carli51

Zlá diera

Nachádza sa pri obci Lipovce v Prešovskom okrese.

Vznikla v kryhe vápencov a dolomitov, ktorá zasahuje z Braniska do prevažne pieskovcového pohoria Bachureň. Návštevníci sa k nej dostanú z obce Lipovce po vyznačenom turistickom chodníku.

Ako sa žilo v skalnej obývačke pračloveka si môžete vyskúšať na vlastnej koži v jaskyni Čertova pec na úpätí vrchu pod Lipovcom neďaleko Radošiny pri Piešťanoch.

Čertovu pec nájdete na okraji lesa nad potokom iba niekoľko desiatok metrov od motorestu rovnakého mena. Jaskynný tunel v dolomitovej vápencovej skale je dlhý 27 metrov, jeho najširšia časť meria 6 metrov. Naši neandertálski predkovia ho osídlili asi pred 70-tisíc rokmi. Archeológovia preskúmali jaskyňu koncom 50. rokov minulého storočia, v roku 1981 ju vyhlásili za chránený prírodný výtvor. Čertovu pec považujú za najstaršie jaskynné osídlenie na Slovensku. Pocity návštevníka pravekej obývačky sú neopakovateľné. V lete v nej nájdete chladivý úkryt pred slnečnou páľavou, na jeseň a v zime vás ochráni pred sychravým počasím. Magické okamihy zažijete pri západe slnka, keď do jaskyne prenikajú posledné lúče svetla. Čertova pec je celoročne voľne prístupná. 

Vchod do jaskyne.

Slovensko má miesta, kde človek ešte nevkročil

Do nových jaskýň, ktoré rok čo rok objavuje speleologický klub Drienka, ľudská noha nikdy predtým nevkročila. Novoobjavené jaskyne majú predovšetkým pri vstupe do nich také extrémne zložité partie, že okrem nadšencov - speleológov by si zostup sotva niekto riskol. Často je to vertikálny vstup, kde sa treba doslova pchať, alebo narazíte na závaly, ktoré musíte prácne prekonávať.
Dosť na tom, že v nijakej z doteraz objavených jaskýň nenašli stopy po človeku. Zo živých tvorov sa tam nachádzajú nanajvýš rôzne mikroorganizmy alebo bezstavovce. Lešinský si netrúfne odhadnúť, koľko takýchto podzemných priestorov čaká na svojich objaviteľov len v Slovenskom krase: „Bude toho ešte stovky kilometrov,“ dodá na opakované naliehanie.
Podľa nestora slovenských speleológov a geografov, 87- ročného Antona Droppu, je zatiaľ preskúmaných len asi dvadsať percent krasového územia. „Mladí sa majú čo činiť, ja už nevládzem,“ hovorí. On sám kedysi prebádal Demänovské jaskyne. Droppa považuje Slovensko za jaskyniarsku veľmoc - na počet obyvateľov aj rozlohu územia.

Na Slovensku pôsobí 43 speleologických skupín. Drienka má 9 členov, skupina v národnom parku Galmus - 28. Tá má navyše vo svojich radoch jaskyniarku Oľgu Miháľovú. Speleologička je na Slovensku vzácny tvor, kým v susednom Česku je takmer každý druhý jaskyniar žena. U nás sa máloktorá žena po vydaji a materskej dovolenke vráti do jaskýň.
Jaskyniar je aj jej manžel František, pracuje v správe národného parku. Jaskyne, ktoré spolu objavili v poslednom čase medzi Poráčom a Krompachmi, sú vzácne ani nie tak kvapľovou výzdobou ako archeologickými a paleontologickými nálezmi. Dá sa predpokladať, že v týchto prípadoch jaskyňu už človek navštívil, ale bolo to v dávnoveku.

„V našich stopách kráčajú hľadači pokladov, ja ich volám jaskyniarski piráti, idú po všetkom, čo sa dá speňažiť na čiernom trhu alebo zahraničných burzách,“ vysvetľuje speleologička. Ako výstražný príklad uvádza Medvediu jaskyňu v Slovenskom raji - všetky nálezy vrátane lebky a kostí nenávratne zmizli.
O miere sprístupňovania ešte nedotknutej prírody sa vedú spory aj v odborných kruhoch „Treba ju sprístupniť všetkým, ktorí o ňu majú skutočný záujem a nebudú jej škodiť.“ Takýto názor zastáva Štefan Karolčík, pedagóg z Univerzity Komenského.

Pre Karolčíka sú srdcovou záležitosťou Poloniny a Bukovské vrchy s miestami, ktoré človek ešte nenavštívil, alebo ak áno, tak už veľmi dávno. „Srnky či iné zvieratá sa vás tam neboja, lebo človeka nestretnú, ako je rok dlhý. Je to dosť vzdialené od hlavných komunikačných ťahov, a preto aj ťažko dostupné, ale možno je to tak dobre, lebo sa tam vydajú len skutoční obdivovatelia panenskej prírody,“ rozpráva cestovateľ. Marián Gič zo správy Národného parku Poloniny pripúšťa, že prúd turistov najmä z Česka sa po zápise tunajších pralesov do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO zväčšuje. „Sú vítaní, kým neschádzajú z vyznačených chodníčkov a neporušujú pravidlá parku,“ dodáva.
Turistov priťahuje prales Stužica. Rastú v ňom až 350- ročné jedle a 250-ročné buky, v noci zavýjajú vlci a cez deň na oblohe krúžia orly. Ubytovať sa možno v najvýchodnejšej slovenskej obci Nová Sedlica, v tamojšom penzióne Kremenec. Ten však už koncom júna býva beznádejne vypredaný až do konca leta.

Adrenalín v podzemí

Krásnohorská jaskyňa vám ponúka prehliadku plnú adrenalínu.

Ešte predtým, ako do nej vstúpite, vás navlečú do jaskyniarskeho mundúra. Na hlavu dostanete prilbu s čelovou banskou lampou a pre väčší pocit istoty vám dajú okolo pása aj istiace lano s karabínou. Takto vystrojení hor sa do jaskyne. Sprístupnená trasa meria síce len 450 metrov, ale verte, že prejsť ju tam a späť trvá okolo dvoch hodín. Nie div. Čakajú vás klzké drevené lavičky cez jaskynnú riečku, nebezpečne vyzerajúce rebríky, úzke kamenné tiesňavy, cez ktoré sa musíte prepchať. A úplne najväčší adrenalín je chôdza na 16-metrovom lane cez malú roklinu s vodou. Nemusíte byť však povrazolezec. Istíte sa ešte druhým lanom, po ktorom rúčkujete a môžete sa naň pripnúť aj karabínkou. „Všetci to zvládnu, len si treba dávať pozor. Vstup do jaskyne majú povolený aj deti od šiestich rokov,“ povedal nám správca Jaroslav Stankovič.

Rarita je v Sieni obrov

Keď toto všetko zvládnete, dočkáte sa najväčšej rarity. Úplne na konci jaskyne sa nachádza Sieň obrov. A v nej sa týči mohutný kvapeľ, tzv. kvapeľ rožňavských jaskyniarov. Má viac ako 32 metrov, váži viac ako 2-tisíc ton a je zapísaný v Guinnessovej knihe rekordov ako najväčší na svete. Medzitým síce vo svete objavili aj väčšie, lenže len tento je zapísaný v knihe rekordov. Jaskyňu môžete navštíviť počas celého roku, výnimkou je len marec. Nachádza sa v obci Krásnohorská Dlhá Lúka,východne od Rožňavy smerom na Košice. JASKYNIARSKY VÝSTROJ: Bez neho vás do jaskyne nepustia.

Krásnohorský kvapeľ

– Kvapeľ rožňavských jaskyniarov je stalagmit, to znamená, že ide o stojaci kvapeľ rastúci z jaskynného dna. Má vyše 13-tisíc rokov a ročne mu pribudne viac ako 150 kíl hmoty. Rastie veľmi rýchlo. Pre porovnanie, priemerný stalagmit v Slovenskom krase rastie rýchlosťou jeden gram za desiatky až stovky rokov. 
– Stalaktit je visiaci kvapeľ 
– Stalagnát je stĺpový kvapeľ spájajúci strop a dno jaskyne. Vzniká spojením stalaktitu a stalagmitu

CENY

Vstupné v sezóne (15. 6. – 15. 9.) 
Deti (6 – 7): 300 Sk
Deti (8 – 18): 250 Sk
Študenti: 250 Sk 
Dospelí: 300 Sk 
Vstup denne o 9., 11.30 a 14. hodine 
Na prehliadku je potrebné si doniesť pevnú turistickú obuv. Ak ju návštevník nemá, môže si ju požičať za 20 Sk.

V jaskyni si môžete vypočuť koncert aj plaviť sa na loďke

Na Slovensku je známych vyše 5 tisíc jaskýň.

Verejnosti je však prístupných iba 12 z nich, do ďalších štyroch sa dostanete iba na objednávku.

Najviac sa ich nachádza v Slovenskom krase, Nízkych Tatrách a Slovenskom raji, na západnom Slovensku je iba jedna. Najvýznamnejšie z nich sú vyhlásené za národné pamiatky a jaskyne Slovenského krasu - Dobšinská ľadová a Ochtinská aragonitová jaskyňa - sú zaradené do svetového prírodného dedičstva UNESCO.

Najdlhším jaskynným systémom u nás sú Demänovské jaskyne. Demänovská jaskyňa slobody, ktorá je u nás najnavštevovanejšia, sa vyznačuje nádhernými farbami kvapľov a jedinečnosťou ich tvarov. Návštevníkov zaujme aj Veľký dóm, ktorý je najväčším sprístupneným priestorom v podzemí na Slovensku. Ľadová jaskyňa sa od nej odlišuje ľadovou výplňou, ktorá sa vyskytuje v spodných častiach jaskyne. Turisticky atraktívne sú aj jaskyňa Domica, kde súčasťou prehliadky je aj plavba po riečke v podzemí (výnimkou je len nedostatok vody) a v letných mesiacoch Belianska jaskyňa - v jej Hudobnej sieni sa každý rok konajú koncerty reprodukovanej hudby.

Vlani najobľúbenejšie, s počtom návštevníkov vyše 100-tisíc, boli obe demänovské a Belianska jaskyňa. Dĺžka jaskynných trás je od niekoľko sto metrov po viac ako dva kilometre, prehliadky trvajú od 30 do 100 minút, vstup do jaskyne býva väčšinou v hodinových či dvojhodinových intervaloch.

Dvanásť prístupných jaskýň

Jaskyňa / dospelí - študenti deti a dôchodcovia - invalidi

Belianska jaskyňa 200 Sk 180 Sk 100 Sk
Bystrianska jaskyňa 140 Sk 120 Sk 80 Sk
Demänovská jaskyňa slobody
tradičný okruh 200 Sk 180 Sk 100 Sk
veľký okruh 420 Sk 380 Sk 240 Sk
Demänovská ľadová jaskyňa 200 Sk 180 Sk 100 Sk
Dobšinská ľadová jaskyňa 200 Sk 180 Sk 100 Sk
Domica
krátky okruh 170 Sk 150 Sk 90 Sk
dlhý okruh, okruh s plavbou 200 Sk 180 Sk 100 Sk
Driny 140 Sk 120 Sk 80 Sk
Gombasecká jaskyňa 140 Sk 120 Sk 80 Sk
Harmanecká jaskyňa 170 Sk 150 Sk 90 Sk
Jasovská jaskyňa 140 Sk 120 Sk 80 Sk
Ochtinská aragonitová jaskyňa 170 Sk 150 Sk 90 Sk
Važecká jaskyňa 120 Sk 100 Sk 60 Sk

Blízko Šarkanovej diery objavili štyri jaskyne

Územie planiny Galmus medzi Poráčom a Krompachami, považované za malý Slovenský raj, je bohaté na jaskyne. Najznámejšou je Šarkanova diera v Poráčskej doline. Ďalšie podzemné priestory zatiaľ nie sú preskúmané a popísané. Neďaleko Šarkanovej diery našli jaskyniari zo Správy Národného parku Slovenský raj ďalšie jaskyne. Na rozdiel od Slovenského raja, kde speleológovia preskúmali a zmerali viac ako 350 jaskýň, je Galmus neprebádaným územím. Pôsobila tu skupina zo Sloviniek, ale sa rozpadla. Sú tu známe jaskyne, uvedené aj v zoznamoch, ale vieme o nich veľmi málo. Najznámejšia je Šarkanova diera pri Poráči a Homološova jaskyňa nad chatou Čierny bocian. Okrem nich sa v zozname jaskýň uvádza okolo 30 ďalších, ale nič viac sa o nich nevie, hovorí František Miháľ zo správy národného parku, ktorý sa Galmusom zaoberá od roku 2005.

Ťažké začiatky

Vychádzal z údajov zo Správy slovenských jaskýň a dostupných publikácií. „Boli tam len názvy jaskýň a katastrálne územie. V teréne som našiel jaskyne, ale nevedel som ich priradiť a zistiť, či sú v tom zozname," opisuje prvotné ťažkosti.

V jeden víkend spolu s kolegami zmapoval štyri jaskyne v Poráčskej doline. Podľa mapy našli jaskyňu Suchá diera a neďaleko nej ďalšie štyri. Tri z nich pomenoval jednoducho ako Suchá 1, Suchá 2 a Suchá 3. Štvrtá je špecifická svojím tvarom, špirálovite sa zatáča a klesá do podzemia, preto ju F. Miháľ nazval Špirálka.

Rozsiahle podzemné priestory

Všetky jaskyne sú pomerne veľké. „Rozmery ma prekvapili. Napríklad Suchá 1 má vchod vysoký 5 metrov a široký do dvoch metrov. Suchá 2 je dlhá asi 15 metrov, so šírkou do 2 metrov a výškou 1 až 2 metre. Je to veľmi pekný kanál, na ktorom vidieť, ako ho tvarovala voda," hovorí F. Miháľ. Tretia jaskyňa sa po sto metroch zužuje tak, že človek sa ďalej neostane. Zdá sa, že to nie je jej koniec. „Dovnútra vletel netopier a letel si ďalej, takže jaskyňa určite pokračuje," myslí si jaskyniar.

Zaujímavá Špirálka

Miháľ prezrádza spôsob, ako objavuje jaskyne: "Šlapem terén a pokrývam ho." Jeho očiam neušla ani skalná stena, pod ktorom našiel škáru, vyčistil ju konárom a vopchal sa dnu. Bola to jaskyňa, ktorú podľa jej tvaru nazval Špirálka. „Je to vyložene „plazivka". Špirálovite klesá dole, zatáča sa do podzemia. Prešli sme asi 30 metrov, v závere sa strop znižuje a jaskyňa zrejme pokračuje ďalej. To je vyslovene to, čo vytvorila príroda. Ak chcú jaskyniari objaviť viac, musia zobrať čakan, lopatu a hrabať ďalej," vraví F. Miháľ. V priebehu jedného dňa stihli prejsť všetky štyri jaskyne, na druhý deň ich zdokumentovali a zmerali.

Nie pre verejnosť

Jaskyniar zdôrazňuje, že popísané jaskyne nie sú prístupné verejnosti. „Nie sú až také atraktívne pre verejnosť, nie je tam veľa kvapľovej výzdoby. Zaujímavé sú skôr z archeologického hľadiska," dodáva. V niektorých z nich bolo vidieť stopy po hľadačoch pokladov. Aj preto jaskyniari opatrne informujú o svojich nálezoch, nechcú prilákať vykrádačov jaskýň. Okatým príkladom ich činnosti je Medvedia jaskyňa v Slovenskom raji, kde kedysi voľne ležali lebky jaskynného medveďa so zachovaným chrupom. Dnes ich niet, vykrádači jaskýň vzali všetko, čo má na burzách či čiernom trhu nejakú hodnotu.

FAKTY

Galmus predstavuje vápencové krasové územie vo vzdialenosti približne 20 km na východ od Spišskej Novej Vsi. Medzi najväčšie zaujímavosti Galmusu patria národné prírodné rezervácie Červené skaly a Galmuská tisina, ďalej jaskyňa Šarkanova diera a prírodné zaujímavosti ako vyhliadka Vysoký vrch, Poráčska dolina, Svätojánska dolina, Bielovodská dolina, Šikľavá skala, vodopád na Kamennom potoku, Biela skala či Slovinská skala. Na území Galmusu boli vyhlásené dve chránené územia európskeho významu - Galmus a Jánsky potok.

Pre peších turistov sú k dispozícii chodníky v smere západ - východ a sever - juh. Nad obcou Poráč vedie miestny turistický chodník na vyhliadku Vysoký vrch a k jaskyni Šarkanova diera. Pre cyklistov sú tu menej náročné cyklotrasy po obvode Galmusu, aj náročné trasy pre horské bicykle.

Brekovské jaskyne zostanú pred verejnosťou ukryté

Sedem jaskýň, ktoré sa nachádzajú v katastri obce Brekov a v blízkosti navštevovaného Brekovského hradu, zostane pred zrakmi širokej verejnosti utajených. Jaskyne sú podľa odborníkov pre bežného človeka ťažko prístupné a nebezpečné. Do chodieb pod hradom, ktoré sa nachádzajú v hĺbke až 40 metrov, sa dostanú len tímy jaskyniarov a horolezcov. Jaskyne museli navyše pred vandalmi uzavrieť kovovými bránami. Zničili tu krasovú jaskynnú výzdobu a chodby zaplnili odpadom.

HUMENNÉ. Brekovský hrad navštívi každoročne vyše 4-tisíc turistov. Jaskyne, ktoré sa nachádzajú v jeho blízkosti, by boli vhodnou doplňujúcou atrakciou. Zrealizovať tento zámer je však podľa jaskyniarov nereálne. Dostať sa do chodieb je náročné, pretože sa rozprestierajú hlboko pod zemou. Turisti by museli zlaňovať v ťažkom teréne desiatky metrov. Časť chodieb je úzka, v niektorých úsekoch sa musia jaskyniari doslova predierať. Zdenko Hochmuth zo Slovenskej speleologickej spoločnosti vysvetlil, že sú to strmé klesajúce chodby, diery na hranici priechodnosti.

Jaskyne v okolí Brekova

Najznámejšími jaskyňami sú Veľká Artajama a Brekovská jaskyňa.

Brekovskú jaskyňu objavili v roku 1989 počas odstrelu v najvrchnejšej časti kameňolomu. Vtedy došlo k odkrytiu jaskynného vchodu. Ten sa nachádza na juhu v nadmorskej výške 260 metrov. Kvôli nálezu vchodu do jaskyne museli v tejto časti kameňolomu ukončiť ťažbu. 

Jaskyňa Veľká Artajama je prírodná pamiatka. Ide o ojedinelú, morfologicky komplikovanú vertikálnu jaskyňu vo vápencoch Vihorlatských vrchov. Má charakter krasových jaskýň. Predstavuje priepasťový jaskynný krasový útvar s hĺbkou v najnižšom mieste až 48 metrov. Nachádza sa v nej malé jazierko.

Neďaleko od nej je jaskyňa Malá Artajama.

Ďalšie sú na kopci Krivoštianka. Ide o vertikálnu jaskyňu Okno, ktorá je hlboká 20 a dlhá 60 metrov a Jaskyňu pod Čubkom a Jaskyňu ílov. Je to približne 1,5 metra vysoká plochá jaskynná chodba vyplnená ílovitými sedimentmi.

Jaskyňa v Brekovskom kameňolome je v súčasnosti zničená.  

Brekovské jaskyne lákajú speleológov zo Slovenska už celé storočie. Prvé prieskumy sa tu uskutočnili v roku 1918. Sú atrakciou, o ktorej nevedia ani mnohí obyvatelia okresov Humenné, Michalovce a regiónu Zemplína. V rámci turistického ruchu by ich mohli navštevovať len skúsení horolezci a jaskyniarske výpravy zo Slovenska a zahraničia. Majú  ich prebádané aj mnohí mladí ľudia z obce, ktorí sa zo zvedavosti spustili do 20-metrovej rokliny po lane. Nedostanú sa tam už ani domáci, lebo speleológovia na ne umiestnili ochranné kovové mreže, nakoľko neznámi vandali v nich poškodili a zdevastovali jaskynnú výzdobu.

Stále sú neprebádané

Zdenko Hochmuth hovorí, že hoci tu prebehol prieskum, lokalita stále nie je úplne prebádaná.

V súvislosti s jaskyňami sa objavili teórie, že od Brekovského hradu existuje systém chodieb, ktoré vedú popod rieku Laborec až k Jasenovskému hradu.

Hochmuth vysvetľuje, že táto verzia je dosť nepravdepodobná. V stredoveku podľa neho nebola banská činnosť na takej úrovni, aby dokázali prepojiť jednotlivé chodby k hradom. Osud jaskýň je podľa Hochmutha ohrozený aj neďalekou banskou činnosťou v brekovskom kameňolome.

Úľava v jaskyni

Výstižný názov Kryštálový palác dostali luxusné verejné toalety v Šanghaji, ktoré Číňanom závidia najmä speleológovia na celom svete. Nápadití architekti postavili v Záhrade splnu Še-šan umelú skalnatú horu. Vnútri je jaskyňa, ale neandertálsky skanzen by ste hľadali márne. Za 715-tisíc dolárov (takmer 16 miliónov korún) tam vybudovali záchody pre ľudí so skutočne nadštandardnými potrebami.