Platby, účty, výpisy
Tri či štyri roky sú bezpečnou lehotou na odkladanie účtov o úhrade faktúr za elektrinu, plyn alebo televíziu. Ak neviete,akým zákonníkom sa riadi zmluva, ktorú ste uzavreli, uchovajte doklady dlhšie.
Opatrnosť je namieste
Na to, ako ďaleko dozadu treba platby archivovať, však majú právnici a niektorí poskytovatelia služieb odlišný názor.
Vladimír Neuschl z advokátskej kancelárie Neuschl & Partners radí odkladať účty minimálne po obdobie premlčania. Teda tri roky pri zmluvách uzatváraných na základe Občianskeho zákonníka a štyri roky pri zmluvných vzťahoch upravených Obchodným zákonníkom.
Hľadanie platieb
Niekoľko mesiacov i rokov
Oslovené spoločnosti zväčša tvrdia, že na dlhodobú archiváciu účtov nie je dôvod. „Nevidíme reálne opodstatnenie uchovávať doklady o zaplatení dlhšie ako maximálne dva roky," hovorí vedúci komunikácie spoločnosti Západoslovenská energetika Peter Kimijan. Riešenie situácie s neuhradenou či neznámou platbou označuje za pomerne krátky proces. Zároveň priznáva, že spoločnosť má nárok na pohľadávku spätne štyri roky. Stredoslovenská energetika odporúča uchovávať doklady tri až päť rokov, Východoslovenská energetika aspoň do doručenia vyúčtovacej faktúry.
Slovenský plynárenský priemysel radí odkladať potvrdenky aspoň tri roky od úhrady mesačnej či vyúčtovacej faktúry, pri súdnom spore dlhšie. S výnimkou firmy Slovak Telekom, ktorá pripomína štvorročnú premlčaciu lehotu a prevádzkovateľa káblového vysielania UPC Broadband Slovakia, zdôrazňujúceho trojročnú lehotu premlčania v zmysle Občianskeho zákonníka, radia ostatní poskytovatelia telekomunikačných a internetových služieb archivovať účty o zaplatení faktúr maximálne 12 mesiacov.
Premlčacia lehota
Podľa Občianskeho zákonníka je všeobecná premlčacia lehota trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V zmluvách podľa Obchodného zákonníka treba počítať so štvorročnou premlčacou lehotou. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Doklady o práci uložte naveky
Obchod sa riadi záručnou lehotou
Najjednoznačnejšie je stanovená lehota uchovávania potvrdení v obchode a niektorých službách. Platí pravidlo, že účet treba uschovať počas záručnej lehoty, teda pri spotrebnom tovare, ale aj pri zhotovení veci na zákazku dva roky. Ak ju predajca či poskytovateľ služby predĺži, mali by ste doklad archivovať dlhšie.
Záručná lehota pri zhotovení stavby je zákonom stanovená na tri roky, pri menších stavebných prácach a úpravách na 18 mesiacov. Preto doklady o objednaní a vykonaní prác tohto charakteru nevyhoďte skôr, ako uplynie.
---FAKTY---
Daňové účty treba uschovať dlhšie
Keďže úrad môže požiadať platiteľa dane desať rokov dozadu, aby sa dokladmi preukázal, počas tohto obdobia sa odporúča potvrdenie nevyhadzovať. Ak sa stane, že nebudete vedieť preukázať, že ste daň uhradili, napríklad kópiou poštovej poukážky či výpisom z účtu, musíte uhradiť nedoplatok v lehote, ktorú vám vo výzve stanoví daňový úrad. Netreba si odkladať kópiu daňového priznania, ale treba archivovať účtovné a iné doklady, ktoré boli podkladom na určenie základu dane.
Účty z banky odkladajte roky
Písomnosti o platbách z banky by v smetnom koši nemali skončiť minimálne šesť mesiacov po uskutočnení platby.
Jednotné však nie sú. Svoju úlohu pri odlišnom odporúčanom čase archivácie účtov hrajú napríklad podmienky reklamácie zakotvené v reklamačnom poriadku bánk.
„Nárok na uznanie reklamácie pri chybnom uskutočnení platby majú klienti do štyroch rokov od jej zadania," zdôvodňuje túto lehotu hovorca Slovenskej sporiteľne.
Dlhšie alebo kratšie?
Aj keď sa na štvorročnej lehote na archivovanie dokladov v domácnosti zhodujú viaceré banky, niektoré finančné inštitúcie odporúčajú nevyhadzovať dokumenty kratší čas, iné naopak aj dlhšie.
Volksbank odporúča výpisy nevyhadzovať minimálne dva roky, Istrobanka radí ponechať si ich štyri roky.
Minimum šesť mesiacov
Keďže má klient istotu, že originál príkazu je v banke uvedený čas, môžu si klienti archivovať doklady aj kratšie. Aspoň šesť mesiacov, pretože v tejto lehote môže platbu reklamovať.
Dokladom je výpis či príkaz?
Klienti banky nemajú vždy jasno v tom, ktoré písomnosti by si mali pre prípad reklamácie platby odkladať.
Ani banky sa nezhodujú v tom, či je dokladom, ktorý si zaslúži archiváciu, výpis z účtu alebo kópia prevodného príkazu. Podľa manažérky OTP Banky Slovensko, je dokladom o úhrade vždy výpis z účtu.
Prevodný príkaz potvrdený pečiatkou banky je dokladom, že klient zadal príkaz. Nie je to potvrdenie o realizácii platby.
Volksbank akceptuje ako doklad o uskutočnení platby výpis z účtu príkazcu lebo potvrdenie banky o spracovaní platby. Ak platbu zrealizovala iná banka, je dokladom o podaní platby kópia prevodného príkazu potvrdená zamestnancom pobočky, ktorá príkaz na prevod prevzala.
Hoci je v jednoduchšej pozícii pri pátraní po osude konkrétnej platby klient, ktorý má kópiu prevodného príkazu, nie všade sa ňou musí preukázať, v niektorých prípadoch ju nepotrebuje.
Príkladom je Dexia banka, kde kópia prevodného príkazu nemusí byť priložená k reklamácii, pretože originály banka archivuje.
Na druhej strane v Istrobanke klient, ktorý eviduje platbu ako nezrealizovanú, uspeje len v prípade, že do pobočky prinesie kópiu prevodného príkazu, s pečiatkou a dátumom jeho prijatia bankou. Banka v takom prípade porovná originál prevodného príkazu, ktorý archivuje, s obratmi na účte klienta.
Lehota na výzvu nie je stanovená
Žiadosť o preukázanie platby môže prekvapiť niekoľko mesiacov i rokov po termíne splatnosti faktúry. Väčšina firiem totiž nemá stanovenú lehotu, v ktorej by si mala úhradu faktúry, ktorú neeviduje, overiť. Lehota, dokedy tak musí urobiť, nie je stanovená zákonom.
Do niekoľkých týždňov či mesiacov po omeškaní vyzve na úhradu faktúry Stredoslovenská energetika. Návrh na súdne vymáhanie predkladá do šiestich mesiacov. „Zvyčajne oslovíme zákazníka v priebehu mesiaca, no nárok na pohľadávku máme spätne štyri roky, " pripomína hovorca zo Západoslovenskej energetiky.
