Archeológia
Našli pozlátenú bronzovú hlavu sochy koňa cisára Augusta
Zdobenú, dobre zachovanú hlavu z doby rímskej našli na archeologickom nálezisku Waldgirmes a vystavili ju v Nemeckom archeologickom ústave vo Frankfurte nad Mohanom. Hlava je časťou jazdeckej sochy životnej veľkosti. V zaniknutom rímskom meste z obdobia panovania cisára Augusta (23 pred n.l. - 14 n.l.) - prebieha archeologický výskum od roku 1993.
;)
Medzi ďalšie časti sochy, ktoré sa našli už v apríli, patrí noha koňa a jazdecké popruhy. Nemeckí odborníci sa domnievajú, že socha mohla znázorňovať dokonca samotného cisára na koni.
Augustus stál na čele rímskeho impéria v roku 9 n.l., keď germánske kmene na hlavu porazili rímske vojská v bitke v Teutoburskom lese. Po tejto udalosti boli opustené všetky rímske osady a tábory východne od Rýna - vrátane usadlosti Waldgirmes.
V Solivare našli unikátne vykopávky badenskej kultúry!
V prešovskom Solivare našli archeológovia unikátne vykopávky. Na mieste, kde bude čoskoro nová zástavba rodinných domov, odkryli lokalitu európskeho významu. Ide o polyfunkčnú lokalitu, teda osídlenú vo viacerých obdobiach. Unikátne sú najmä nálezy z badenskej kultúry z obdobia 3 100 rokov pred naším letopočtom.
Osídlenia v rôznych obdobiach
Ide o ostrožné sídlisko. Je z troch strán prirodzene chránené. Z juhu potokom Delňa, zo severu bezmenným potokom a zo západu prirodzeným zrázom. Prístupné je len zo západu.
Daná lokalita bola osídlená v rôznych obdobiach praveku. Najstaršie osídlenie tu bolo v neolite (bukovohorská kultúra, 4 500 rokov pred Kristom), ďalšie osídlenie v eneolite. Najintenzívnejšie osídlenie bolo 3 100 rokov pred Kristom, tzv. badenská kultúra. Lokalita však bola osídlená aj v mladšej dobe bronzovej a v dobe rímskej. Od doby rímskej (1. - 2. st. n. l.) na tomto mieste obydlia neboli, pribudnú až teraz.
Z uvedených etáp osídlenia je unikátna badenská kultúra. Podarilo sa odkryť urbanizáciu osady. Našli sa stopy urbanizácie (sídliskovej zástavby), kde boli odkryté pozostatky sídliskových jám, ohnísk a pecí. Archeológovia odkryli aj opevnenie sídliska, 36 metrov dlhú mohutnú priekopu, s takmer trojmetrovou hĺbkou a päťmetrovou šírkou.
Našli sa nádoby ako šálky, džbány, hrnce, zdobená keramika, zvieracie kosti, kamenné nástroje, vystopovať sa dá aj obchod s dnešným Poľskom. Išlo o dobu, kedy sa v Karpatskej kotline začalo používať koleso a voz. Podľa šéfky výskumu je lokalita unikátna v rámci Európy.
Na Slovensku sa naposledy podobné sídlisko skúmalo začiatkom 80. rokov v Šarišských Michaľanoch.
Tridsať rokov sa na Slovensku nič také nenašlo.
Mumifikované telesné pozostatky 400-ročnej Žofie Bosniakovej zničil podpaľač.
TEPLIČKA NAD VÁHOM. V knihe návštev zanechal svoj podpis a vydal sa ku kostolu v Tepličke nad Váhom pri Žiline. Cez úzke dvere vytiahol rakvu so vzácnou múmiou, polial ju horľavinou a podpálil. Relikvia Žofie Bosniakovej sa rozpadla na popol.
Pozostatky ženy, ktorá žila v 17. storočí, ležali za zamknutými dverami v truhle so skleným poklopom. Každý návštevník si mohol kľúče kostola vypýtať v blízkej cukrárni a pozrieť si ju. Rovnako s pokojom postupoval aj 31-ročný Žilinčan.
Zostala čierna škvrna
Polícia zadržala podpaľača na mieste. Na dlažbe pred kostolom zostala iba obhorená rakva. Obec tak prišla o hlavnú pamätihodnosť. Ročne si múmiu prišlo pozrieť, podľa starostu približne 10-tisíc turistov.
Bosniaková žila v 17. storočí a bola najvýraznejšiou osobnosťou hradu Strečno. "Nedôstojné zničenie pozostatkov Žofie Bosniakovej pociťujeme, akoby jej smrť nastala práve v tento deň," povedal Boris Schubert, riaditeľ Považského štúdia v Žiline.
Pomáhala chudobným
Bosniaková bola manželkou uhorského palatína Františka Vesselényiho. Žila v Tepličke nad Váhom a na hrade Strečno. V roku 1689 našli v hrade jej telo neporušené viac ako 45 rokov od jej smrti, hoci nebolo balzamované.
Gróf Ján Löwenburg dal jej telesné pozostatky v roku 1698 premiestniť z hradnej kaplnky do krypty farského kostola v Tepličke nad Váhom.
Bosniaková zriadila útulok pre chudobných a nemocnicu. Menej majetným rozdávala malé chleby, ktorým sa vraj podľa nej i v súčasnosti hovorí bosniaky.
Za jej skutky si ju chcela uctiť aj cirkev. Už v roku 1997 oznámil Ján Chryzostom kardinál Korec, že cirkev vytvorila komisiu na prípravu podkladov pre proces blahorečenia. Tento proces, ktorý predchádza vyhláseniu za svätú, sa dodnes neskončil.
Lúštiteľ hieroglyfov nikdy nevidel Rosettskú dosku
Kus čierneho lesklého čadiča. Tvar dáva tušiť, že kedysi to bola obdĺžniková doska. Priťahuje zrak návštevníkov Britského múzea v Londýne, vstupujúcich do jednej zo sál venovaných starému Egyptu. V hladkom povrchu kameňa je text v dvoch jazykoch, vyrytý hieroglyfmi, démonickým a gréckym písmom. Rosettská doska, pomocou ktorej rozlúštil fenomenálny jazykovedec Jean Francois Champollion hieroglyfy a odkryl tým tajomstvo staroegyptských písomných pamiatok.
Kus kameňa našli vojaci napoleonskej výpravy do Egypta 15. júla 1799, keď opravovali múry pevnosti St. Julian neďaleko mesta Rosetta (ar-Rašíd) pri ústí Nílu.
Prítomní dôstojníci si pri pohľade na nápisy uvedomili, že nejde o bezcenný kus skaly. Z Paríža zavolali dvoch odborníkov, ktorí urobili odtlačky nápisov. Rosettská doska je vysoká vyše metra, široká viac ako sedemdesiat a hrubá takmer tridsať centimetrov. Váži viac ako trištvrte tony.
Do stély je vytesaný dekrét kňazskej synody z Memfisu, ďakujúceho v roku 196 pred naším letopočtom faraónovi Ptolemaiovi V. Epifanovi. Prečítať si ho mohol svet až po roku 1822, keď Champollion objavil kľúč k hieroglyfom. Po porážke v napoleonských vojnách museli Francúzi Rosettskú dosku odovzdať Angličanom. V roku 1801 sa dostala do Britského múzea.
„O niekoľko rokov nápis prečítam. Keď budem veľký,“ povedal jedenásťročný Jean Francois Champollion sekretárovi Egyptského múzea. Chlapec z rodiny chudobného kníhkupca, ktorý sa narodil 23. decembra 1790, mal mimoriadny talent na cudzie jazyky.
Už ako päťročný sa sám naučil čítať a písať. Slovo Egypt počul po prvý raz, keď mal sedem rokov - od svojho brata, ktorý sa márne usiloval o to, aby sa mohol zúčastniť na Napoleonovej egyptskej expedícii. V nepokojných časoch Francúzskej revolúcie nemal Jean Francois šancu získať riadne vzdelanie. Učil sa sám. Latinčinu a gréčtinu zvládol, keď mal deväť. O dva roky neskôr ovládal hebrejčinu, v trinástich sa pustil do arabčiny, sýrčiny a koptčiny. Keď mal osemnásť, ovládal viac ako dvadsať jazykov.
V Grenobli videl kópiu Rosettskej dosky a pustil sa do bádania - ako profesor na univerzite v Grenobli. Nikdy nevidel originál.
Výsledky svojho výskumu zverejnil v roku 1822. Vychádzal z predpokladu, že hieroglyfy nie sú obrazy a ideogramy, ale v podstate fonetické písmo, ktoré predchádzalo nám známej abecede.
Chytil sa myšlienky, ktorú zavrhol fyzik, lekár a amatérsky filológ Thomas Young. Ten rozpoznal v skupinkách znakov v oválnych rámčekoch - kartušách - mená Kleopatra a Bereniké. Champollion odhalil všetky Youngove omyly a krátko pred svojou predčasnou smrťou - zomrel vo veku 41 rokov - napísal základy egyptskej gramatiky.
Od roku 1827 viedol Jean Francois Champollion novozaložené egyptské oddelenie v Louvri. Do krajiny, ktorej zasvätil svoj život, sa dostal až v júni 1828, štyri roky pred svojou smrťou.
Archeologický objav storočia
Tutanchamón (trónne meno Nebcheprure) bol dvanástym faraónom 18. dynastie a vládol v rozmedzí rokov 1333 pred Kristom až 1323 pred Kristom. Vo svojej dobe bol bezvýznamným vládcom Egypta, no vďaka archeológovi Howardovi Carterovi sa stal nesmrteľným.
Ten v novembri roku 1922 objavil v Údolí kráľov po 33. storočiach vchod do hrobky Tutanchamóna a svet užasol nad týmto archeologickým objavom storočia.
Bolo tam všetko, čo potreboval zosnulý faraón na svojej posmrtnej ceste -predmety bežnej potreby, hračky, šperky, korunovačné symboly zo zlata, striebra, drahokamov a ebenu.
Howardovi Carterovi trvalo celých 5 rokov, kým dokončil výskum tejto hrobky. Zdokumentoval všetky nálezy, nechal ich vyniesť z hrobky a uložil ich do Egyptského múzea v Káhire, kde zapĺňajú 12 miestností. Tam si ich každoročne prezrú tisíce ľudí.
Najznámejším artefaktom je zlatá pohrebná maska, ktorá spočívala na mumifikovanej tvári samotného faraóna. Kniha mŕtvych ju v tom období predpisovala na ochranu hlavy z dôvodu, aby sa dal mŕtvy identifikovať.
Faraónove zlaté sandále
Tutanchamónove zlaté sandále
Neboli určené na každodenné nosenie, ale vyrobené špeciálne pre posmrtný život. Vystavená bude aj rituálna truhla ako aj jedna zo zlatých a drahokamami vykladaných kanopských urien, ktorá obsahovala jeho mumifikované vnútornosti.
Návštevníci uvidia aj kolosálnu sochu Tutanchamóna, ktorá ho zobrazuje ako mladíka a vešebt Tutanchamóna. Vešebt je figúrka vyrobená z dreva, fajansy či kameňa určená na plnenie úloh zosnulého v posmrtnom živote.
Nezriedka bolo vešebtov viac, niekedy aj na každý deň v roku jeden. Faraónovi zabezpečil, aby v posmrtnom živote nemusel vykonávať žiadnu nútenú prácu.
Na obdiv bude aj vyše 75 artefaktov z iných hrobiek z Údolia kráľov a ďalších starovekých nálezísk. Z nich asi najväčšiu pozornosť púta zlatá maska Psusennesa, tretieho kráľa 21. egyptskej dynastie.
Zlatá maska kráľa Psusennesa Nezomrel rukou vraha 
Dlho sa predpokladalo, že mladého faraóna zavraždili. Nasvedčovala tomu odlomená kosť na zadnej strane hlavy, čo poukazovalo na úder tupým predmetom.
CT snímky a simulácia tváre faraóna Tutanchamona.
V roku 2005 sa podrobila múmia Tutanchamóna najmodernejšiemu vyšetreniu na CT tomografe a výsledky ukázali, že lebka bola v poriadku a poškodila sa oveľa neskôr ako pri faraónovom skone.
Skenovanie trvalo 15 minút a snímky preskúmal tím medzinárodných odborníkov. Dospeli k jednoznačnému záveru, že faraón zomrel ako 19-ročný. Neboli potvrdené žiadne dôkazy o zločine. Našla sa však komplikovaná zlomenina stehennej kosti.
Úraz, ktorý v tom čase nebol ničím výnimočný, si faraón spôsobil pádom z koňa. Do rany sa dostala infekcia, ktorá spôsobila predčasnú smrť panovníka.
Šéf egyptských archeológov ukladá pozostatky Tutanchamona do hrobky v Údolí kráľov. 4.11.2007 Luxor - Egyptskí pamiatkari vystavia vôbec po prvýkrát na verejnosti múmiu faraóna Tutanchamona v jeho hrobke v Údolí kráľov. Balzamované telo premiestnili zo sarkofágu, ktorý ako jediný mohli turisti doteraz vidieť, do klimatizovaného skleneného boxu. Okrem hlavy, ktorá je v podstate neporušená, zostane zvyšok pozostatkov ďalej zahalený. Múmiu, ktorú malo počas 85 rokov od objavenia hrobky príležitosť si pozrieť iba asi 50 ľudí, má zachrániť pred ďalším rozkladom umiestnenie do vitríny v predsieni hrobky. Telo v rakve ohrozovala vlhkosť, ktorú so sebou prinášali návštevníci hrobky. Za zlý stav tela nieslo čiastočne vinu aj balzamovanie a nešetrný postup tímu britského archeológa Howarda Cartera, ktorý objavil nedotknutú pohrebnú komoru v roku 1922. Egyptský turistický priemysel si robí nádeje, že vystavenie múmie vzbudí veľký záujem a privábi do Luxoru veľa návštevníkov. Minulý rok navštívilo Egypt viac ako deväť miliónov turistov, čo je nárast o 300-tisíc oproti roku 2005. Generálny tajomník egyptskej Najvyššej rady pre pamiatky Zahí Havás oznámil, že múmia bude trvalo vystavená v hrobke na rozdiel od iných kráľovských pozostatkov, ktoré bolo možné vidieť aj v múzeách. Tutanchamon, ktorý zomrel pri dospievaní, vládol v rokoch 1333 až 1324 pred Kristom. Na egyptský trón nastúpil krátko po smrti faraóna Achnatona, ktorý zavrhol starých bohov v prospech boha Atona. Počas Tutanchamonovej vlády sa však presadili priaznivci starých poriadkov. Po smrti ho pochovali blízko dnešného mesta Luxor v Údolí kráľov, ktoré bolo tradičným pohrebiskom egyptských panovníkov. Faraónova rakva bola prvýkrát otvorená v roku 1925. Telo vedci v priebehu 20. storočia skúmali pomocou röntgenu a skenera. Podľa počítačovej tomografie Tutanchamon pravdepodobne zomrel potom, čo utrpel otvorenú zlomeniu stehennej kosti a do rany sa dostala infekcia. Podobné zranenie si vtedajší ľudia spôsobili pádom z koňa. Havás tiež uviedol, že sa bude skúmať príbuzenská línia Tutanchamona s ostatnými kráľmi. Nie je napríklad jasné, či Achnaton bol jeho otcom alebo nevlastným súrodencom. "Tieto tri pevnosti sú súčasťou pásu 11 zámkov tvoriacich vojenskú cestu egyptského boha Hora, ktorá viedla zo Suezu do mesta Rafah na hranici mezi Egyptom a palestínskym územím," povedal riaditeľ egyptskej Najvyššej rady pre pamiatky Zahí Havás. Ako upresnil trojica objavených pevností pochádza z dôb 18. a 19. dynastie (1560 až 1081 pred našim letopočtom). Novoobjavená pevnosť Tharo bola sídlom vojenského velenia východnej obrany Egypta. Jej múry ohraničujú priestor 500 metrov dlhý a 250 metrov široký. Ich hrúbka je 13 metrov. Pevnosť má 24 veľkých veží a obkolesená bola priekopou naplnenou vodou. V jej okolí archeológovia tiež odkryli chrámy, skladište a administratívne budovy. Pevnosť vybudovali na obranu mesta faraóna Ramzesa II. Piramesse bolo za vlády 19. a 20. dynastie hlavným mestom Egypta. Americkí a francúzski archeológovia objavili tiež dve ďalšie pevnosti menšieho významu. Múmia faraónky Hatšepsut Káhira - Archeológom sa po stáročia trvajúcom hľadaní podarilo nájsť objav storočia - múmiu najslávnej egyptskej panovníčky Hatšepsut. Podarilo sa im totiž identifikovať múmiu kráľovnej Hatšepsut, popri Nefertiti a Kleopatre vôbec najslávnejšiu egyptskú panovníčku. Ide o najdôležitejší objav od odhalenia Tutanchamónovej hrobky v roku 1922. Práve takéto porovnanie použil na tlačovej konferencii v Egyptskom múzeu v Káhire šéf pamiatkarov Zahí Hawás. Dobre zachovanú múmiu, ktorá bola paradoxne objavená pred sto rokmi, tím vedcov identifikoval na základe porovnania vzoriek DNA a pomocou röntgenových snímok zubov. Chýbajúci zub, ktorý presne zapadol do okostice, sa totiž našiel v hrobke. Kto bola Hatšepsut Kráľovnú by určite takáto pozornosť tešila Hrobku faraónky objavil v Údolí kráľov už v roku 1903 archeológ Howard Carter. Kvôli zlodejom a vykrádačom hrobov ju nechal znova zapečatiť. O tri roky neskôr bola jedna z dvoch múmií nájdených v hrobke identifikovaná ako Sitra, Hatšepsutina pestúnka. Druhá, telesná schránka skutočnej Hatšepsut, zostala bez povšimnutia v depozitároch do roku 1990. Archeológovia pritom tušili, že nemuselo ísť o rádového dvorana. Múmia bola totiž pochovaná so skrútenou ľavou rukou. Taký rítus sa praktizoval pri kráľovských pohreboch. Archeologické objavy roku 2007 Faraón Tutanchamon sa ukáže bez masky
Objavenie najväčšej pevnosti faraónov
Identifikovali múmiu kráľovnej Hatšepsut
Rok 2007 bol na prekvapivé archeologické objavy skutočne bohatý. Dokonca sa archeologóm podarilo spraviť objavy, ktoré sme doteraz považovali za neuskutočniteľné. Zdá sa však, že v minulosti sa skrýva omnoho viac tajomstiev, než sme doteraz tušili.
Siedma priečka patrí slávnej dvojici „milencov" objavených neďaleko slávnej Verony. Jedná sa o dve kostry z doby kamennej pochované v objatí. Objav vyvolal mnoho pozornosti práve pre svoju podobnosť s nesmrteľným príbehom milencov Rómea a Júlie.
Údajný objav Ježišovej hrobky v Jeruzaleme vyvolal tiež mnoho rozruchu, práve tak ako kontroverzná snímka natočená o objave. Hrob má údajne obsahovať pozostatky Ježiša a jeho príbuzných, pričom objavitelia sa odvolávajú na nápisy, ktoré objavili. Väčšina odborníkov na dané obdobie vyvracia senzačnosť objavu tvrdením, že mená ako Ježiš, Mária či Jozef boli v tom období notoricky rozšírené, a teda ich spoločný výskyt v rodinnej hrobke nie je ničím unikátnym.
