Najkrajšie ženy žijú v Štokholme, Kodani a Buenos Aires
Sú miesta a mestá na svete, do ktorých sa každý turista rád vracia. A pre mužov to často bývajú také destinácie, v ktorých im prechádzku spríjemňujú krásne ženy. Spoločnosť prevádzkujúca internetový portál Mmoabc.com urobila prieskum medzi turistami a zistila, ktorých desať miest pripadá mužom najatraktívnejších práve z hľadiska vysokej koncentrácie pôvabných žien.
Prvý skončil Štokholm. Švédska metropola je vraj rovnako ako celá krajina liahňou svetlovlasých krásavíc, za ktorými sa turisti nezdráhajú prísť ani keď počasie nie je najvľúdnejšie. Švédky sú nielen krásne, ale tiež vzdelané a priateľské.
Druhé miesto si získala neďaleká Kodaň, v ktorej predovšetkým zaujmú ženy majúce predkov medzi samotnými Vikingami. Krásu Dánok obdivuje tiež módny priemysel, v ktorom majú modelky Helena Christensenová a Brigitte Nielsenová popredné miesta.
Bronzová medaila putuje na opačný koniec sveta do argentínskeho Buenos Aires. Miestne ženy sú vraj krásne, prirodzené, majú nádherne telá a sú navyše horúce a nespútané.
Rebríček desiatich svetových metropol s najkrajšími ženami sveta:
1. Štokholm – Švédsko
2. Kodaň – Dánsko
3. Buenos Aires – Argentína
4. Varna – Bulharsko
5. Los Angeles – Kalifornia
6. Moskva – Rusko
7. Caracas – Venezuela
8. Montreal – Kanada
9. Tel Aviv – Izrael
10. Amsterdam – Holandsko
Muži sú na tom horšie
2. apríla 2008 Moderní muži pristupujú na faustovskú transakciu: zriekajú sa rokov života za ilúziu moci, napísali poľské noviny Gazeta Wyborcza.
Začneme známym faktom. Muži sa dožívajú nižšieho veku. Spolužiačky ich prežijú v priemere o osem rokov. Muži neumierajú skôr vinou evolučnej chyby, ale preto, že v zdanlivo patriarchálnej kultúre sa mužský život cení menej. Kratší život je dôsledkom sociálnych noriem, ktoré utláčajú mužov.
Pokiaľ žena udrie muža a muž udrie ženu, druhá situácia vyvolá väčšie pobúrenie. Rozdiel v prípustnosti násilia podľa pohlaví je vidieť aj v štatistikách násilia na deťoch. Otcovia aj matky skôr udrú syna ako dcéru.
Život ženy je posvätnejší
Vieme o tragédii dvadsiatich tisícok bosnianskych žien znásilnených počas vojny. Ale vieme, že zo 100-tisíc zabitých bolo 90-tisíc mužov? Aj v Kosove 90 percent z dvanástich tisícok albánskych obetí boli muži. Nie je možné to obísť so slovami, že muži bojujú: v Bosne tvorili muži 75 percent štyridsiatich tisícok civilných obetí. Hoci ženy tvoria 11 percent amerických jednotiek v Iraku, z takmer 4000 padlých bolo len 95 žien (2,4 percenta). Stále prevláda názor, že život ženy je posvätnejší.
Pohŕdanie mužským životom sa premieta do masovej kultúry. Priemerné americké dieťa do dovŕšenia osemnásteho roku života uvidí na obrazovke 40-tisíc vrážd. Deväťdesiatsedem percent obetí sú muži. Sú zabíjaní, pretože je to v našej "patriarchálnej" kultúre zvykom.
Rozdiel sa prejavuje aj vo výmere spravodlivosti. Podľa amerických štatistík manželky vraždia svojich manželov skoro rovnako (41 percent) ako muži svoje ženy. Ale v priemere je muž odsúdený na 17,5 roku, žena na 6,2 roku. Ak zabije muž ženu, je netvor, ktorý si nezaslúži zľutovanie. Naopak žena isto mala dobrý dôvod a zavraždený dostal, čo mu patrilo.
Poliaci umierajú trikrát častejšie ako Poľky v dôsledku nešťastných náhod a tvoria vyše 90 percent obetí pracovných úrazov.
Ľahostajnosť k zdraviu mužov dokonale vystihuje zdravotníctvo, zamerané skôr na liečbu žien. Osemdesiatpäť percent výdavkov amerického National Institute of Health na výskum je síce venovaných ochoreniam nesúvisejúcim s pohlavím. Ale 10 percent je určených na ženské ochorenia a len päť percent na choroby typicky mužské, hoci Američan v priemere žije o päť rokov kratšie ako Američanka. Na výskum rakoviny prsníka sa v USA dáva šesťkrát viac ako na výskum rakoviny prostaty, hoci pravdepodobnosť úmrtia je rovnaká.
Ženy podvádzajú iba chudobných mužov
Neúcta k životu a zdraviu mužov nie je jedinou diskrimináciou. Paternalistické vymedzenie miesta v rodine a profesii je prekliatím mužov. Vyžaduje sa od nich, aby boli rozhodní, silní, bezohľadní (k sebe), dosahovali úspech a zarábali. Plač a slabosť sú zakázané. Strata práce mužovi znižuje šancu na nájdenie partnerky, zvyšuje riziko nervového zrútenia a iných ochorení a skracuje život.
Podľa amerických údajov sa častejšie rozpadajú manželstva, v ktorých muž zarába menej ako žena, prudko stúpa riziko ženinej nevery. V rodinách z amerických vyšších vrstiev je podľa biologičky Helen Croninovej šanca, že muž nie je otcom detí, menšia ako jedno percento. V chudobných štvrtiach, kde muži často bývajú dlho bez práce, táto pravdepodobnosť stúpa na 30 percent.
Potom je možné pochopiť aj štatistiky samovrážd. Poliaci ich páchajú šesťkrát častejšie ako Poľky. Diskriminácia mužov je o to zákernejšia, že podľa prevládajúcej mienky sa mužom žije lepšie.
Vzbura mužov
09.03.2008
Túžia zmeniť svet, odmietajú však vystúpiť z anonymity. Boja sa, že ich spoločnosť vysmeje.
Sú tichí, vzdelaní, distingvovaní a nepriebojní. Pracujú na významných postoch a nikdy nepoložili na svoju nežnejšiu polovičku ruku. Napriek tomu sa doma stali otrokmi. Mnohí si totiž vybrali za svoje životné partnerky dominantné matróny, ktoré im urobili zo života peklo.
Ľubomír Balvín je malý chlapík iba na prvý pohľad. Je šéfom Únie mužov Slovenska a členom a sympatizantom jediného mužského spolku na Slovensku. Mužom radí, aby svoju ženu nikdy neudreli. O slovenských mužoch však hovorí dvojzmyselne. Podľa neho sú Muži a muži. Tí druhí majú s tými prvými podľa neho spoločné len pohlavie.
Spoločnosť kat
Prvý Muž na Slovensku je ostražitý a podozrievavý voči politikom aj novinárom. Lezú vraj ženám pod sukne a predsedu verejne zosmiešňujú. V minulosti sa práve Balvínovi podarilo presadiť v parlamente zopár zákonov, ktoré čiastočne postavili mužov a ženy na jednu úroveň, presadil Deň matiek a Deň otcov, zabránil prijatiu zákona o sexharašmente a ateistickým feministkám prekazil plán kastrovať príliš plodných mužov, vypracoval základy predmanželskej a manželskej zmluvy...
"Ide o to, aby v rodine mal vždy posledné slovo muž," hovorí v súvislosti s vlastným návrhom manželskej zmluvy. To všetko sám len s hŕstkou mužov okolo seba. Pritom nezabudne povedať, že desiatky feministických organizácií sú dotované štátom a prostriedkami z neznámych zdrojov, jeho združenie však doteraz nedostalo ani halier.
"Sme tu, či sa to niekomu páči alebo nie, pretože táto spoločnosť gilotínovala hlavy mužov," hovorí. "Napriek tomu, že sme dennodenne zastrašovaní a zosmiešňovaní." Členovia a prívrženci Únie mužov sú naozaj na verejnosti zastrašovaní, na rozdiel od slovenských feministiek. Pravda však je, že ak sa ocitne muž v problémovej situácii, na Slovensku neexistuje organizácia, ktorá by mu pomohla.
"Pomáhame mužom týraným ich manželkami," reaguje. "Mužom treba vrátiť postavenie, ktoré si zaslúžia. Musia sa však stať naozajstnými mužmi," upozorňuje.
Zakázaný sex
Balvín vzápätí hovorí o prípade zo svojej poradne, pri ktorom sa od hrôzy ježia na hlave vlasy. Manželka s dospelými synmi priväzovala v noci svojho muža k radiátoru, aby ho prešli chúťky na manželský sex. K nohám mu položila dve misky - jednu s jedlom a druhú s vodou. Keď sa raz vyslobodil z povrazov, bodla ho kuchynským nožom do hrudníka. Muž sa síce z ťažkého zranenie pozviechal, dokonca si dokázal nájsť novú partnerku a ako správny muž zasadil strom a postavil dom, jeho bývalej manželke sa však nič nestalo. Bránila sa proti pokusu o manželské znásilnenie.
"Ktorý muž by išiel na políciu sťažovať si, že ho manželka mláti a týra," pýta sa Balvínov spoločník, ktorý združenie mužov pred rokmi zakladal. Je už starší, rovnako distingvovaní, celý čas pozorne počúval svojho predsedu a starostlivo si niečo zapisoval do miniatúrneho bloku.
"Bol som, prosím pekne, na spoločensky dôležitej výstave, z ktorej som sa vrátil neskoro v noci," zapája sa do rozhovoru. "Manželka sa na mňa vyrútila, bila ma mucholapkou a potom kusom železa. Prosím pekne, všetky zbrane som jej vytrhol z ruky, odsotil ju od seba, ale neublížil som jej. Potom ma chcela zatvoriť, prosím pekne, do pivnice."
Aj tento distingvovaný muž, ktorý v každej vete použije slovíčko prosím pekne, si vytrpel peklo. Vo svojom živote mal dva domy a dve manželky. Manželky ho vraj pripravili nielen o domy, ale aj o zdravie.
"Feminizované súdy sa, samozrejme, postavili na ich stranu," tvrdí. Dokonca aj vlastná dcéra zavrhla otca, o ktorú s druhou manželkou niekoľko rokov úporne bojoval. "A to, prosím pekne, len preto, že jej za odmenu sľúbila dom, o ktorý ma dostala," dodáva smutne.
Tento muž, podobne ako mnohí iní, nechce zverejniť svoje meno. V minulosti patril v Banskej Bystrici k miestnej elite, je vysokoškolsky vzdelaný, pôsobil na významných miestach. O jeho manželskom trápení vie len úzky okruh mužov z únie. Balvín tvrdí, že podobné problémy by vyriešila manželská zmluva, ako ju pripravila únia. Posledné slovo by mal mať muž.
Život pod psa
Nikto netuší, koľko mužov je týraných svojimi manželkami. Podobne ako muži aj ženy týrajú svojich manželov skoro výlučne medzi štyrmi stenami, v bezpečí domovov.
Dušan Olle je typický slovenský týraný muž. Bývalý samostatný ekonomický pracovník v istom bratislavskom podniku býva v malom domčeku v Kolte pri Nových Zámkoch, kam sa presťahoval pred dvoma rokmi. Bez priateľov a ženy. Útly mužíček, zarastený, vycivený a chorľavý, je už niekoľko rokov evidovaný ako psychiatricky pacient. "Aj muži trpia po rozvode," hovorí akoby na ospravedlnenie. Jedným dychom však dodáva, že je rád, že druhé nevydarené manželstvo má za sebou. Hovorí, že bývalá manželka ho okrádala, klamala a psychicky týrala. "Pokúšala sa ma aj biť, ale ja mám silu, aj keď na to nevyzerám, nemyslite si, " presviedča ma pri železnej bráničke svojho domčeka. Jeho manželka bola právnička. "Vždy, keď ma napadla, bránil som sa. Akou silou útočila, takou som sa jej násiliu bránil," tvrdí. "To je predsa zákon fyziky."
Olle sa však svojím spôsobom vymyká z obrazu typického týraného muža, ktorý nechce vystúpiť z anonymity. Už nemá čo stratiť. Za čo bojoval na súdoch dlhé roky, už stratil. Svojho syna. "Vyhlásila ma za blázna, ktorý by syna zabil, potom tvrdila, že nie som schopný ho vychovať. Pritom si ho odo mňa nechala urobiť, potom ma odvrhla."
Aj podľa Dušana sú rozvody na Slovensku vopred nalinajkované, v 95 prípadoch súdy zveria dieťa matke. Dušan sype jednotlivé paragrafy ako z rukáva, za tie roky sa mnohému zo súdnictva priučil. Jeho znalosti mu však nepomohli. Tvrdí, že v súdnom spore o dieťa proti nemu stáli výlučne ženy, jeho boj bol dopredu prehratý. Požiadal dokonca o pomoc aj ombudsmana. Ochranca ľudských práv konštatoval, že v jeho prípade nebol porušený žiadny zákon. Už požiadal o pomoc aj medzinárodný súd, ten ho zaviazal mlčanlivosťou. "Ide mi o spravodlivosť," vysvetľuje. Svojho syna nevidel už takmer 8 rokov. Vraj sa vyučil za murára a predtým musel trikrát vymeniť základne školy. Na rozlúčku hovorí, že muži v tomto štáte nemajú žiadne práva. Pretože o svojom utrpení mlčia. "Ja sa nehanbím a nemlčím, ale ani tak sa nič nedeje."
Slzy a plač
Stredoškolského učiteľa vymkla manželka pred niekoľkými rokmi z vlastného bytu. Bola v ňom zatvorená so svojím milencom. Učiteľ odišiel bývať matke. Nepatrí sa, aby sa išiel sťažovať na políciu. Ešte by ho vysmiali.
S pánom učiteľom sedíme v zborovni. Najskôr mu nie je príliš do reči. Do miestnosti neustále nazerajú jeho kolegovia. "Sú zvedaví ako ženy," reaguje podráždene . O niekoľko minút neskoršie však hovorí. Bývalá manželka ho niekoľkokrát fyzicky napadla. Pri tejto myšlienke sa ho ešte aj dnes zmocní bezmocná zlosť. "Keby som jej jednu utabačil, mohol byť svätý pokoj," uľahčuje si na duši.
Predseda Balvín mu však odušu radil, aby sa neznížil k násiliu, pretože sa všetko môže obrátiť proti nemu. On chcel bojovať inak. Postavil sa zoči-voči ženskému tribunálu. Proti nemu stáli štyri ženy, ktoré mali rozhodnúť o osude jeho dcéry. Bývalá manželka, jej advokátka, kolízna opatrovateľka a sudkyňa. Na ich návrh musel absolvovať psychologické vyšetrenie, či je vôbec schopný postarať sa o dcéru. Muž, ktorý má pedagogické vzdelanie a 30-ročnú prax v škole a zo všetkých síl bojoval o svoju dcéru, sa musel podrobiť vyšetreniu - u psychologičky. Jej odborný posudok znel prekvapujúco. Nízky záujem o výchovu dieťaťa. Nevedel, či sa má smiať alebo plakať.
Napokon sudkyňa uznala, že dcéra sa môže s otcom stýkať. Bývalá manželka sa mu za to pomstila. Na jej pokyn volal do školy jej partner, ktorý sa pokúšal učiteľa zosmiešniť. "Pýtal sa ma, prečo som ho neprišiel vyšibať, kedy budeme mať rande, jednoducho chceli so mňa urobiť homosexuála," spomína. Telefonáty prestali až po tom, keď si zmenil telefónne číslo.
Zázraky sa konajú
Aj mladý uhladený muž z Bratislavy je poznačený životom s dominantnou ženou. Aj tento muž sa s buldočou energiou pustil do nerovného boja s manželkou a so súdmi.
"Na Slovensku je úplne bežné, že feminizované súdy sú na strane žien, muž proti nim má len skromné vyhliadky na úspech.
Aj tohto muža žena niekoľkokrát napadla. Muž prekonal ostych a prípad nahlásil na políciu. Do dnešného dňa mu bývala partnerka prekazila asi 100 stretnutí s 12-ročným synom, zažaloval ju za marenie súdneho rozhodnutia.
Prvostupňový súd jeho žalobu zamietol, na druhostupňovom sa stal zázrak. Jeho bývalú partnerku odsúdil na zaplatenie pokuty 10-tisíc korún. "Ide asi o prvú lastovičku, ale ja tvrdím, že aj slovenskí muži môžu bojovať za svoje práva," usmieva sa. "Nikto mi nepomohol, sám som si naštudoval zákony a vybral som sa na cestu pokusov a omylov. Bojujem 10 rokov a celkom sám," prízvukuje.
Tento muž chce v krátkej budúcnosti založiť na Slovensku združenie na ochranu práv mužov.
Únia mužov Slovenska sa mu zdá tak trocha extrémistická. Aby však svoje združenie mohol založiť, potrebuje ešte dvoch mužov, ktorí boli v minulosti týraní od svojich manželiek. Aj keď Ľubomír Balvín tvrdí, že na Slovensku je týraných 97 percent mužov, tento muž nevie ďalších dvoch do svojho združenia zohnať...
Viagra a Slováci
Kým v Amerike pred desiatimi rokmi Viagra spustila menšiu revolúciu, na Slovensku jej muži prichádzali na chuť pomalšie. A hoci dnes už za sexuológmi denne a bežne chodia pacienti so žiadosťou o modrý zázrak, je to len zlomok zo všetkých tých, ktorí potrebujú pomoc. Odvahu naberie približne jeden z desiatich.
Výskyt poruchy erekcie u mužov na Slovensku je pritom vysoký, kedže je vysoký aj výskyt srdcovo-cievnych chorôb. Príčina erektilnej dysfunkcie je totiž väčšinou cievna. Často je to prvý varovný príznak ischemickej choroby srdca a infarktu. Porucha erekcie sa prejaví zhruba o dva roky skôr ako choroba srdca.
Druhá časť mužov s týmto problémom návštevu lekára odkladá aj pol roka. Keď muž žijúci v harmonickom zväzku nemôže uspokojiť partnerku, vyhovára sa podobne ako žena - že je unavený, bolí ho hlava a tak podobne. Za lekárom príde až vtedy, keď už unikať pred manželkou a problémom nemôže - teda asi po pol roku.
Tretiu skupinu mužov zas odradí cena lieku. Jedna tabletka stojí okolo päťsto korún.
Napriek všetkému je o Viagru medzi mužmi záujem aj v malých mestách. „Pýtajú si ju pacienti, nehanbia sa. Je to dobrý a osvedčený liek, ktorý dvíha mužom sebavedomie, hovorí sexuológ.
Čo je drahé pre bežného Slováka, nie je nijaká veľká suma pre rakúskych, nemeckých, talianskych či anglických turistov, ktorí si chodia do Bratislavy vyhodiť z kopýtka. Najmä cez víkendy výrazne pribúda cudzincov, ktorí si pýtajú Viagru. Kým Nemci a Rakúšania si so sebou nosia aj recepty, Taliani či Angličania to skúšajú bez nich hovorí.
Viagra je na predpis preto, lebo pre niektorých pacientov, napríklad so srdcovým ochorením, môže byť nebezpečná. Niektoré z vedľajších účinkov sú však neškodné. Jedným z takých je začervenanie v tvári.
„Kolega mal pacienta, ktorému po požití tejto tabletky očervenela nie tvár, ale uši. Dlho trvalo, kým manželka prišla na to, z čoho to jej muž má. Keď sa dozvedela, že za to môže Viagra, začala sa vyzliekať, hneď ako zbadala manželove svietiace červené uši," uzatvára Štefančík.
***
Viagra na Slovensku
* na slovenskom trhu je od roku 1999
* odvtedy sa na Slovensku predalo viac ako 1,6 milióna tabliet
* je viazaná na lekársky predpis, bez receptu ju nie je možné dostať
* jedna tabletka stojí okolo päťsto korún
Z českých prostitútok sa stanú podnikateľky
České prostitútky by sa podľa návrhu nového zákona mali stať podnikateľkami! Viedli by si účtovníctvo, platili by dane a poistenie. Predávať svoje telo by však mohli len vo verejných domoch, ktoré by mali povolenie od mesta. Informuje o tom český denník MF DNES.
Legálne prostitútky by nesmeli byť mladšie ako 18 rokov, museli by mať pri sebe živnostenský a zdravotný preukaz a hlavne - museli by zdaňovať svoje príjmy. To sú prevratné novinky, ktoré chystajú u našich západných susedov v Českej republike.
Zákon sa rodí na pražskom magistráte. Pripravuje ho námestník pražského primátora Rudolf Blažek v spolupráci so starostami, nevládnymi organizáciami a políciou. ,,Neočakávam, že štát alebo mesto z toho získajú miliardy. Aj keď peniaze sa v tomto biznise točia obrovské. Taktiež si nemyslím, že sa úplne vytratí čierna prostitúcia. Ale potrebujeme nástroje, ako prostitúciu regulovať," hovorí Blažek.
Samotné prostitútky sa do platenia daní zrejme nepohrnú. ,,Neverím, že by to fungovalo. Úrady by sa mali skôr zamerať na pasákov," povedala 30-ročná prostitútka Helena.
O návrhu regulovať prostitúciu a stanoviť pre ňu pravidlá hlasovali českí poslanci už v roku2005. Zákon zmietli zo stola. Nepáčilo sa im, že by sa mal stať štát pasákom.
Rozdával doktoráty za sex a peniaze
31.01.2008
53-ročný profesor Hanoverskej univerzity pomáhal študentom získavať doktoráty z práva za úplatky a sexuálne služby. Na jeho hru pristúpili niektorí, dnes už skúsení právnici a najmenej jeden sudca.
Thomas Abeltshauser, ktorý sa špecializuje na medzinárodné právo, tak čelí obvineniam z korupcie. Šesťdesiatdeväť študentov mu za doktorát zaplatilo dohromady 184-tisíc eur (asi šesť miliónov Sk).
Podľa prokuratúry mal profesor aj sexuálny styk s niekoľkými študentkami. S jednou z nich udržiaval vzťah dokonca niekoľko rokov potom, ako si uňho zlepšovala študijné výsledky.
- dostal tri roky
3. apríla 2008
Nemecký súd odsúdil profesora právnickej fakulty hannoverskej univerzity na tri roky väzenia za príjmanie úplatkov a sexuálnych služieb od študentov doktorského štúdia.
Polícia pred nemeckou školou
Profesor sa pred súdom priznal k prijatiu 156 tisíc eir. Za túto čiastku približne v rokoch 1998 až 2005 pomohol 68 doktorandom k lepším známkam. Jednej študentke vraj vylepšoval prospech výmenou za sexuálne služby. Mladá dáma za tieto služby dostala údajne aj miesto pomocnej vedeckej sily na fakulte.
Kandidátov doktorského titulu mu za províziu posielala jedna poradenská agentúra, s ktorou mal uzatvorenú dohodu. Za prijatie jedného študenta vyinkasoval 2050 eur a rovnakú čiastku potom získal aj po úspešnom absolvovaní štúdia. Obhajoval sa tým, že potreboval peniaze na uhradenie svojich dlhov. K tomu mu vraj mesačný plat vo výške takmer 5000 eur nestačil.
Polovicu života strávil v base
15.01.2008
Znie to neuveriteľne, ale 50-ročný Ladislav Pompa zo Slovenskej Vsi, okres Kežmarok strávil väčšiu časť svojho života za mrežami. V rôznych slovenských väzniciach pobudol 27 a pol roka. Chce sa vôbec zmeniť? Zatiaľ nevie. Teraz je na slobode. Dodáva však, že ak bude jeho rodina hladná, pôjde znova kradnúť.
SLOVENSKÁ VES.
Na prvý pohľad vyzerá Ladislav, že by ani muche neublížil. Jeho najbližší, polícia i bachari v niekoľkých slovenských ústavoch na výkon väzby však vedia, že má riadne za ušami.
Register jeho trestných činov je naozaj pestrý. Lúpežné prepadnutia, krádeže, ublíženia na zdraví, bitky s civilistami i policajtmi. Začal už na vojne Ladislav pochádza z ôsmich detí.
Prvýkrát sa za mrežami ocitol už počas vojenskej základnej služby. A potom už v podstate z basy nevyšiel.
Najčastejšie sedel v Ilave. Dobre pozná väzenské múry aj v Leopoldove, Ružomberku, či Levoči.
Najdlhšie sedel za lúpežné prepadnutie. Deväť a pol roka.
A ako najdlhšie som vydržal sekať dobrotu? Jedenásť mesiacov," spomína recidivista. Dokonca si vždy musel odsedieť plnú výšku trestu. Vždy totiž niečo v base vyviedol. Skôr ho na slobodu pustili iba raz. V roku 1990 po amnestii Václava Havla. "Ale to bolo iba 90 dní," pripomína Ladislav.
Kvôli neustálym pobytom za mrežami si nestihol nájsť ani ženu a založiť rodinu. Ani si nič nenašetril. Nikdy si totiž nestihol nájsť prácu.
V podstate nikdy v živote riadne nepracoval. Starajú sa o neho jeho súrodenci. Sestra mu varí i perie. Ako nám však povedala, veľa starostí s ním nie je. Doma sa zdržiava veľmi zriedka. Veď je stále zatvorený.
Z basy sa vrátil iba pred pár dňami. Posledný trest, vyše sedem mesiacov, "vyfasoval" za napadnutie verejného činiteľa. Odpykával si ho vo väznici v Levoči. Pochvaľoval si mnohé zmeny, ktoré sa tam udiali. "Všade boli otvorené dvere. Na izbe som bol sám. Nik ma nerušil. Strava bola perfektná. Cítil som sa tam vynikajúco. Jediné, čo mi chýbalo, bol kontakt s rodinou," pochválil ostatný pobyt za mrežami Ladislav.
Smutne dodal, že veľa kamarátov tam nemal. Väčšina sa vraj už polepšila. Nevie, či sa polepší Basa je basa a sloboda je sloboda. "Človek je s rodinou, môže ísť do krčmy, pofajčiť si," hovorí Ladislav. Či sa polepší, to zatiaľ nevie. To, že sa za mreže už nikdy nevráti, sľúbil už niekoľkokrát. Vždy však svoj sľub porušil. "Nemôžem nič povedať. Stačí, že vyjdem niekde na pivo a už mám na krku problém. Neviem, asi to mám v krvi," zamýšľa sa.
