Liečitelia
Svätá Hildegarda je veľkým darom pre našu dobu
V jej spisoch sú ukryté mnohé zázraky
Pre dnešného človeka predstavuje Hildegardine liečebné umenie najschodnejšiu cestu k zoznámeniu sa s jej kompletným dielom. Obraz človeka, ako ho Hildegarda dotvára, je komplexný. Obsahuje nielen duševné, ale aj duchovné aspekty, a tak ako v každom ohľade, spĺňa naše očakávania a potreby celostnej liečby. Jej vizionárske dielo vysoko prevyšuje poznanie vtedajšej doby. Obdivuhodné vedomosti Hildegardy o súvislostiach človeka nespočívajú na vedeckých základoch, ale v charizmatickom dare pohľadu do najrozmanitejších vrstiev kozmickej a božskej skutočnosti, a to sprostredkovane i vo videniach.
Hildegarda sa narodila v roku 1098 na bohatom panskom dvore v Mermersheime u Alzey ako desiate dieťa šľachtických rodičov. Dar jasnovidectva a tajomných súvislostí prírody a človeka si priniesla na tento svet. Vízie, ktoré mala vždy 5 až 10 rokov, si zapisovala. V Hildegardiných spisoch sú dnes ukryté mnohé Božie zázraky.
Hildegarda liečila zázračne i prikladaním rúk. Jej liečebné umenie bolo dlhé roky neznáme. V súčasnosti sa oň začínajú zaujímať aj lekári. Je darom pre našu dobu. Hildegardine učebnice, ktoré sa zachovali, znejú moderne, súčasne, až dnešné poznatky medicíny sú kľúčom k ich pochopeniu. Jej lieky ponúkajú nové, doteraz nevyskúšané možnosti.
Posledná bosorka pod Tatrami
K opustenej drevenici pod Haligovskými skalami je problém sa dostať aj zdravému človeku. Pani Hanka býva v chatrči na kopci od narodenia. Posledné roky už neschádza do dediny, pre svoj vek si nevládze ani nabrať vody zo studne. Spolieha sa na návštevníkov, ktorí u nej hľadajú pomoc. Keď jej pred 20 rokmi umrel muž, začali k nej chodiť ľudia z okolia. Verili, že z ich tela i duše dokáže vyhnať všetko zlé.
„Keď vám niekto nepraje, môže vám škaredo porobiť, vženie do vás zlého ducha. Na vyháňanie negatívnych vplyvov mám tajomstvo,“ prezrádza čarodejnica, známa na celom Zamagurí. Naberie do lopatky žeravé uhlíky z pece, posype zvláštnym voskom a prikáže sa vyzuť. Potom krúži lopatkou s dymiacimi uhlíkmi pod nohami a rukami. „Musíte sa toho aj nadýchať, aby ste to cítili po celom tele,“ opakuje. Posvätnou sviečkou hladí vašu pokožku a svätená voda z fľaše má očistu dokončiť. Počas vyháňania zlých vplyvov rozpovie, čoho sa máte vyvarovať a čo vám môže v budúcnosti hroziť.
Na revanš chce nevládna žena len porúbať drevo, nanosiť vody zo studne, kúpiť chlieb alebo ovocie. Najviac sa však poteší fľaške rumu či pivka. „Som tu sama, dcéra a vnúčence sem už nechodia. Bojím sa zlých ľudí,“ vzdychla si starká, ktorej spoločnosť a strážnu službu robí päť lenivých a večne hladných chlpáčov.
Starenka odklína ľudí
Vzdialená od ľudí, žijúca hlboko v lese. Osamotená, iba s piatimi psíkmi. Takto v drevenej chatrči žije starenka Hanka Jendrejčáková. Na život na lazoch je zvyknutá. Bodaj by nie. Strávila tu celých 79 rokov svojho bytia. Výročie narodenín si starenka z Haligoviec na Zamagurí pripomína v týchto dňoch.
Navonok ide o obyčajnú a bežnú ženu. Podobnú mnohým, ktorí na svoju mladosť už iba spomínajú a o dnešnom svete hovoria ako o prekliatom a teda zlom. Pani Hanka je však v niečom iná. Hovoria o nej ako o bylinkárke, ďalší ako o čarodejnici. Ona však seba neradí nikam. Hovorí, že iba pomáha ľuďom pred zlými vplyvmi. Z tela človeka vyháňa čary. "Aby sa vám neporobilo," vysvetľuje.
Varuje pred osudom
Za vdovou z Haligoviec dodnes prišli stovky, ba možno aj tisícky ľudí. Žiadajú o pomoc pri chorobách, životných osudoch. Chcú byť odkliati od všetkého zlého, aj od toho, čo ich ešte len čaká. Niektorí tu hľadajú útočisko vo vlastnej bezradnosti, ďalším ide o exotiku, či zábavu, iní nachádzajú pri viere v starenkine schopnosti vlastný telesný i duševný pokoj. "Dnes vám lekári nepomôžu. Ja vás však vyliečim. Tiež vás viem varovať pred zlými ľuďmi i nástrahami, ktoré vás čakajú," pripomína viackrát svojim návštevníkom Zamagurčanka.
Topánky vyzuť!
Jej metódy vyzerajú ako skutočné čary. Také poznáme azda len z rozprávok. I keď na nohy nevládna, zato sčítaná starká robí všetko precízne a vierohodne. Po vstupe nakáže svojej návšteve vyzuť sa z topánok. Nie však zo zásady, ale kvôli postupu pri tajomnej liečbe.
Lopatkou, naloženou žeravými uhlíkmi, osolenými neznámym popraškom, potom žena niekoľkokrát dymom krúži okolo vystretých nôh, rúk a napokon i hlavy. To isté zopakuje aj so sviečkami, na ktorých má katolícke symboly. V záverečnej fáze starká svojho klienta na tých istých miestach navlhčí svätenou vodou. Všetko zavŕši trojnásobné napitie sa z fľaše s vodou. "Musíte prísť ešte raz alebo dvakrát. Je to preto, aby sa vám už do budúcnosti nikdy neporobilo," podotýka goralským nárečím.
Do dediny už nechodí
Ako odmenu si starká zapýta len niečo na zajedenie i zapitie. Už dvadsať rokov je totiž vdovou a pri nevládnych nohách je jej ťažko zájsť do vzdialenej dediny na nákup. Ľudia síce k nej chodia, starať sa však aj tak musí. "Doneste mi chleba, múku, mlieko, jogurt i niečo na vypitie," poprosí chudobná žena.
Ako hovorí, ani samej jej smutno nie je. Za tie roky si už zvykla. Napokon spoločnosť okolo domu jej robia psy. Predsa len, noci na lazoch môžu byť nevďačné. "Mŕtvych sa už báť nemusím a živí sa zase boja mňa," zasmeje sa potmehúdsky Haligovčanka.
Pozná ju celý východ i Poliaci
Malá chalúpka je podľa pani Hanky jej skutočným domovom. Má tu požičanú piecku, kde si navarí i vykúri. Dokonca má aj malý čiernobiely televízor.
Keď prídu ľudia za ňou, pomalým krokom im ide v ústrety. "U mňa bol už azda celý východ Slovenska. Košice, Trebišov, Markušovce. Prišli aj Poliaci. Bola som aj v Jarovniciach. Prišli po mňa tamojší Cigáni. Zájdu ku mne aj Poliaci. Mala som tu aj jedného poľského kňaza," spomína si na niekoľkých návštevníkov H. Jendrejčáková.
Podľa nej niektorí ľudia, najmä tí z blízka, si o nej myslia zlé veci. Starkú to trápi, no ako hovorí, s tým nenarobí nič. Tiež dodáva, že z domčeka pri Haligovciach by už neodišla. "Tu som prežila všetko, tu som doma," uzatvára debatu záhadná Zamagurčanka.
Hoci za mlada vyštudoval ekonómiu, teraz lieči a zbavuje ľudí bolesti.
Tvrdí, že vie vyliečiť cukrovku i rakovinu, rozbiť žlčové i obličkové kamene a kostné výrastky. Ing. Mikuláš Fedoronko sa liečiteľstvom zaoberá 15 rokov. K ozdravovaniu ľudí používa viacero systémov, ktoré skĺbil do jednej fungujúcej metódy. Spojil prvky východnej medicíny so západnými ezoterickými liečiteľskými prúdmi a modernými technológiami, aby svojim pacientom "ušil" liečbu na mieru.
"Nieže ma vykreslíte ako nejakého mága, alebo človeka ovplývajúceho nadpozemskými schopnosťami. To, čo viem ja, sa dokáže naučiť každý človek. Treba len chcieť," vraví hneď na začiatku Ing. Fedoronko. Ako človek pragmatický, ktorý vyštudoval ekonómiu, sa na rôzne ezoterické liečiteľské smery spočiatku pozeral skepticky. Aj keď im neveril, lákali ho. Zo začiatku preto, lebo si chcel overiť, či vôbec fungujú. Z tohto neodbytného dôvodu sa prihlásil na kurz Silvovej metódy, ktorá učí ľudí pracovať s mentálnou energiou. Kurz v roku 1992 úspešne zvládol.
"O fungovaní tejto metódy, mňa, tvrdého materialistu definitívne presvedčilo až posledné cvičenie," spomína. "Mali sme si predstaviť konkrétnu osobu, podľa údajov, ktoré nám boli zadané. Moja spolucvičiaca mi povedala meno mne neznámej osoby, jej vek a bydlisko a na základe týchto údajov som si ju mal v rovine alfa predstaviť. Opísal som ju ako vyzerá, akej farby má vlasy a všetko sa zhodovalo s tým, ako tá žena vyzerala v skutočnosti. Dokonca som zacítil aj ostrú bolesť v pravom bedrovom kĺbe, ktorou tá žena trpela. Odvtedy som dospel k presvedčeniu, že to celé funguje."
Ako ďalej dodáva, Silvová metóda využíva stav človeka medzi bdením a spánkom. Tento stav sa nazýva rovina alfa a práve v nej je človek schopný sa najviac naučiť, mať prevratné nápady. V tomto "osvietenom" stave dokáže dokonca liečiť seba i iných. V hladine alfa dochádza k prepojeniu obidvoch mozgových hemisfér.
"V tomto stave je človek naozaj schopný zvláštných vecí. Mozog vtedy pracuje vo frekvencii 10 herzov, presne takú akú vysiela aj Zem. Deti maximálne do 12 rokov sú v takom stave často. Až neskôr, keď sú nútené viac používať racionálne myslenie k sústredeniu, túto schopnosť strácajú." Ing. Fedoronko je presvedčený o tom, že ak by sa deti vyučovali v tejto hladine, nemali by žiadne problémy s učením a ovládali by najmenej raz toľko učiva ako pri štandartnom výučbovom procese. Dospelí sa v hladine alfa ocitajú dva krát denne - pri prebúdzaní a pri zaspávaní. Netrénovaný človek si však tento stav neuvedomuje a nevie ho ani používať.
Ing. Fedoronko nám názorne predviedol, ako sa dokáže dostať do alfa hladiny. Na tri sekundy zavrel oči, spojil palec s ukazovákom a prostredníkom, otvoril oči a údajne vysielal energiu. "Vy ju nemôžete cítiť, lebo ju nerozpoznáte. Som už vytrénovaný, takže sa do tohto stavu viem dostať kedykoľvek a za akýchkoľvek podmienok."
Dnes svoje znalosti v liečbe mentálnou energiou užíva zriedkavo. No nebolo tomu tak vždy. Ako čerstvý absolvent silvového liečiteľstva bol jeho nadšeným propagátorom. Ovplýval obrovským entuziazmom, akým môže ovplývať len človek, ktorý sa na vlastnej koži presvedčil o jej účinkoch. Kade chodil, tade liečil. Na pracovisku, na služobných cestách. Stačilo, keď niekto spomenul, že ho kvári nejaký zdravotný problém... "Išli sme na ´služobku´ a v aute jednu staršiu pani trápila koksatróza. Dopredu sa ospravedlňovala za to, že bude musieť od nás žiadať, aby sme každé dve hodiny zastali a ona sa mohla prejsť, lebo ináč nevydží bolesti, prameniace zo stuhnutých kĺbov. Povedal som, že jej touto metódou pomôžem a vysielal som k nej energiu priamo v aute. Naozaj som ju zbavil problémov. Ani raz sme nemuseli zastať a okrem toho, táto žena sa na dlhšiu dobu bolestí zbavila."
V tom čase nadšenia býval častokrát aj celú noc v hladine alfa a pomáhal ľuďom. Mohlo by sa zdať, že to nie je možné, ako potom mohol na druhý deň, nevyspatý, fungovať... "Keď je človek v hladine alfa, vôbec nie je unavený. V tejto hladine sa dá efektívne odpočívať. To nie je stav, v ktorom pomáham iným na úkor svojho zdravia. Práve naopak, veľakrát som si pritom odstránil aj vlastné zdravotné ťažkosti. Definitívne som sa zbavil bolestí chrbta a hlavy."
O jeho schopnosti vedeli v práci, kolegyne často zbavoval rôznych neduhov. Od bolestí hlavy, chrbtice až po lámku. Raz však prišli za ním viaceré s prosbou, alebo skôr výzvou, aby pomohol so zdravotnými ťažkosťami šéfovi, ktorého úmorne trápilo rameno. V práci sa na bolesť sústavne sťažoval najmenej pol roka. Hoci o jeho uzdravujúcich metódach vedel, s prosbou o pomoc, za ním sám neprišiel. "A ja som sa tejto myšlienky rád chytil. Večer som na neho myslel a pracoval s energiou, ktoré mu mala pomôcť."
Na druhý deň v práci, šéf nehovoril nič, bol veľmi zaneprázdnený. Kolegyne však v závere pracovnej doby, nevydržali a chceli vedieť, či objednaná liečba zabrala. Preto sa ho spýtali, ako sa má jeho rameno. Povedal, že si na neho ani nespomenul. Rozhovoril sa, že večer porobil na záhradke všetko čo mal, že sa cítil veľmi dobre a ani chrbtica ho nebolela... "To mi dobre padlo, tak som sa pochválil, že som na neho vplýval energiou. A to som nemal urobiť. Neželám nikomu zažiť ten nenávistný a jedovatý pohľad, akým ma počastoval. K tomu spustil spŕšku strašných slov v zmysle, že ako som si niečo také dovolil, keď ma o to nežiadal. Ten človek bol hlboko veriaci kresťan a takéto liečenie sa zrejme priečilo jeho vierovyznaniu," myslí si Ing. Fedoronko a pokračuje. "Viem odstrániť bolesť, ale netvrdím, že sa touto metódou dá trvalo zvrátiť ťažké ochorenie. Možno áno, ale ja som tak ďaleko v tejto oblasti nedošiel. Od príhody s mojím šéfom, som sa v tejto sfére liečiteľstva trošku zablokoval."
Po poučení z minulosti, už nepomáha ľuďom, ktorí ho o pomoc neprosia. "A tým druhým pomáham len zriedka, vo výnimočných prípadoch. Najčastejšie prácu s energiou využívam doma, v rodine." Týmto spôsobom pomohol aj bratovi, ktorého postihla mozgová porážka. Kým sa mu dostalo lekárskej pomoci, bol dve hodiny v kóme. Prvé tri dni nevedel rozprávať, hýbať rukami. Na štvrtý deň sa akoby zázrakom dokázal postaviť z postele, chodil a bezproblémov komunikoval. "Lekári konštatovali, že je to veľmi rýchle uzdravenie, ktoré je veľmi prekvapujúce. Myslím si však, že za to skoré uzdravenie vďačí brat celej rodine. V ten deň ako sa mu to stalo, som totiž zburcoval všetkých a dal som im inštrukcie. Niekoľkokrát počas dňa, ale hlavne večer pred spánkom, sa mali na jeho uzdravenie sústrediť. Mame som povedal, nech sa za neho intenzívne modlí. Takto to robili niekoľko dní a dnes je z neho normálny človek, na ktorom choroba nezanechala žiadne následky. On je však skeptik a neverí, že jeho rýchle uzdravenie bolo výsledkom vysielania našej spoločnej energie," krčí plecami Ing. Fedoronko.
Energiu už dnes využíva málokedy. Pomáhať ľuďom je však jeho prioritou a celoživotným pracovným cieľom. Svoje vedomosti speňažuje a liečenie ľudí je aj finančným prínosom. "Pôvodne som chcel byť lekárom, od detstva som túžil pomáhať ľuďom od ich bolestí. Ale môj otec nemal žiadne kontakty na medicíne a tak sa stal zo mňa ekonóm."
V súčasnosti na diagnostikovanie zdravotných ťažkostí používa prístroj, ktorý meria eletrický prúd v akupuntúrnych dráhach v tele človeka. Ich nerovnováha odhalí prepuknuté alebo začínajúce ochorenie. Okrem toho, prostredníctvom biofotonického skenera meria nožstvo antioxidantov v organizme. Podľa týchto výsledkov "ušije" zákazníkovi liečbu na mieru. Tá je zložená predovšetkým z čínskych preparátov, ale aj masážnych účinkov špeciálnej postele. "Masíruje mechanicky a teplom z infračerveného žiarenia. K liečbe účinne prispieva aj žiarenie polodrahokamov jadeitov, ktoré človeka masírujú. Masážne účinky postele dokážu odblokovať zacviknuté stavce, napomôcť ich regenerácii a tak odstrániť mnohé ochorenia spôsobené týmto mechanickým poškodením nervov."
Gro jeho liečby však spočíva v prírodných biologicky aktívnych doplnkov potravy, vyrobených najmodernejšími technológiami v Číne. "Tieto prípravky obsahujú vysoké percento účinných látok, ale sú aj vyvážené na energetickej úrovni podľa princípov jin a jang. Sú vypracované na základe tisícročnej skúsenosti východnej medicíny, odporúčaní starodávnych i súčasných čínskych lekárov, vyrobené podľa najnovších výdobytkov biotechnológie z rastlín, živých organizmov a minerálov. Výrobky vlastnia medzinárodný certifikát kvality ISO 9000 - 9002, ktorý na celom svete potvrdzuje najvyššiu kvalitu produkcie. Od roku 2002 sú tieto produkty odoberané svetovou zdravotníckou organizáciou OSN."
S týmito prípravkami, dosahuje množstvo úspechov. Podľa jeho slov, sa mu s nimi podarilo vyliečiť cukrovku, rakovinu, štítnu žľazu, rozbiť žlčové a obličkové kamene i kostné výrastky. V samom začiatku prípravky testoval na sebe a rodine. Pomáhal nimi švagrininej 84-ročnej svokre, ktorá bola napriek svojmu vysokému veku veľmi energickou a životaschopnou osobou. "Bolo veľmi zvláštne, keď nám pred očami za relatívne krátku dobu, táto čiperná žena chradla a slabla. Dal som jej prípravky a po týždni celá opuchla a na tele sa jej objavili vyrážky. Lekár švagrinej vynadal, že či ju chce tými čínskymi prostriedkami zabiť, lebo na nich dostala silnú alergiu." Neskôr sa zistilo, že starká naozaj alergiu mala, avšak nie na čínske prípravky, ale na nové lieky, ktoré jej predpísal lekár. Po pretrvávaní ťažkostí odborné vyšetrenie ukázalo, že starenka má rozsiahle zmetastázovanú pečeň. Lekári jej dávali 14 dní života a odporúčali prestať podávať výživové doplnky, s tým, že sú to zbytočne vyhodené peniaze.
"Zišla sa naša rodinná porada, ktorá rozhodla, že jej ich budeme podávať naďalej. Už počas tých posledných 14 dní sa jej stav viditeľne zlepšoval. Po mesiaci sa cítila lepšie a Vianoce už oslavovala s nami. Bilirubín vďaka ktorému bola celá žltá, sa nám podarilo z tela úplne odstrániť." Keď prišla na vlastných nohách k lekárovi, ten z prekvapenia skoro z nôh spadol. Starká v marci zomrela, nie však na rakovinu pečene, ale na zlyhanie srdca. Vyčerpané srdiečko, ktoré muselo prekonávať nielen vek ale aj ťažkú chorobu, už nevládalo.
V súčasnosti sa v spoločnosti rozširujú názory, že človek by mal jesť len ovocie vypestované v domovskej krajine, lebo obsahuje látky, na ktoré je jeho telo geneticky prispôsobené. Takisto je to aj s výživovými doplnkami. A čínske preparáty sú na hony vzdialené od nášho pôvodu... "Pokiaľ je niekto taký znalý, že dokáže spracovať a využívať byliny z tohto prostredia na odstránenie zdravotných problémov, je to vynikajúce. Ale som presvedčený, že keď existuje strom napríklad dračinec amazónsky, ktorý ľuďom poskytuje latexovú šťavu s fantastickými antibiotickými účinkami, prečo by mal byť využívaný len ľuďmi v danej oblasti, keď je dokázané, že pomáha ľuďom na celom svete. Veď aj prastaré metódy čínskej medicíny, napr. akupunktúra, feng suej fungujú aj ďaleko za hranicami Číny. A to všetko máme odmietať?"
Ing. Fedoronko má pacientov od jedného roka až po 80-ročných. Najväčšou skupinou sú ľudia po 50-tke u ktorých sa začínajú objavovať vážne zdravotné problémy. Priznáva, že nie všetkým jeho metóda pomohla. Údajne to však bolo preto, že čínske prípravky, neužívali v takom množstve ako im odporúčal a šetrili nimi. Aj jeho metóda je len jednou z viacerých, ktoré nám rôzni liečitelia ponúkajú. Je len na presvedčení každého, či sa rozhodne ju vyskúšať...
Už si vyberala truhlu
;)
Liečiteľka položila Janu pod egyptskú pyramídu a o pol hodiny vyriekla surový ortieľ: O štvrť roka je po vás. Žena žije dodnes, mesiace po týchto slovách sa jej však vymazali z pamäti.
Pracovala som ako obchodná zástupkyňa potravinárskej firmy. Celé dni som trávila na cestách, no manžel Michal nikdy nereptal. Bol počítačový expert, mohol robiť aj doma a popritom sa staral o dcérku – začína odvíjať klbko svojho neuveriteľného príbehu Žilinčanka Jana. Dnes tridsaťosemročná matka dvoch detí mala byť mŕtva už sedem rokov. Vtedy sa prostredníctvom inzerátu zoznámila s ľudovou liečiteľkou z Bratislavy, ktorá jej hneď na prvom stretnutí oznámila, že do troch mesiacov umrie! „Deň predtým som sa ubytovala v penzióne blízko hlavnej cesty, kúsok od Zvolena. Mala som nádchu, pod oknami stále trúbili autá, navyše o polnoci sa do izieb dovalili futbalisti, ktorí tu mali sústredenie. Zaspala som nadránom a zo sna som sa strhla o pol ôsmej. Stretnutie s novým klientom som mala už o hodinu!“ hovorí roztraseným hlasom žena, ktorá by na nasledujúce minúty najradšej zabudla. Namiesto raňajok do seba hodila presladenú kávu, na vyčerpávajúcom rokovaní zjedla dva studené chlebíky s vajcom a kúskom uhorky a utekala k ďalšiemu klientovi. Obedovala o tretej popoludní: v lacnom motoreste už v ponuke hotových jedál nemali nič, iba maďarský guľáš, tak súhlasne prikývla. „Večer ma rozbolel žalúdok. Zvíjala som sa v posteli a čítala si reklamné noviny, kde mi zrak padol na nenápadný inzerát. Ľudová liečiteľka, ktorá sa z hlavného mesta akurát presťahovala do Zvolena, tam mužom i ženám ponúkala bezbolestné vyliečenie tráviaceho traktu. Zatelefonovala som jej,“ dopĺňa Jana. Na pokraji kolapsu Stretli sa na druhý deň popoludní na námestí, pri vchode do Kostola svätej Alžbety. Žena, ktorá sa Jane predstavila ako Klára, bola pekná štíhla štyridsiatnička s veľkými očami. Z taxíka vystúpila v čiernom kabáte a nových čižmičkách, na krku sa jej hompáľal rodinný šperk. V najbližšej cukrárni zaplatila obom zelený čaj a prenikavým pohľadom obchodnú zástupkyňu nemilosrdne prešacovala. „Ste bledá! Vaše vlasy sú polámané, aura nežiari a pleť je o desať rokov staršia, než by mala! Vnútro máte rozožraté chorobou! Vyzerá to zle, veľmi zle!“ bičovala Klára Žilinčanku. Prekvapená Jana sa nezmohla na odpor. Vyhovárala sa, že poslednú noc nezažmúrila oko, pretože ju po skazenom guľáši položili črevné trampoty. Pleť na tvári jej vyschla po pôrode, ale už sa to lepší. „Pokoj, ja vás z toho dostanem!“ chlácholila ju liečiteľka. V Janinom aute sa doviezli k poschodovému domu kdesi medzi Banskou Bystricou a Zvolenom. V podkroví stála masérska posteľ, nad ňou egyptská pyramída. V miestnosti hrala mystická hudba, pod zatiahnutými žalúziami svietili sviečky. Klára prikázala vystrašenej klientke vypnúť telefón, vybrať si z vreciek všetky kovové predmety, odopnúť opasok a zložiť hodinky. Potom ju so zažmúrenými očami uložila na lôžko a začala nad ňou hrdelne spievať a vzdychať. „Chodila okolo mňa s kyvadlom, krútila hlavou a mrmlala,“ živo si spomína na omamné chvíle Žilinčanka, ktorej by sa v tej chvíli nedorezal krvi. „Za pol hodiny sa Klára prebrala z extázy a fľochla mi do tváre, že ak sa nebudem liečiť, za štvrť roka je po mne. Zákerná choroba mi vraj rozožiera črevá, pečeň i žalúdok.“ Jana sa zľakla. Športuje, pred ťažkým jedlom uprednostňuje ovsené vločky, brokolicu, ľahké vývary a morčacie mäso. Týždeň pred cestou do Zvolena vybehla aj s manželom na Rozsutec bez toho, aby sa zadýchala. Ostatných desať rokov vážnejšie neochorela a náhle sa dozvie, že si má ísť vybrať truhlu? Horúčkovito si siahla do vrecka, z ktorého vylovila úzky zväzok zabudnutých kľúčov. Nemohli spôsobiť odchýlku kyvadla a ukázať iné hodnoty? „Nie! Ste na pokraji kolapsu, zmierte sa s tým!“ odbila ju liečiteľka a navrhla, že ak k nej zo Žiliny do Zvolena bude chodiť tri mesiace päťkrát do týždňa na očistné kúry, bude žiť. Za procedúry si zaplatí po päťsto korún, dnešnú má však grátis. Dovidenia!
Lekárom neverila
Cestu zo Zvolena na Šturec si Jana nepamätá. Vie len, že keď na horskom priechode celá spotená zabrzdila pod akousi skalou, ukázalo sa jej na mobilnom telefóne manželovo číslo. „Bola som u liečiteľky, som ťažko chorá,“ rozplakala sa žena bez pozdravu. „Neblázni,“ tíšil Michal uplakanú manželku, ktorá domov docestovala neskoro v noci. Celou cestou jej búšilo srdce, zvieral sa jej žalúdok, krútila sa jej hlava. Nebyť malej dcérky, možno skrúti volant pod niektorý z rútiacich sa kamiónov! Hneď ráno zavolala šéfovi, že potrebuje pár dní dovolenky, a oslovila známych lekárov. Celý týždeň chodila Jana na vyšetrenia. Krvný obraz, okrem máličko zvýšeného cholesterolu, nenaznačil v jej organizme žiadne zmeny. Kladne dopadlo aj vyšetrenie žalúdka, pečene, pankreasu a sleziny. Kompletná zdravotná prehliadka a tucet kadejakých testov od kĺbov až po srdce v troch rôznych zdravotníckych zariadeniach ukázal, že je zdravá ako ryba. Lenže mladá žena doktorom neverila! „Myslela som si, že sa spriahli s manželom a môj zdravotný stav mi naschvál taja! Bolieval ma chrbát, na týždeň bez hnačky si nepamätám! Spod pravých rebier mi stále vyžarovala pálivá bolesť a pod kolenom sa mi vari po vyše dvadsiatich rokoch otvorila hnisavá rana,“ sucho konštatuje Žilinčanka, ktorá priznáva, že si už chodila na cintorín obzerať miesto. Po troch mesiacoch od návštevy liečiteľky sa budila s vystrašeným výrazom: ešte žijem? „Po pol roku utrpenia, hádok a hystérie som sa utvrdila, že Klára vládne nad mojím vedomím. Nepomohla mi ani návšteva psychológa. Všetci okolo mňa si rukou ukazovali na čelo, no ja som hútala o jedinom: ako sa jej kliatby zbavím,“ vzdychne si žena, ktorá v tom čase nezanedbávala iba svoju prácu, ale aj rodinu, kde neostal priestor na smiech ani zábavu.
Preletela ňou vlna
Po vyše deviatich mesiacoch hádok a krútenia sa v ambulanciách pozval Michal Janu na relaxačný víkend. Na prvej večeri jej rozhodným hlasom oznámil, že pre ňu našiel bytosť, ktorá z nej sníme kliatbu Bratislavčanky. Súhlasila. O tri dni sa autom viezli k Viere do Popradu. V starom historickom domčeku ich privítala blonďavá pani s prísnym výrazom. Uložila Janu na lôžko, zapálila sviečky a čupla si k nej. „Prečo máte hrubé pančuchy? Veď je jún!“ spýtala sa. „Mne je stále zima,“ priznala sa Žilinčanka a na pár nadýchnutí zo seba vysypala svoju nočnú moru. „To jediné vás sužuje?“ znežnela Vierina tvár. Prikázala Jane stiahnuť si ponožky a ľahnúť si na lôžko. Najskôr jej postláčala energetické body na chodidlách a naostatok sa tvárou postavila k jej natiahnutému telu. Vybrala kyvadlo a mlčala. „Teraz na mňa nehľaďte,“ prikázala. Vystrela pred seba ruky, zatvorila oči a čosi vyriekla. V tej chvíli sa Jana strhla. Nad svojím telom cítila silu akejsi energetickej vlny, ktorá jej postavila chĺpky na rukách a sčerila vlasy. Počas niekoľkých sekúnd, keď sa celá triasla, ňou lomcovali sily, ktorých pôvod dodnes nedokáže vysvetliť. Nikdy nič také nezažila. „Nebyť tohto zážitku, naveky ostanem neveriacim Tomášom,“ prizná sa po rokoch Jana, ktorá už má rešpekt pred čarami a mágiou, z akých sa kedysi vysmievala. Keď bolo po všetkom, Viera si dlane očistila plameňom ohňa a unavene si sadla do kresla. „Dali ste mi zabrať,“ priznala. Jana vstala z postele a vrhla sa Michalovi okolo pliec. Zahli do prvej popradskej cukrárne, kde ich so starými rodičmi čakala dcérka, a rovno odtiaľ sa pobrali na výlet na Štrbské Pleso. Žije dodnes, viac než sedem rokov po návšteve liečiteľky, ktorá nad ňou urobila kríž. Porodila druhú dcérku a stále sa teší zo života, ktorý sa však mohol skončiť aj inak.
