Samospráva
Platy košických starostov
Platovým rekordérom Košíc sa stal po novembrových voľbách starosta mestskej časti Staré Mesto Ľubomír Grega. Dostáva mesačne až 4 063 eur. Jeho mzdový základ je tak vyšší ako napríklad premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ), ktorej základný plat aj príplatkom za jej funkciu je zruba 3 758 eur.
Základný plat starostom vyplýva zo zákona a je súčinom priemernej mzdy za predchádzajúci rok (v roku 2009 išlo sumu vo výške 744,50 eura) a koeficientu, ktorý poslanci NR SR určili na základe počtu obyvateľov tej-ktorej obce.
Pre košické "veľké" mestské časti, teda pre obce s vyše 20-tisíc obyvateľmi, platí koeficient 3,21. Na základe tohto výpočtu je minimálny zákonný plat vo výške 2 390 eur. Ten môžu miestni poslanci navýšiť až na dvojnásobok, teda na sumu 4 780 eur.
Vysoké platy však nemajú len starostovia veľkých mestských častí. Radia sa k nim aj šéfovia historických dedín, ktoré sú súčasťou mesta. Ich plat je rovnaký, niekde dokonca vyšší.
Starosta Košickej Novej Vsi Dušan Petrenka (Smer) je šéfom mestskej časti, ktorá má asi 2 500 obyvateľov, ale jeho plat je len o 97 eur nižší, ako má starosta Terasy, ktorá má asi 40-tisíc ľudí. Starosta tritisícovej Barce Krištof 2 407 eur zarába viac ako starosta tohto druhého najväčšieho sídliska na Slovensku Rudolf Bauer , ktorý má 2 390 eur.
Gregovi ako dlhoročnému členovi tzv. košickej pravice tento kráľovský plat až podozrivo doprajú smeráci, ktorí v minulosti jeho plat kritizovali. Teraz jeho zvýšenie podporili a on na ustanovujúcom mestskom zastupiteľstve na revanš podporil návrhy koalície Smer, Most-Híd
Znížiť platy starostov je na prvý pohľad pekná myšlienka, no zrušiť strop ich odmeňovania je výrazne horší nápad. Zrušiť strop odmien by si totiž vyžadovalo, aby tvorba platu nebola ovplyvnená politickými dohodami.
1. Ľubomír Grega (Staré Mesto) 4 063 eur (navýšený o 70 %)
2. Jaroslav Hlinka (Juh) 3 585 eur (navýšený o 50 %)
3. Anna Jenčová (Sídlisko nad jazerom) 3 107 eur (navýšený o 30 %)
3. Iveta Kijevská (Sídlisko KVP)
4. František Krištof (Barca) 2 407 eur (navýšený o 34 %)
5. Jozef Andrejčák (Dargovských hrdinov) 2 390 eur (zákonné minimum)
Rudolf Bauer (Západ)
Marián Gaj (Sever)
Emil Petrvalský (Sídlisko Ťahanovce)
Vladimír Saxa (Krásna) 2 332 eur (navýšený o 30 %)
Dušan Petrenka (Košická Nová Ves) 2 293 eur (navýšený o 40 %)
Miloš Beca (Vyšné Opátske) 2 146 eur (navýšený o 31 %)
Dionýz Slepčík (Lunik IX) 1 936 eur (zákonné minimum)
Košice majú 357 poslancov Košice majú po zmene zákona z roku 2006 spolu 357 poslancov Náklady na samosprávu v Košiciach dosahujú minimálne 250 mil. korún. Dokedy bude v Košiciach 22 mestských častí a dokedy budú Košičania platiť zo svojich daní takúto nezmyselne veľkú a neefektívnu samosprávu je len na nich.
Zmena zákona o meste Košice, ktorú prijala Národná rada Slovenskej republiky , znížila celkový počet poslancov v MZ v Košiciach na 5O.
V 22 mestských častiach ostalo spolu ďalších 307 miestnych poslancov.
Spolu teda 357 poslancov. K tomuto počtu musíme prirátať primátora mesta a 22 starostov mestských častí. Zámerne uvádzame len počet volených zástupcov občanov.
Náklady na chod samosprávy v meste nikto nerieši.
Ostáva však otázkou dokedy. Žiadna politická strana v meste nemá ochotu začať riešiť tento vážny problém. Porekadlo, že z cudzieho krv netečie zrejme v meste Košice naberá na vážnosti.
Je to o odvahe prijať riešenie, ktoré ušetrí desiatky miliónov.
Väčšina politických strán v Košiciach sľubovala v komunálnych voľbách riešenie problému drahej samosprávy v meste. Nič sa nesplnilo. Počet zamestnancov v samospráve rastie každý deň. Náklady stúpajú a poslanci zvyšujú všetky dane a poplatky v meste. Občan len platí a mlčí. Škoda.
Vtipný starosta - Finta XY
V roku 2006, pred decembrovými voľbami, starosta Grega odmeny nechcel. V roku 2007, po voľbách, už chce. Keď ho zvolili, vyhlásil, že odmeny už nebudú každý štvrťrok, ako dovtedy, ale už len dvakrát do roka.
Naivní si to vyložili tak, že odmeny budú iba každý druhý kvartál. Grega s poslancami to však vymysleli fičúrsky: zmenili štvrťročné odmeňovanie na polročné. Takže už má odmeny len dvakrát za rok. (A poslanci si nadelili maximálne mesačné odmeny, aktuálne 6 750 Sk, takže štvrťročne ani polročne si už nemajú čo rozdeľovať na mimoriadne odmeny).
Teraz vytasili fintu XY. Bola to priam krátka poviedka o starostovej odmene s dramatickou zápletkou a ľúbezným vyvrcholením. Finančná komisia akože navrhne a rada akože odporučí percento X. Starostov poslanec však znenazdajky všetkých ohromí a priamo na rokovaní navrhne percento Y. Percento Y je nižšie ako percento X! Poslanec prezradí, že tak to chcel starosta. Ten verejne, úprimne, sebakriticky prizná, že síce sa veľmi snaží, ale stále nie je dokonalý a kým ešte nebude, tak zatiaľ nemôže prijať percento X, len Y. A rozdiel medzi X a Y navyše zdôvodní nejakým milým fórikom. Na zastupiteľstvo a možno i časť verejnosti urobí starosta sympatický dojem.
Otázka za 159-tisíc: Aké hodnoty budú mať nabudúce premenné X a Y, kto bude tým dobrým koaličným poslancom s návrhom Y a ako originálne a veselo premostí Grega od X k Y? Ak to starosta myslel úprimne, má smolu. Po rokoch nehorázneho odmeňovania za exstarostu Süliho v staromestskej samospráve ešte dlho potrvá, kým Gregovi a spol. niekto uverí. Ale stále lepšie, ako každý štvrťrok 50 percent. Navyše celkom zábavné a nápadité.
Už sme len zvedaví, kedy konečne starosta prestane mať rezervy a bude sa mu dariť všetko, čo chce. Lebo, pozor, stagnuje: 0 percent - 0 percent - 30 percent - 40 percent - 34 percent!
Reštrikčné opatrenia znížili narastanie dlhu o šesť miliónov
Na Luniku IX evidujeme k 31. decembru 2007 dlh 169 miliónov Sk a to bez penále. Tieto nedoplatky sú nedobytné a týkajú sa nájomného i energií, informovala nás poverená riaditeľka bytového podniku mesta Košice (BPMK) Božena Stanková. (K 31.12.2006 bol dlh 161 miliónov.) Forma súdnych riešení je neprimeraná vynaloženým nákladom. Stáva sa, že užívateľ bytu rozsudok neprevezme, alebo tam už nie je. Ak sa aj zaviaže, že dlh bude splácať, nemá z čoho. Prípadne dlh 100 tisí Sk spláca v 500-korunových splátkach, alebo 300-tisícový v tisíckorunových. Nie je ťažké vyrátať si, ako dlho by jeho splatenie za týchto podmienok trvalo.
Situácia je ťažká aj preto, že v 700 bytoch by malo bývať zhruba 2 500 obyvateľov, ale je ich tam okolo 7 000.
Určitý model riešenia naznačila riaditeľka BPMK.
Mali by sa stanoviť jasné kritériá a pravidlá. Veď kým niektorí platia za energie či odvoz odpadu a ešte aj nájomné približne 5 000, iná skupina obyvateľov to má zadarmo a za bývanie platí 1 000 - 1 500 Sk.
Podmienkou bez ohľadu na pôvod či rasu by malo byť, aby ten, kto chce bývať, preukázal to, že je zamestnaný. Na to, aby sme dali takú podmienku, nepotrebujeme európske ani iné fondy."
S tým možno len súhlasiť a nemožno sa vyhovárať na diskrimináciu či rasizmus. Diskriminovaní sú totiž tí obyvatelia Lunika IX, ktorí za bývanie poctivo platia.
Technicky nie je vždy možné odpojiť od dodávok energií len tých, ktorí neplatia. Na Luník IX doplácajú aj ostatní slušní Košičania. Z ich vrecák bude zrejme dlh opäť uhradený.
Východoslovenská eneregetika (VSE), a.s. eviduje na Luníku IX pohľadávky vyše štyri milióny korún za odobratú elektrinu (u obyvateľov sídliska, s ktorými má VSE uzatvorenú zmluvu) a približne rovnakú sumu tvoria pohľadávky za neoprávnené odbery). Na sídlisku má 238 odberných miest, do ktorých dodáva elektrinu na základe platnej zmluvy. Celkom je na sídlisku vyše 600 odberných miest, z ktorých mnohé sa pokúšajú o odber elektriny bez zmluvného vzťahu.
Niekoľkomiliónový dlh eviduje aj Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS), a.s. Regulácia vody pre sídlisko Luník IX začala po dohode s BPMK, Magistrátom mesta Košice a MČ Luník IX sa dotýkala 16 odberných miest, odberateľom pre VVS je BPMK.
V čase pred reguláciou mal dlh BPMK voči VVS cca 3,6 milióna Sk. V súčasnosti VVS neeviduje voči BPMK nárast nových pohľadávok za odber vody pre Luník IX. Je to výsledkom zavedenia regulácie.
Do regulácie bola priemerná mesačná spotreba cca 22 až 23 000 m3, po jej zavedení klesla na 9 až 12 000 m3. Od 25. júla 2007 až doteraz je dodávka studenej pitnej vody od 7.00 do 10.00 a od 15.00 do 18.00. Teplá na Luníku IX netečie vôbec.
Oslovili sme magistrát, ako mieni situáciu riešiť ďalej.
Problém neplatičstva začalo mesto riešiť v roku 2004 využívaním inštitútu osobitného príjemcu na dávky v hmotnej núdzi. V roku 2007 bolo do tohto systému zaradených 350 občanov, poberajúcich dávku v hmotnej núdzi, čo je zhruba 50 percent. Za rok 2007 sa prostredníctvom tohto nástroja znížil nárast dlhu na uvedenom sídlisku o 6,3 milióna Sk, povedala hovorkyňa magistrátu. Všetkých občanov z Luníka IX, ktorí si neplnia povinnosti plynúce z nájmu bytu, chce mesto zaradiť do systému osobitného príjemcu.
Pozitívnym príkladom, ako situáciu riešiť, môžu byť bytovky na Herlianskej ulici v Košickej Novej Vsi, kde je 48 bytov.
Kedysi boli podobné tým na Luniku IX, po rekonštrukcii sa ich vzhľad nezmenil a nikto ich už nedevastuje. Nájomné zmluvy sú uzatvárané na jeden mesiac. Akonáhle by niekto nezaplatil nájomné a energie, alebo prechovával iné osoby, ako tie, ktoré sú uvedené v nájomnej zmluve, na ďalší mesiac nájomnú zmluvu nedostane a musí odísť. Bola tam vybratá vzorka Rómov, ktorí chcú žiť lepšie a bývanie si vážia.
Podobným spôsobom by sa dala vyriešiť aj situácia na Luniku IX. Skôr však, kým odtiaľ nebudú vysťahované tisíce ľudí, ktorí tam nemajú trvalý pobyt, je škoda sa do niečoho púšťať. A k takému radikálnemu kroku zatiaľ magistrát nenabral odvahu... !
Hľadáte spravodlivosť v meste Košice? Zdá sa, že zbytočne ...
V týchto dňoch slovenská pošta doručuje domácnostiam nové platobné výmery miestnych poplatkov za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Občania sú rozdelení ...
Susedia ma s hrôzou zastavujú a žiadajú vysvetlenie k sumám, z ktorých je na prvý pohľad zrejmé, že sa jedná o zvýšenie poplatkov. Opäť si uvedomujem , že len málo občanov mesta Košíc sleduje aktuálne politické dianie v samospráve. Inak by vedeli, že už v decembri minulého roku sa v mestskom zastupiteľstve prerokúval návrh na zvýšenie nielen poplatkov za odpady, ale i daň z nehnuteľností .To zistia neskôr, keď dostanú ďalšie výmery.... :-(
Je mi veľmi ľúto, že moje argumentovanie proti zvýšeniu poplatkov nenašlo podporu u ostatných poslancov. Arogancia moci SDKÚ a KDH v Košiciach zašla tak ďaleko, že navrhla doplnenie uznesenia, ktoré zvýhodňuje Košičanov, žijúcich v rodinných domoch.
Ak nebývate v rodinnom dome máte smolu
Pre „bytovkárov“ je toto doplnenie nespravodlivé. Na návrh jedného z poslancov za KDH bolo doplnené uznesenie. Podľa neho sú obyvatelia rodinných domov zvýhodnení možnosťou tzv. množstevného zberu. V rodinných domoch si môžete dohodnúť odvoz odpadu bez ohľadu na počet rodinných príslušníkov, ktorí s Vami dom obývajú. Zaplatíte tak niekoľkokrát menej ako obyvatelia bytových domov, v ktorých platba závisí od počtu rodinných príslušníkov a nie počtu odvozov odpadu. 5-členná domácnosť v bytovke zaplatí ročne 4491 Sk, kým v rodinnom dome pri odvoze 110l kuka nádoby 2x mesačne iba 1484 Sk za rok bez ohľadu na počet členov domácnosti (VZN č. 100, §9, nájdete na http://www.kosice.sk/vzn.asp?id=108)
Separovať odpad je to najlepšie riešenie
Otázkou však je prečo obyvatelia Košíc, bývajúci v bytových domoch, ktorí tak isto separujú odpad musia platiť viac ako tí, ktorí bývajú v rodinnom dome. Títo Košičania nemajú možnosť výberu. Musia platiť toľko, koľko si vymysleli poslanci SDKÚ a KDH v mestskom zastupiteľstve.
Spravodlivosť podľa SDKÚ a KDH
Zdá sa Vám toto rozdelenie občanov podľa podľa toho ako bývajú spravodlivé? Mne nie. Ani ďalším, ktorí súhlasili s mojím názorom, že mesto nemôže klásť na plecia občanov tohto mesta nehorázne výdavky na chod samosprávy a zabúdať na hlasy tých, ktorí nám zverili starostlivosť o mestskú pokladnicu.
Je otázkou času, kedy si Košičania uvedomia, že ich záujmy v mestskom zastupiteľstve skoro nikto nereprezentuje.
Odpad z Lunika IX stojí milióny
Nájomníci si vôbec nelámu hlavu nad tým, že majú pri blokoch pristavené kontajnery na odpad, vyhadzujú ho rovno z okien. Každý rok sa tam nazbierajú stovky ton smetí. Keď je už situácia neúnosná a hrozí šírenie infekčných chorôb, vedenie Mesta Košice si v spoločnosti Kosit objedná mimoriadne čistiace práce.
"Vlani sme z Hrebendovej ulice vyviezli 873 ton odpadkov," informoval nás Roland Bánhegyi, hovorca Kositu.
Zanedbateľná nie je ani finančná stránka. Naloženie, odvoz a ekologická likvidácia jednej tony odpadu vychádza asi na 2500 korún. Pri vlaňajších 873 tonách tak mesto muselo z peňazí daňových poplatníkov zaplatiť za odpad z Hrebendovej viac ako dva milióny korún.
"Prácu naším ľuďom komplikuje nepredstaviteľný zápach, hlodavce a hmyz, ale i množstvo bez dozoru sa potulujúcich detí, ktoré vyliezajú na mechanizmy, prekážajú pri práci a neustále vytvárajú riziko ublíženia na zdraví sebe alebo našim zamestnancom," uviedol R. Bánhegyi. "Dospelí ich na dôvažok zahŕňajú vulgarizmami a zhadzujú im na hlavy rôzne predmety."
Úrad KSK vidí konflikt záujmov len polovične
DVA ROKY PO VOĽBÁCH do zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja sa až kvarteto poslancov uchádzalo o jeho zákazky. Paradoxom pritom je, že dvaja poslanci sa ocitli za ten čas na výplatnej listine KSK, avšak ďalším dvom to už nebolo umožnené.
Ďalšou zaujímavou skutočnosťou je to, že vo všetkých štyroch prípadoch ide o poslancov, ktorí sú buď členmi najväčšieho klubu (SMK-Smer-nezávislí) ako Boris Farkašovský a Július Slovák, resp. s týmto klubom väčšinou hlasujú. To sa týka dvoch nezávislých Ľuby Blaškovičovej a Štefana Duča.
Podľa bývalého predsedu KSK a terajšieho poslanca zastupiteľstva za KDH Rudolfa Bauera nesmie poslanec KSK pracovať priamo alebo nepriamo pre Úrad KSK, lebo nastáva konflikt záujmov a porušenie zákona o samosprávnych krajoch a ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.
Ťažko povedať, či si túto skutočnosť uvedomil aj Úrad KSK, pretože angažovanie vlastných poslancov považoval v dvoch prípadoch za bezproblémové a v ďalších dvoch sa rozhodol, že môže ísť o konflikt záujmov a s ich firmami sa rozhodol nepodpísať zmluvu...
Toto polovičaté riešenie spôsobilo viaceré zvláštne situácie. Úrad KSK vyplatil v minulom roku rožňavskému poslancovi a živnostníkovi Júliusovi Slovákovi (SMK) 45-tisíc Sk za to, že zabezpečil pre kraj "poradenskú a konzultačnú činnosť pri príprave implementačného manuálu na Sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom (SORO)".
Zmluvu na to podpísal predseda KSK Zdenko Trebuľa (Smer) na základe odporúčania riaditeľky Úradu KSK Rozálie Múdrej (SMK). Firma živnostníka J. Slováka bola vybratá bez verejnej súťaže, riaditeľka jej výber zdôvodnila skutočnosťou, že J. Slovák má s tou činnosťou bohaté skúsenosti, keďže 6 rokov predtým pôsobil na ministerstve. Aj samotný J. Slovák nám povedal, že lepší človek ako on na podobnú činnosť nebol a preto sa rozhodol akceptovať žiadosť Úradu KSK, aby im v tom vypomohol. Komisia na ochranu verejného záujmu v tomto prípade nezistila porušenie ustanovení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
Ako povedal po februárovom zasadnutí zastupiteľstva predseda komisie Cyril Betuš (SOS), rozhodli tak preto, že J. Slovák tým nezískal pre seba žiaden osobný, majetkový či finančný prospech a na základe uzavretej zmluvy ide len o úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré súviseli s predmetom zmluvy.
Po stopách svojho kolegu sa vybrala aj šéfka kultúrnej komisie zastupiteľstva Ľuba Blaškovičová. Košická poslankyňa sa zúčastnila v marci 2007 v penzióne v Danišovciach (vlastní ho KSK) na seminári Interné vzdelávanie riaditeľov kultúrno-výchovných zariadení. Ako sa píše na stránke Krajského osvetového strediska, témou prvého dňa školenia bol spoločenský protokol a verejné vystupovanie. Lektorka Mgr. Ľuba Blaškovičová sa sústredila hlavne na výcvik verejného vystupovania a v ďalšej časti hovorila o zásadách spoločenského protokolu v rôznych situáciách. V závere každý účastník dostal od nej manuál. Poslankyňa Ľ. Blaškovičová nevidí nič zlé na tom, že využila možnosť vyškoliť riaditeľov a popri tom si zarobiť.
Už menej šťastia ako jeho dvaja kolegovia mal poslanec Štefan Duč. Jeho stavebná firma už pre KSK predtým zrealizovala viacero rekonštrukcií budov, z tých väčších zakázok sa podieľala na rekonštrukcii kasárni na Bačíkovej v Košiciach, kde teraz sídli Ness Slovensko. Nedávno vyhrali aj verejnú súťaž na výmenu starých okien za plastové na košickom Konzervatóriu, ale prihlásili sa zbytočne. Plnenie zmluvy sa nerealizovalo, keďže išlo o firmu, kde pôsobí náš poslanec. Napokon to pre nás robila v poradí druhá spoločnosť, ktorá však ponúkla vyššiu cenu," informoval nás zástupca riaditeľky Úradu KSK. Poslanec Duč z Malej Bary pri Trebišove však v zrušení svojho biznisu až takú veľkú tragédiu nevidí. Pre KSK dodával svoje služby od roku 2002. Keď sa stal poslancom, ani ho len nenapadlo, žeby mohol nastať problém s konfliktom záujmov. V tomto prípade je tona škodu, lebo mali dobrú ponuku a KSK by ušetril.
Podobne ako Š. Duč dopadol aj šéf klubu SMK-Smer-nezávislí Boris Farkašovký, ktorého firma, kde pôsobí ako jeden z troch konateľov, sa mala podieľať na energetických auditoch škôl v KSK. Priemerná cena za jeden audit podľa šéfa odboru školstva KSK predstavovala 100-tisíc Sk, celkovo ich má byť 88. "Na základe uznesenia zastupiteľstva sme robili pohovory, potom sme školám odporučili, aby si na komplexný energetický audit vybrali z ponuky troch firiem. Až dodatočne sme zistili, že ide o konflikt záujmov. Preto sme oznámili všetkým školám, ktoré si vybrali firmu pána Farkašovského, že s ňou musia rozviazať zmluvu. Tieto školy dostali potom príkaz, aby pozvali na rokovanie ďalšiu firmu. Uzavrieť zmluvu s ňou však mohli len pod podmienkou, že by im audit urobila za cenu, ktorá pôvodne platila v zmluve s pôvodnou firmou," dozvedeli sme sa sa od Š. Kandráča.
Z. Trebuľa: Nedá sa to porovnať
Košický župan Zdenko Trebuľa (Smer) podľa vlastných slov nemá podrobné informácie o všetkých aktivitách spomínaných poslancov. Rozdielny prístup Úradu KSK zdôvodnil tým, že išlo o neporovnateľné aktivity nielen z finančného hľadiska, ale aj z pohľadu konfliktu záujmov. Je rozdiel, v akých reláciách to vykonávali pani Blaškovičová a pán Slovák a aké boli cenové relácie dodávok firiem pána Duča a Farkašovského. Ja však nemám právo hodnotiť, čo je konflikt záujmov, na to tu máme príslušnú komisia zastupiteľstva.
Samotný zákon o konflikte záujmov nie je podľa neho práve najšťastnejšie formulovaný. Niektoré jeho ustanovenia sú až extrémne tvrdé, no samozrejme zákon ako taký rešpektujem. Keď si ho prejdete, tak sa poslanci a ich rodinní príslušníci môžu len veľmi ťažko uplatňovať v podnikateľskej sfére, lebo ich angažovanie sa sa môže považovať za konflikt záujmov.
POZNÁMKA - Stranícki kamoši odborníci za 24 000 korún ročne...
Nebýva častou udalosťou, aby poslanci zastupiteľstvo KSK pripravili o finančné výhody svojich kamarátov a straníckych kolegov. A hoci to teraz prišlo omnoho neskôr ako malo, vítame to. Poslanci konečne v sebe našli vôľu, aby odňali trafiky a vreckové neposlancom, ktorí sa ani neunúvali chodiť na zasadnutia komisií. Musíme uznať, že prísť šesťkrát do roka na Úrad KSK na komisiu, vypiť si kávičku, resp. minerálku a za to dostať 24 000 Sk je naozaj nadľudský výkon. Nie každý z nominantov Smeru, SMK, SDKÚ a KDH však takúto zvýšenú námahu zvláda, hoci na peniaze aj napriek tomu zálusk majú. Napokon aj po zdanení sa dá za túto skromnú sumu kúpiť slušná 2-týždňová dovolenka niekde pri mori v Európe. A hoci hovoríme o neposlancoch-odborníkoch, pravda je, že odborníkov z ich radov je zanedbateľné množstvo. Väčšina politických strán totiž tieto funkcie vníma ako možnosť nechať zarobiť svojim členom, ktorí sa napr. nedostali do krajského alebo miestnych zastupiteľstiev, a tak ich bolo potrebné niekam umiestniť, prípadne to dostali ako odmenu za svoju lojalitu voči strane. O odborných kvalitách svedčí aj fakt, že SMK a KDH tam nominovalo viacerých exposlancov, za Smer sú tam okrem iných všetci predsedovia ich okresných organizácií v Košiciach a ďalších miest v kraji... Bokom nezostala ani SDKÚ, ktorá sa takto postarala najmä o svojich košických členov. Škoda len, že na Slovensku sa aj tie najmenšie trafiky, z ktorých sa do vrecka príjemcu odleje zopár tisícoviek, stali rajom pre straníckych dobrodincov. Namiesto nich mohli v odborných komisiách sedieť skutoční odborníci a okrem peňazí by sa nemrhalo časom a príležitosťou rozhodovať o veciach, ktoré ovplyvňujú život obyvateľov KSK.
Ale keďže sme optimisti, veríme, že už okolo roku 2019 takáto situácia môže nastať...
