú pomoc, dozor, zabezpečenie opatery. Určite treba súhlasiť s tým, že ich opatera bude náročná. Nie je ľahké starať sa o ležiaceho chorého, ktorý sa nedokáže sám najesť, posadiť sa a potreby robí ako malé dieťa do „pampersky". Starí ľudia obyčajne zvyknú na tento problém myslieť vopred. Mnohí sú vyrovnaní s pribúdajúcimi rokmi a snažia sa usporiadať si svoje vlastnícke práva. Najlepším riešením je pre nich zriadenie vecného bremena.

Takáto predstava starého človeka je dobrá. Pomôže príbuzným nadobudnúť nehnuteľnosť, čiže ich dom alebo byt, ak mu v ňom dovolia dožiť za slušných podmienok.
Keď nastane čas prepustenia starkého z nemocnice, nastane pre obe strany rozčarovanie. Otázku, kto sa bude o starého človeka starať, vyriešia často jeho umiestnením do domova dôchodcov. Iné možnosti ani nehľadajú. Oni predsa dobre vedia, čo treba urobiť!

Odpovede na moje upozornenie, že ak nesplnia svoju povinnosť dodržať ustanovené vecné bremeno, nedodržia vlastne „právnu zmluvu", bývajú rôzne: „Veď oni ani vo sne netušili, ako sa môže zhoršiť zdravotný stav ich blízkeho! Veď on ani nevie, čo sa deje!"

Tento môj príbeh je určený všetkým, ktorí myslia na svoju budúcnosť. Mám v tejto oblasti dlhoročné skúsenosti a preto vám radím: Dobre porozmýšľajte nad tým, voči komu zriadite svoje vecné bremeno, kto si bude vážiť vás a nie iba váš majetok. Choroba a úraz si nevyberajú.

Dedičstvo, závet

V každom okamihu nášho života chceme, aby majetok, ktorý sme počas svojho života nazhromaždili, skončil v správnych rukách. Pokiaľ tento proces nechceme zveriť ruke zákona, je vhodné spísať závet.

Ak niekto zomrie, jeho úmrtný list zasiela matrika príslušnému súdu. Súd podľa určitého kľúča pridelí notára, ktorý od súdu dostane poverenie. Notár potom spíše zápisnicu o predbežnom vyšetrení.

Zisťuje, kto zostal ako dedič a aký majetok zostal po poručiteľovi. V mnohých prípadoch posiela dopyt na zistenie majetku v banke. Preto je dobré, aby o takýchto veciach vopred ešte niekto vedel, pretože banka zachováva bankové tajomstvo a ak dedičia presne nevedia, kde mal aký účet, nevedia jeho heslo na knižke atď., účet alebo vkladná knižka prepadá banke. Notár pri zisťovaní poručiteľovho majetku posiela dopyty na Centrálny depozitár cenných papierov SR, ak ide o akcie či dlhopisy, dopyt na kataster, ak ide o nehnutelnosť. Takisto notár zisťuje, či poručiteľ nechal dlhy.

Notár teda zadováži všetky doklady o šetrení majetku a keď má všetko pripravené, predvolajú sa všetci dedičia. V záujme každého notára je, aby sa všetci dedičia dohodli na rozdelení majetku. Dnes už dedičské konania netrvajú dlho. Ak sa konanie predlžuje, nie je to vinou notárov, ale dedičov, ktorí sa nevedia dohodnúť, prípadne vinou rôznych organizácií, ktoré nezasielajú načas podklady potrebné na konanie.

Spísanie závetu

Poslednú vôlu môžete spísať:

  • sám, v tom prípade musí byt napísaná a podpísaná vlastnou rukou, inak je neplatná,
  • inou písomnou formou (na počítači, písacom stroji alebo iným obdobným spôsobom), potom ho musia okrem vás podpísať ešte dvaja svedkovia. Aj v tomto prípade musí poslednú vôľu poručiteľ vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.
  • u notára.

Praktická rada: V prípade, že spíšete závet vlastnou rukou (podľa prvého bodu predchádzajúceho odseku), mali by ste niekoho upozorniť, kde sa závet nachádza a že ste vôbec závet napísali. Totiž v prípade vašej smrti, ak sa závet nenájde, dedičské konanie prebehne tak, akoby závet neexistoval. Ak sa aj neskôr nájde, nárok dediča uvedeného v závete sa premlčuje uplynutím 3-ročnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa skončilo dedičské konanie, ktoré sa konalo bez toho, aby sa vedelo o existencii vami spísaného závetu.

Svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony. Svedkami nemôžu byť nevidomé, nepočujúce, nemé osoby, tie, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle robí, a osoby, ktoré majú podľa závetu dediť.

Aby bol závet platný, musí obsahovať deň, mesiac a rok, kedy bol spísaný. Dôležitou obsahovou časťou je samozrejme ustanovenie dedičov v celku, pomernej časti alebo konkrétnych vecí (kto čo dostane). Posledná vôľa môže takisto obsahovať nariadenie iného naloženia s majetkom, napríklad vznik nadácie.

Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.

Zrušenie či zmena poslednej vôle

Ak chcete zmeniť alebo zrušiť závet, môžete tak učiniť niekoľkými spôsobmi:

  • listinu, na ktorej je napísaný závet roztrháte alebo inak zničíte,
  • napíšete odvolanie pôvodného závetu (musí mať takú istú formu ako posledná vôľa),
  • napíšete nový závet (platný je závet s neskorším dátumom spísania).

Vydedenie

Pri písaní závetu si je treba uvedomiť, že potomkom náleží zo zákona stanovený minimálny podiel na dedičstve. Neplnoletým potomkom musíte odkázať minimálne toľko, koľko by im pripadlo v prípade dedenia zo zákona, a tým plnoletým aspoň polovicu ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ nechcete, aby vaše deti získali váš majetok, musíte ich vydediť. To je možné učiniť buď samostatným písomným prehlásením - listinou o vydedení (musí mať rovnaké náležitosti ako posledná vôľa) a musí v nej byť uvedený dôvod vydedenia. Vydediť svojho potomka môžete iba zo stanovených dôvodov (a ten musí byť v závete uvedený a bližšie špecifikovaný, nestačí len uviesť zákonnú formuláciu):

  • neposkytol vám potrebnú pomoc v starobe, chorobe alebo iných závažných prípadoch v rozpore s dobrými mravmi,
  • trvalo o vás neprejavoval naozajstný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal,
  • bol odsúdený za úmyselný trestný čin najmenej na jeden rok odňatia slobody,
  • trvalo viedol neusporiadaný život.

Ak si prajete, aby nemohli dediť i deti nevydareného potomka, musíte to v listine o vydedení opäť vyslovne uviesť.

Keď závet neexistuje

Pokiaľ ste závet nespísali, nastáva v prípade vašej smrti tzv. dedenie zo zákona, podľa nasledujúcich kritérií v štyroch stupňoch:

  1. V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci. Keďže zánikom manželstva zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, v tomto prípade samozrejme treba prihliadať aj na to, pretože najprv sa vykoná vyporiadanie tohto spoluvlastníctva, kedy manžel dostane polovicu majetku (pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké) a až zvyšná polovica, ktorá patrila manželovi - poručiteľovi, sa dedí a teda delí medzi manželku a deti.
  2. Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.
  3. Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
  4. Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí  žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

Uvedené 4 skupiny sú navzájom vo vzťahu subsidiarity, tzn. že druhá skupina dedičov zo zákona prichádza do úvahy až vtedy, ak nie sú dedičia z prvej skupiny.

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.